Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Najbohatší zemepán: To, čo vybudoval v tatranských lesoch, obdivovala celá Európa!

17.01.2016 (2/2016) Na začiatku minulého storočia patril medzi najbohatších ľudí v Európe. Vravievali mu aj Cínový kráľ. Pruský magnát, knieža Christian Kraft zu Hohenlohe-Öhringen (1848 – 1926).
Najbohatší zemepán: To, čo vybudoval v tatranských lesoch, obdivovala celá Európa!
10 fotografií v galérii
Knieža Hohenlohe sa do Belianskych Tatier zamiloval na prvý pohľad.
Autor fotografie: Peter Ličák (foto + reprofoto)

Vďaka obrovskému bohatstvu, ktoré sa odhadovalo na 151 miliónov mariek, mohol žiť kdekoľvek na svete, on sa však zamiloval do Belianskych Tatier. Korunný princ, pruský generál a hlavný komorník nemeckého cisára sa v roku 1879 stal majiteľom jednej z najcennejších častí Vysokých Tatier – vtedajšieho javorinského panstva. „Stal sa tak prvým zahraničným, teda neuhorským zemepánom vo Vysokých Tatrách. Pod tatranskými štítmi sa cítil tak dobre, že postupne si svoje tatranské domínium rozšíril o Vyšné Hágy, Batizovskú a Mengusovskú dolinu i o pozemky v lendackom, ždiarskom a spišskobelianskom chotári. Srdcovou záležitosťou mu však boli Bielovodská a Javorová dolina,“ hovorí najlepší znalec tatranskej histórie a zakladateľ Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici Ivan Bohuš starší.

Pri skúmaní histórie lesov a lesníctva vo Vysokých a Belianskych Tatrách preštudoval v depozite Štátneho oblastného archívu v Levoči viac ako osemdesiat objemných kartónov s historickým listinným a kartografickým materiálom. „Získal som pri jeho štúdiu vzácne svedectvá nielen o javorinskom panstve, ale aj o vzťahu kniežaťa k tatranskej prírode a ľuďom,“ vraví Ivan Bohuš.

Majiteľ Belianskych Tatier knieža Christian Hohenlohe. 10 fotografií v galérii Majiteľ Belianskych Tatier knieža Christian Hohenlohe. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Dobrá kúpa

Pod tatranské končiare prišiel absolvent Vojenskej akadémie v poľskej Legnici a práva na univerzite v Bonne prvýkrát v roku 1878. „Tridsaťročný milovník prírody a vášnivý poľovník navštívil osadu Javorina i Morskie oko na poľskej strane Tatier. Poľovný majster Duttenkofer z rodinného panstva a sídla kniežatstva v Slawenčiciach v pruskom Sliezsku navrhol kniežaťu, aby kúpilo výnimočný poľovný revír v Belianskych Tatrách. V jeseni 1879 sa Christian Hohenlohe vrátil do Javoriny, aby si dôkladne prezrel tunajší poľovný revír, ktorý ho očaril na prvý pohľad. A dva dni pred Vianocami podpísal kúpno-predajnú zmluvu na javorinské a lendacké panstvo,“ vysvetľuje Stanislav Mačor, ďalší vynikajúci znalec života kniežaťa Hohenloheho, ktorý bol tri desaťročia vedúcim ochranného obvodu Tatranského národného parku v Javorine. Bezmála 10 500 hektárov tatranských lesov a horských lúk kúpil korunný princ za pol milióna zlatých rakúskych guldenov. Poľovný revír mu predala Cornelia Salamon de Alafi z rodu Horvátovcov, ktorí javorinské a lendacké panstvo vlastnili vyše tristo rokov.

Javorina sa stala nielen sídlom riaditeľstva kniežacích tatranských majetkov, ale aj domovom nového zemepána s modrou krvou. V roku 1884 sa nasťahoval do drevenej novostavby poľovníckeho zámočku, v ktorom sa usadil aj so svojou poľskou manželkou Otýliou.

Poľovnícky zámoček v Tatranskej Javorine je už prístupný aj verejnosti. 10 fotografií v galérii Poľovnícky zámoček v Tatranskej Javorine je už prístupný aj verejnosti. Zdroj: Peter Ličák

Dnes zámoček na poľane nad Tatranskou Javorinou patrí pod správu Kancelárie prezidenta SR. Stanislav Mačor hovorí, že v ňom prenocovali mnohí politici – kontroverzný prezident vojnového slovenského štátu Jozef Tiso, komunistický predseda československej vlády Viliam Široký, prezident Ludvík Svoboda i Alexander Dubček. Zo slovenských prezidentov ho najčastejšie využíval Ivan Gašparovič. Prezident Andrej Kiska krátko po zvolení prisľúbil, že poľovnícky zámoček otvorí aj pre verejnosť. Stalo sa, od polovice decembra je zámoček otvorený pre verejnosť každý štvrtok.

Jágri zo Štajerska

Princ Hohenlohe sa usadil v Belianskych Tatrách, aby prepísal časť ich histórie. Pred Tatrancami ani hosťami sa netajil tým, že tu chce vytvoriť reprezentačný poľovný revír zameraný na chov jelenej zveri. Chcel docieliť, aby sa tento druh stal vo Vysokých i Belianskych Tatrách dominantným. „Tento sen ho stál obrovské peniaze, no začiatkom dvadsiateho storočia sa už mohla Javorina pýšiť jedným z najkrajších a najlepšie udržiavaných a obhospodarovaných revírov v Európe. Korunný princ dal postaviť v revíri nové horárne pre jágrov – strážcov revíru. Zo Štajerska zavolal do služby osemnástich jágrov, ktorí dostali nielen nové horárne, ale aj slúžky do domácností, aby ich nezaťažovali okrem revíru žiadne iné problémy a starosti. Určite aj vďaka tomu bol princov poľovný revír ozaj v perfektnom stave,“ konštatuje Stanislav Mačor z Tatranskej Javoriny.

Interiér poľovníckeho zámočku pred sto rokmi. 10 fotografií v galérii Interiér poľovníckeho zámočku pred sto rokmi. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Obyvatelia Javoriny sa po príchode nového majiteľa panstva tvárili rozpačito, mnohí až vystrašene. Nevedeli, čo s nimi bude, aký osud ich čaká, báli sa, či ich nový zemepán nevyženie z ich dreveníc. Ale rýchlo zistili, že k žiadnym dramatickým zmenám v ich živote nepríde. Nahnevaní boli akurát gazdovia zo severospišských dedín pod poľskou správou. Nový majiteľ lesov a lúk im zrušil prenájom vysokohorských pasienkov. Hohenlohe a jeho skúsení jágri chceli zachovať nad úrovňou lesa pokoj, žiadne kravy, ovce, žiadni pastieri, ktorí by rušili život jelenej zveri.

Belianske Tatry s osadou Javorina očarili Christiana Hohenloheho v roku 1878 pri prvej návšteve. 10 fotografií v galérii Belianske Tatry s osadou Javorina očarili Christiana Hohenloheho v roku 1878 pri prvej návšteve. Zdroj: Peter Ličák

Štajerskí jágri urobili v revíri poriadok najmä s pytliakmi. „Gorali z poľskej strany Tatier bezohľadne pytliačili v Belianskych Tatrách na kamzíky i svište. Hohenloheho jágri, ktorí mali dvojnásobne vyššie platy ako tatranskí lesníci, dokázali revír ochrániť nielen pred pytliakmi. V záujme ochrany jelenej zveri výrazne znížili stavy škodlivej zveri. Za odstrel alebo odchyt vlka, rysa, orla vyplácali vysoké odmeny. Poľovný revír Javorina vďaka starostlivosti štajerských jágrov ozaj prekvital,“ vraví Stanislav Mačor.

Zrušil krčmu

Aby lendacké i javorinské lesy vynášali čo najviac, Christian Hohenlohe kládol veľký dôraz aj na pestovanie a ťažbu kvalitného dreva. Od začiatku však narazil na problém nedostatku lesných robotníkov. Aby ich čo najviac prilákal na robotu do svojich lesov, platil oveľa viac než ostatní majitelia tatranských lesov. Podľa zistení historika Ivana Bohuša vyplácal Hohenlohe lesných robotníkov raz za mesiac, lesníkov z radov najschopnejších dedinčanov raz štvrťročne. Okrem dobrej pláce ich stimuloval aj užitočnými deputátmi. Ako potvrdzujú zachované zmluvy z roku 1883, lesníci i lesní robotníci dostali od korunného princa byty, palivové drevo, neveľký kus poľa na pestovanie zeleniny, pastvinu, ktorá uživila dve kravy a dve jalovice. Niektorým zamestnancom preplácal aj náklady za osvetlenie bytu.

Nedostatok lesných robotníkov vyriešil Hohenlohe najímaním sezónnych nádenníkov najmä z neďalekého Ždiaru a Lendaku. Po veterných smrštiach a kalamitách, ktoré sa tatranským lesom nevyhýbali ani v oných časoch, chodili likvidovať polomy chlapi z mnohých spišských dedín.

Poľovačka Hohenloheho hostí na kamzíky v roku 1903. 10 fotografií v galérii Poľovačka Hohenloheho hostí na kamzíky v roku 1903. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Ako človeku, ktorý celý život prežil v tatranských lesoch, sa pánovi Mačorovi veľmi páči Hohenloheho Služobný poriadok pre lesníkov. Okrem iného v ňom stojí, že obnova lesa musí byť uskutočnená ihneď po dokončení ťažby a vyčistení rúbaniska. „Veľké škody na zalesnených plochách robil dobytok. Preto si Hohenlohe vyhradil právo osobne dávať súhlas na povolenie pastvy v mladých lesoch,“ oceňuje ochranárske kroky majiteľa Belianskych Tatier skúsený lesník.

Chlapi v tatranskej osade boli asi poriadne šokovaní, keď nový majiteľ javorinského panstva urobil čosi nevídané – zrušil dedinskú krčmu! Či sa po tomto zásahu zvýšil pracovný výkon a morálka lesných robotníkov, archívy žiadne svedectvo nepodávajú. Čin Christiana Hohenloheho určite privítali manželky javorinských chlapov.

Kočiši z Maďarska

Na prelome 19. a 20. storočia chýbali v Belianskych Tatrách nielen lesní robotníci, ale aj furmani a kočiši, ktorí by sa postarali o odvoz vyťaženého dreva. Jedenásť kočišov prišlo pod tatranské štíty na dvojročnú výpomoc až z maďarského Debrecína, kde mal Hohenlohe rozľahlé vinohrady. Hlavnú správu javorinského panstva tvorilo dvanásť zamestnancov. Na ich čele stál riaditeľ, jeho spolupracovníkmi boli asistent, šafár, kancelista, dvaja dielovedúci lepenkárne, traja kočiši, nočný strážnik, hajdúch a postilión. Javorinské lesy malo na starosti ďalších osem ľudí – nadlesný, lesníci a hájnici. O vzorný poľovný revír sa pruskému šľachticovi starali dvaja hlavní jágri, desiati jágri, dvaja učni a štvorica hájnikov.

V roku 1887 dal pruský šľachtic prebudovať zastaranú železiareň na lepenkáreň, v ktorej obyvatelia tatranských osád Javorina a Podspády vyrábali kartónový papier. Pracovný čas šesťdesiatich zamestnancov určil jej majiteľ na dvanásť hodín.

Zubor ulovený v Javorine v zime 1909. 10 fotografií v galérii Zubor ulovený v Javorine v zime 1909. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

„Hohenlohe bol v prvom rade nadšený poľovník, preto mal z terénnych pracovníkov najbližšie k jágrom – zverodozorcom z Horného Rakúska, ktorí organizovali aj veľké spoločenské poľovačky pre desiatky strelcov. Záležalo mu aj na tom, aby sa jágrami stali synovia osvedčených zamestnancov, založil Inštitút jágerských učňov. Rovnošaty pre lesnícky personál kniežaťa šil kežmarský krajčír Ján Palencsár,“ pripomína tatranský historik Ivan Bohuš st.

V archívoch zistil aj to, že hlavným rivalom majiteľa Belianskych Tatier bol majiteľ osady Štrbské Pleso, zeman Jozef Svätojánsky z Liptova. Keď Hohenlohe obohatil svoje tatranské imanie o Mengusovskú dolinu s atraktívnym Popradským plesom i o osadu Vyšné Hágy, presviedčal liptovského zemepána, aby mu predal svoj tatranský majetok. Mal však smolu, o Štrbské Pleso mal veľký záujem aj uhorský erár. Hohenlohe núkal premrštenú sumu 1,5 milióna korún, uhorské Ministerstvo pôdohospodárstva iba polovicu tejto horibilnej ceny. Napokon zvíťazil erár, ktorý za tatranský majetok vyplatil liptovskému zemanovi 2,7 milióna korún a ako bonus aj tisíc katastrálnych jutár pozemkov z veľkostatku Jozefa Rottenthala.

Najkrajšia expozícia

Stanislav Mačor z Tatranskej Javoriny ovláda históriu Hohenloheho revíru a poľovníckeho zámočku lepšie ako ktokoľvek iný: „Na postavenie zámočku si vybral Mačkovu poľanu. Projekt vypracoval architekt Leijendecker z Viedne, interiér mal na starosti čalúnnik z cisárskeho dvora Ivinger. Zámoček za účasti dvoch princov vysvätil v lete 1885 evanjelický farár Samuel Weber zo Spišskej Belej a katolícki kňazi Pavol Haber zo Ždiaru a Július Deutsch z Lendaku. Princ žil v zámočku so svojou manželkou Otýliou Lubraniec-Dambskou. A hoci jej manžel kúpil grófsky titul, jeho rodina ju nikdy neprijala, lebo nemala modrú krv. Navyše bola katolíčka, čo bolo neodpustiteľné. Preto bol Hohenlohe vedený v rodinnom rodokmeni ako slobodný.“

V roku 1903 dal Hohenlohe postaviť v Javorine drevený Kostol sv. Anny. 10 fotografií v galérii V roku 1903 dal Hohenlohe postaviť v Javorine drevený Kostol sv. Anny. Zdroj: Peter Ličák

Popri zámočku je vyhľadávanou dominantou Tatranskej Javoriny aj štýlový drevený Kostolík svätej Anny vysvätený v lete 1903. Dodnes je pri oltári lavica s erbom rodu Hohenlohe, v ktorej sedávalo knieža s manželkou.

Svoj tatranský poľovný revír predstavil jeho hrdý majiteľ v roku 1910 na Svetovej poľovníckej výstave vo Viedni. Trofeje a preparáty vystavené v peknom drevenom kaštieli patrili podľa dobovej tlače medzi najkrajšie na výstave. Boli tu zastúpené všetky druhy zvierat chované v javorinskom revíri. Jelene, kamzíky, kozorožce, bizóny, zubry, srnce, diviaky i trofeje škodnej – medveď, rys, vlk, vydra, orol.

Javorinský poľovný revír dosiahol vrchol úspešnosti v roku 1912. Archívne záznamy zo sčítania zveri prezrádzajú, že v ňom žilo 1 200 jeleňov, 650 kamzíkov, 150 kozorožcov, 24 bizónov a 30 medveďov. Zimné prikrmovanie stálo majiteľa revíru peknú kôpku peňazí – ročne až 240-tisíc korún. Prvého jeleňa ulovil Hohenlohe vo svojich lesoch v lokalite Medzisteny až v jeseni 1889. Ale česť uloviť v revíri prvého jeleňa mal po desiatich rokoch Hohenloheho správca revíru. Celých desať rokov boli v revíri poľovačky zakázané. Hohenloheho trofej bol nepravidelný štrnástorák s váhou 213 kilogramov.

Hohenloheho revír bol plný jeleňov. 10 fotografií v galérii Hohenloheho revír bol plný jeleňov. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Aby oživil v revíri genofond, dal Hohenlohe doviezť do javorinských lesov až z Petrohradu uralského jeleňa Vasku. O päť rokov však uhynul na zápal pľúc. A z Altajského pohoria doviezli jelenicu, dvoch jeleňov a dve teliatka, ktoré vypustili do prírody pod vrchom Muráň. Tri biele jelene sa dostali do Belianskych Tatier až z Anglicka, vo vysokohorskom prostredí sa však nedokázali aklimatizovať. Aby zver v revíri netrpela hladom, v javorinskej pekárni denne upiekli pol tony chleba, ktorý rozvážali do krmelcov. Zver prikrmovali aj senom, ovsom, gaštanmi, jačmeňom, žitnými otrubami, žitnou a fazuľovou múkou i soľou.

„Hohenloheho jágri vymysleli na ochranu jelenej zveri zaujímavý spôsob lovu medveďov. Na miesto nazývané Konský cintorín v Javorovej doline vodili poranené a choré kone, ktoré kupovali od podtatranských gazdov. Ročne ponúkli hladným medveďom až 120 koní. Oplatilo sa to, medvede sa sústredili na jednom mieste a nestrhávali po celom revíre úžitkovú zver,“ hovorí pán Mačor.

Povinnosti nadovšetko!

Ivan Bohuš sa zaoberal aj vzťahom kniežaťa k ľuďom. Zistil, že k svojim zamestnancom, najmä k tým z Javoriny, bol veľmi tolerantný. Ale k tatranským a okolitým zemepánom sa správal povýšenecky až arogantne bez ohľadu na ich spoločenské postavenie a bohatstvo. „Za hlavných nepriateľov a votrelcov považoval turistov, ktorých ako škodnú vykazoval zo svojich pozemkov. Hohenlohe si nevážil ani štát, v ktorom žil a nadobudol rozsiahle imanie. Ignoroval jeho zákony, podceňoval jeho úrady, Spišskú župu i vládny rezort pôdohospodárstva,“ konštatuje tatranský historik.

Knieža Hohenlohe s manželkou sú pochovaní na cintoríne v Tatranskej Javorine. 10 fotografií v galérii Knieža Hohenlohe s manželkou sú pochovaní na cintoríne v Tatranskej Javorine. Zdroj: Peter Ličák

V decembri 1922 zomrela po ťažkej chorobe Hohenloheho manželka Otýlia, ktorú podľa jej poslednej vôle pochovali na cintoríne v Javorine. O necelé štyri roky na cintoríne vedľa Kostola sv. Anny pochovali aj najbohatšieho tatranského zemepána, ktorý zomrel na svojom majetku v Maďarsku. Na pomníku má vyryté slová, ktorými sa tento šľachtic riadil po celý život: Povinnosti nadovšetko!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×