Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vladimír Remek zažil po návrate z vesmíru rozčarovanie: O tom, čo budem robiť, rozhodovali iní!

06.03.2008 (10/2008) Bol 87. človekom v histórii, ktorému sa pošťastilo uvidieť našu planétu z vesmíru, a vraví, že tento pohľad ho zmenil. Po návrate na Zem však čakalo Vladimíra Remeka (59) nejedno rozčarovanie.
Vladimír Remek zažil po návrate z vesmíru rozčarovanie: O tom, čo budem robiť, rozhodovali iní!
1 fotografia v galérii
Vladimír Remek
Autor fotografie: Život

Len pár zasvätených bolo u nás pred 30 rokmi informovaných, čo sa na kozmodrome Bajkonur 2. marca 1978 chystá. Bežní občania Československa nevedeli o ničom. Krátko pred pol siedmou večer však televízia zrazu prerušila svoj program a nič netušiaci diváci uvideli na obrazovkách zábery štartujúcej rakety. Až vtedy Česi a Slováci zistili, že po Sovietskom zväze a USA je ich krajina treťou na svete, ktorej občan letel do vesmíru. Bol ním Vladimír Remek, verejnosti dovtedy neznámy stíhací pilot. Podľa sovietskych zvyklostí muselo byť všetko, a teda aj jeho let, pred ľuďmi do posledných chvíľ utajené.

O niekoľko hodín však už jeho meno poznala celá republika, a keď sa po vyše mesiaci od návratu z vesmíru vrátil aj domov, bol na roztrhanie. Predstavitelia štátu a strany využívali každú príležitosť, aby sa mohli ukázať v prítomnosti čerstvého hrdinu. Pre chlapcov sa zase stal novým idolom. Už nechceli byť kozmonautmi ako Gagarin, ale ako Remek.

Keď sa začal plniť sen

„Nemôžem povedať, že by som sa k môjmu letu do vesmíru v spomienkach nejako často vracal alebo nostalgicky žil. Najmä v poslednom čase mi však hlavne novinári nedovolia zabudnúť,“ smeje sa pri narážke na okrúhle jubileum jeho letu prvý a napokon aj jediný československý kozmonaut. Vlastne aj jediný československý „chlapec“, ktorému sa sen o ceste ku hviezdam vyplnil.

Vladimír Remek ho tiež začal snívať pod vplyvom letu Jurija Gagarina. Mal vtedy trinásť, no na rozdiel od ostatných bol k nemu možno predsa len o čosi bližšie. Jeho otec (pôvodom Slovák, rodák z Mojšovej Lúčky pri Žiline) bol vojenský pilot a syna z času na čas zobral na letisko. „Veľmi som chcel lietať a byť ako on,“ hovorí Vladimír Remek. To sa mu po absolvovaní leteckého učilišťa v Košiciach splnilo. „V tom čase som už o tom, že by som niekedy mohol letieť do vesmíru, však dosť pochyboval,“ dodáva.

V roku 1976 sa Vladimír Remek vrátil zo štvorročného štúdia na Vojenskej leteckej akadémii v Moskve a v lete ho, spolu s ďalšími 23 vojenskými pilotmi, pozvali do pražského ústavu leteckého zdravotníctva. Skutočný dôvod im neprezradili. „Pozvanie zdôvodnili tým, že sa pripravuje výber pilotov na špeciálne lietadlá pre armádu. Tušili sme však, o čo asi ide, pretože krátko predtým bolo zverejnené, že ZSSR nám ponúkol možnosť zúčastniť sa na lete do vesmíru,“ spomína. Cez sito výberu kandidáti postupne vypadávali, Remek však zostával. „Nepovažoval som to za niečo zvláštne. Bol som mladý, veril som si, cítil som sa pripravený a chcel som dokázať, že na to mám. Dnes sa už na všetko pozerám inak a viem, že som mal aj veľké šťastie,“ hovorí.

Prečo práve Remek?

Z dvoch tuctov kandidátov nakoniec zostali dvaja, čo šli na záverečný výcvik vo Hviezdnom mestečku. Vladimír Remek, ktorý mal tvoriť posádku s Alexejom Gubarevom, a Oldřich Pelčák, ktorému pridelili Nikolaja Rukavišnikova. Letieť však mala iba jedna dvojica, a ktorá, to nevedeli do posledných chvíľ. „Boli sme konkurenti, ale nemyslím si, že by sa niekto z nás uchýlil k neférovým praktikám,“ tvrdí Remek. To isté nám pred časom povedal aj Oldřich Pelčák.

„Dnes už aj na ten výcvik spomínam rád, hoci boli momenty, keď to nevyzeralo najlepšie. Už ako pilot som bol, mierne povedané, telnatejší, a tak ma prijali s podmienkou, že tie kilá zhodím. Podarilo sa mi za tri mesiace dostať z približne 90 kíl na požadovaných 80. Musím sa však priznať, že ranné rozcvičky som na smrť nenávidel a nemám ich rád dodnes,“ hovorí Vladimír Remek.

Obe posádky mali na konci výcviku rovnako dobré výsledky a záverečný posudok znel, že každá je schopná absolvovať kozmický let. Prečo teda napokon leteli práve Gubarev s Remekom? Kolovali rôzne fámy. Spomínal sa napríklad fakt, že Remek je synom hlavného veliteľa československého vojenského letectva, že pochádza zo zmiešaného česko-slovenského manželstva, či rok jeho narodenia 1948, v ktorom sa v Československu dostali k moci komunisti. „Ja tomu hovorím pivné reči. Oficiálny dôvod nám totiž nikto nikdy neoznámil, dozvedeli sme sa iba to, že rozhodnutie padlo v Prahe,“ povedal na margo fám Oldřich Pelčák.

Verdikt o tom, že Sojuz 28 vynesie do vesmíru posádku Gubarev – Remek, oznámili kandidátom štyri dni pred štartom. Od tej chvíle si obaja „vyvolení“ museli dávať veľký pozor, aby sa im nič nestalo. „Stačila maličkosť, napríklad aby sa vám na pere spravil opar, a znamenalo by to diskvalifikáciu,“ spomína Remek. Napätia sa vraj zbavil až po štarte. „Dokonca až keď nás raketa naviedla na obežnú dráhu. Vtedy som aj prvýkrát prejavil radosť a povedal som si: Splnil sa mi sen,“ dodáva.

Letel aj Švejk

Mimo planéty napokon Vladimír Remek strávil 7 dní, 22 hodín a 18 minút. V rámci letu plnil výskumné úlohy, vo voľnom čase pozoroval našu zemeguľu. „Niekedy som to robil dokonca aj na úkor spánku,“ priznáva. „Videl som napríklad topenie a praskanie ľadov na veľkých jazerách na americko-kanadskom pomedzí a mnohé iné neopakovateľné veci,“ spomína. Hovorí sa, že pohľad na Zem z vesmíru človeka zmení, a Vladimír Remek na takéto tvrdenie súhlasne prikyvuje. „Pochopíte, a vtedy som si to uvedomil aj ja, že Zem má konečný rozmer. Nie že by som predtým nevedel, koľko tisíc kilometrov má jej polomer, ale zrazu to dostane inú dimenziu. Za hodinu a pol, čo sa vtedy nedalo dôjsť ani rýchlikom z Českých Budějovíc do Prahy, obletíte celú planétu. A obletíte ju 16-krát za deň. Tam vám dôjde, že toto je konečný rozmer. A ďalšia vec, z vesmíru vidíte len prirodzené hranice. Čiary pobreží, polostrovy, ostrovy, pohoria alebo hrebene hôr, takže si uvedomíte, že hranice sú len výmyslom ľudí.“

Na obežnú dráhu si zobral so sebou Vladimír Remek aj dva talizmany. Malú bábiku v kroji z moravsko-slovenského pomedzia, rodiska Oldřicha Pelčáka, a figúrku Švejka. „S Oldom sme si sľúbili, že ktorý z nás poletí, zoberie pre toho druhého nejaký symbolický predmet, čo bude na obežnej dráhe zaňho. To bola tá bábika. Švejka som si bral ja, pretože Haškov román mám mimoriadne rád,“ vysvetľuje. O svoj talizman nakoniec prišiel. „Daroval som ho Jurovi Romanenkovi, veliteľovi expedície. Mimochodom, nedávno sme sa stretli a povedal mi, že Švejka má dodnes odloženého,“ dodáva Remek, ktorý po návrate z vesmíru venoval synom Oldřicha Pelčáka na pamiatku svoje rukavice zo skafandra.

Čo s kozmonautom?

Už krátko po pristátí sa Vladimíra Remeka „zmocnili“ najvyšší stranícki predstavitelia, dekorovali ho medailami, bol povýšený na majora a musel absolvovať nespočítateľné množstvo návštev, oficiálnych prijatí či besied. Režim si z neho spravil ikonu. „Priznám sa, že najsilnejším momentom po návrate na Zem boli tisíce telegramov, písomných gratulácií a listov, ktoré ma čakali. Prišli z celého Československa, bola z nich cítiť hrdosť, no boli tam aj osobné želania. Chodili ešte dlho, dokonca niekoľko rokov po mojom návrate domov, a nebolo by v silách človeka ani žiadneho úradu na všetky odpovedať,“ spomína Vladimír Remek.

Ako vraví, aj pri pozvaniach sa snažil vyhovieť čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorí chceli nášho prvého kozmonauta vidieť na vlastné oči a počuť jeho zážitky. „Nie som idealista, aby som si myslel, že vždy to bolo len z bezprostredného záujmu a iniciatívy samotných ľudí, veľakrát to pripravovali rôzne orgány. Môžem však povedať, že vo väčšine prípadov tí ľudia mali záujem, reagovali spontánne a cítil som, že sú radi.“ Ošiaľ trval viac než rok a Remek dúfal, že potom sa vráti do kokpitu stíhačky. O tom, čo bude robiť, však rozhodovali iní. „V tých prvých mesiacoch som chápal, že nemôžem ísť naspäť k stíhaciemu pluku. Zaradili ma na tzv. hlavnú politickú správu armády. Nechcel som tam ísť a po roku som aj odišiel. Snažil som sa nájsť si miesto podľa svojich predstáv a istý čas mi to trvalo,“ spomína prvý československý kozmonaut, ktorý vraj dúfal aj v to, že by mohol znovu letieť do vesmíru. S pribúdajúcimi rokmi mu bolo čoraz jasnejšie, že k takému niečomu už nedôjde.

Napokon sa mu podarilo vrátiť k vojsku a dotiahol to na zástupcu veliteľa divízie protivzdušnej obrany štátu. „Nemôžem povedať, že práve takto som si predstavoval svoju kariéru po návrate,“ dodáva Remek, ktorý žiadal aj o preloženie na leteckú akadémiu do Košíc, kde chcel budúcim pilotom odovzdávať svoje skúsenosti. Skúšal to trikrát, ani raz mu nevyhoveli.

Stresov už bolo dosť

Uniformu napokon vyzliekol v roku 1995 po päťročnom pôsobení na poste riaditeľa leteckého múzea v Prahe-Kbeloch. „Odišiel som na vlastnú žiadosť a bol to dobrý krok,“ hovorí dnes. Stal sa obchodným zástupcom spoločnosti ČZ Strakonice v Rusku a okrem iného bol zodpovedný aj za rozbeh spoločného česko-ruského podniku. Neskôr zase zastupoval v Moskve štátne záujmy ako obchodný radca na veľvyslanectve. No a v roku 2004 sa stal poslancom Európskeho parlamentu.

„Oslovila ma KSČM a prikývol som. Vždy som totiž bol ľavicovo zmýšľajúci človek,“ vysvetľuje. Mandát vyprší Vladimírovi Remekovi budúci rok, či sa však oň bude znovu uchádzať, zatiaľ nevie. „Budem mať takmer 61 rokov. Nechcem sa predčasne pochovávať, ale život som mal bohatý aj dosť stresujúci. Viem si teda predstaviť, že by som už nerobil nejakú exponovanú prácu,“ dodáva otec dvoch dcér, Anny (27) a Jany (24).

„Kedysi som hovoril, že mám dve dcéry a ku každej dcére jednu matku, ale bývalá manželka už zomrela. Staršia dcéra ide v jej stopách, vyštudovala DAMU a je herečka, mladšia študuje na pedagogickej fakulte. Myslím si, že celkom úspešne, ale priznám sa, že ani neviem, kedy bude končiť, lebo keď sa opýtam, ako sa jej darí, zvykne mi odpovedať: Tati, nemaj obavy, mám to pod kontrolou,“ smeje sa Vladimír Remek, muž patriaci do spoločnosti 467 ľudí, ktorí mali doteraz možnosť absolvovať „výlet“ mimo našej planéty.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×