Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dobre je málo

22.03.2008 (12/2008) Predchádza ho strašná povesť. Najvychytenejší kondičný tréner našich vrcholových športovcov MAROŠ MOLNÁR (35) je vraj prehnane tvrdý. Nadáva. Zosmiešňuje zverencov. Týra ich dovtedy, kým sa nepovracajú. A predsa k nemu všetci chodia.
Dobre je málo
1 fotografia v galérii
Dominika Cibulková s kondičným trénerom Marošom Molnárom.
Autor fotografie: Život

Tu sa priam núka paralela s krčmárom z fi lmu Desperado, ktorý na kritiku kvality piva a obsluhy vyhlásil: „Pivo jak chcanky, mizerná obsluha a pořád sem někdo leze...“

Kŕmenie čajok

Jedna vec sú reči, druhá realita. Áno, ku Grcovi, ako ho prezývajú, stále niekto „lezie“. Áno, je tvrdý, pretože pri svojej práci sa riadi heslom: „Byť priemerný, alebo dobrý, nestačí. Treba sa približovať k dokonalosti. Len to má zmysel.“ Je pravda, že počas prvých tréningov sem-tam menej zdatný jedinec od námahy vyvráti obsah žalúdka. „Vždy sa nájde niekto, kto nakŕmi čajky,“ smeje sa. „Nikdy to však dlho netrvá a po pár týždňoch zvláda ten istý a postupne vyšší objem bez problémov,“ vysvetľuje Maroš. Každý z jeho zverencov, s ktorými sme hovorili, oceňuje jeho vysokú profesionalitu, permanentné vzdelávanie sa, pestré tréningy, stále dobrú náladu i podpichovanie. To je síce niekedy na hranici prijateľnosti, ale tak ako Marošov široký úsmev hecuje k vyšším výkonom. Svoje o tom vedia a aj porozprávajú jeho zverenci. Kým sa však dostal na úroveň, ktorá mu dovoľuje trénovať tenistov Dominiku Cibulkovú, Luciu a Miloša Mečířovcov či hokejistov Ľuba Višňovského, Petra Podhradského, Joža Wagenhoffera, a to je len zlomok jeho klientov, musel prejsť kus cesty sám.

Jedna malá tenistka

Maroš pochádza zo Žiaru nad Hronom, kde od siedmich rokov pretekársky lyžoval; ďalších sedem rokov striedal basketbal s atletikou a na FTVŠ v Bratislave, kde vyštudoval telesnú výchovu a biológiu, zostal verný už len atletike. „V piatom ročníku som pomáhal trénovať. Bavilo ma to. Vtedy sa ma spýtal tenisový tréner Peter Huber, či by som mu nepomohol s jednou malou tenistkou. Bola to Daniela Hantuchová.“ Trénovanie ho chytilo. Za svoje športové výkony sa hanbiť nemusel. Boli dobré, ale nie dokonalé... „Povedal som si, nebudem sa trápiť. Atletiku som zavesil na kliniec. Rozhodol som sa využiť svoje vedomosti, ktoré som si hneď začal dopĺňať. A robím to dodnes, pretože veda a výskum napredujú aj v športe míľovými krokmi.“

„Ješiťák“

„Stále usmievaš jak...“ zanikne zvyšok vety adresovaný Dominike Cibulkovej v hluku posilňovne NTC, kde Maroš úraduje. Chodí k nemu dva roky. „Pred ním som mala iného trénera, ale videla som, že Maroš tu má dobrých športovcov s výbornými výsledkami. Chcela som skúsiť niečo iné,“ spomína. Dnes sa poznámkam typu – cvičíš jak žena, smeje jak... Spočiatku s tým mala problém: „Ani som k nemu nechcela chodiť; pri prvom stretnutí môže byť človek jeho vystupovaním šokovaný, čoskoro však pochopí.“ Od začiatku spolupráce sa Dominike výrazne zlepšil pohyb na kurte. „Dnes už fakt neviem, komu inému by som sa zverila do rúk,“ pochvaľuje si a podobne ako ostatní Marošovi zverenci rada využije našu ponuku rypnúť si doňho. „Strašne rád sa vychvaľuje, je hrozný ješiťák. Ak ho chceme k niečomu dokopať, stačí hodiť výzvu: Na to nemáš! a on sa s vami hneď staví. Aj čas si nájde. Stále vykrikuje, že je najlepší, na kurte však nemá šancu. Ale v squashi ma poráža.“

Minúta = jeden šejk

„Neodrbávaj ma! Odrbávaš sám seba,“ povie Maroš tvrdo, nezvýšiac hlas. Poznámka patrí bývalému slovanistickému hokejistovi Jožovi Wagenhofferovi prezývanému Vagón (21). „Noha ma bolí,“ bráni sa súčasný hráč Mladej Boleslavi. Je zranený. „Tak ju pokrč,“ vybaví ho Maroš stručne a smerom k nám si pohundre: „Mladý. Chce so mnou vybabrať za každú cenu. Všetci to na mňa skúšajú. Ale Jožo je inak v pohode. Trénuje tvrdo, agresívne, a keď mu poviem, aby sa kotúľal, tak sa kotúľa.“ Škoda slov, poznajú sa dobre. Pred siedmimi rokmi ho Marošovi „dohodil“ známy Jožovho otca. Dobrý výkon, veď Molnár hocikoho nevezme. „To je pravda, ale vtedy až taký známy nebol,“ smeje sa Vagón. „Chodil som na masáže k jeho žene, až potom k nemu. „Nedochvíľny býval,“ bonzne na trénera. „Dohodli sme sa na tretiu, prišiel tri päť. Dali sme si pravidlo: minúta meškania = jeden šejk. A ten tu stojí 60 korún. Teraz chodíme obidvaja o pol hodiny skôr,“ baví sa. „A to sa pochválil,“ kričí z druhej strany miestnosti Maroš s netopierými ušami, „že keď som mu minule kázal, aby si kúpil týždňovú permanentku, vyhlásil: tréner, ale majú iba sedemdňovú?!“ baví sa pre zmenu on.

Kde je ten obchod so sebavedomím?

Pred necelými tromi rokmi trénovala trojica hokejistov Ľubo Višňovský, Janko Lipiansky a Peter Podhradský (28) mimo sezóny v NTC osvedčené, vďaka rokom stereotypné cviky. Potom Peter podpísal Európu, a kým sa vrátil, Višňa to dal dokopy s Molnárom. „Pochvaľoval si prípravu, cítil sa super, tak som sa k nemu pridal,“ hovorí čerstvo zranený hráč, ktorý odohral túto sezónu v Novokuznecku. Len čo sa zranil, volal dvom ľuďom, ktorým maximálne dôveruje: lekárovi do Stuttgartu a Marošovi. Pred rokom, keď si „odfajčil“ druhé koleno, ho práve oni dali do poriadku. „Stihol som aj reprezentáciu, tak dúfam, že ak bude mať tréner Šupler záujem, podarí sa mi to aj tento rok.“

Bolo by to fajn, pretože vlani patril k najlepším obrancom reprezentácie, hoci niektorí dovideli iba na Cháru. „Veľakrát sme sa ho s Višňom pýtali, kde je ten obchod so sebavedomím,“ začína príspevok do našej pomyselnej rubriky – Udri si do trénera – Peter. „Niekedy si myslíme, že sebavedomie je jeho prostredné meno,“ smeje sa. Pred minulou letnou sezónou sa im vraj vyhrážal, že pôjdu na Oravu a bude im zle. Peter tvrdí, že sa to takmer podarilo, ale v opačnom garde. Vraj ho kondične predčili, ale tu sa vložka trénera diametrálne líši od názoru zverenca. Uzavrieme ju tak, že mama, režisér a tréner má vždy pravdu. A koniec- koncov, čo je lepšia vizitka pre kondičného trénera, ako keď ho predčia zverenci? „Myslí si, že je neviem koľkonásobný majster sveta v squashi.

Višňa by potvrdil, že z tých kanárov, čo dostal, si môže otvoriť chovprodukt. A zakaždým keď ho chceme vytiahnuť von, má práve nakúpenú odbornú literatúru a musí študovať,“ dokončí hokejista. Maroš len veľkoryso hodí rukou. Len on vie, že na tých šprintoch bežal chvíľu dozadu... „Sú disciplíny, v ktorých som neporaziteľný,“ nedá sa. „Ako tréner musím ľudí motivovať. Nemôžem ich predsa z roka na rok vo všetkom porážať,“ smeje sa.

Neplač, tréner!

Súrodenci Lucia (16) a Miloš (20) Mečířovci sú s Molnárovcami takmer ako rodina. Marošov syn Jakub (11) si spomína, že Miloš prišiel za otcom prvý raz, keď sa hral v piesku s lopatkou. „Mal som vtedy asi štrnásť,“ hovorí Miloš. „Bolel ma chrbát, ktorý som sčasti zdedil po otcovi, a svoje urobil aj tenis.“ Tri roky ho dávali do poriadku. Podarilo sa. „Dnes už ani neviem, že ho mám. Teraz je to skôr o všeobecnej pripravenosti. U Maroša som zostal. On sa v tom vyzná a vždy ma vie motivovať.“

Lucia zdedila trénera po bratovi. Prešla k nemu automaticky. „Myslím si, že máloktorý tréner u nás je taký profík ako on. Predtým som kondičku nerobila a spočiatku to bolo fakt kruté. Tvrdé je to i teraz, ale výsledok stojí za to,“ hovorí tenistka, ktorá si takisto občas vypočuje, že cvičí ako ženská, a na prípadné unavené protesty dostane odpoveď: neplač, žena.

Trénerova trestajúca ruka vraj závisí od toho, ako sa vyspí. Ak vstane hore zadkom, všetci vedia – bude makačka. Adekvátne k nej však rastie ich kondícia a fyzická sila. A oni to vedia. „Niekedy mám naozaj pocit, že stráca mieru, ale viem, že to robí preto, lebo chce, aby sme boli dobrí,“ prezradí na trénera. Miloš prihodí: „Maroš chce veľmi hovoriť po anglicky. Snaží sa, učí sa, ale veľa času nemá. Preto keď prídu po sezóne chalani zo zámoria, na jeho podpichovanie reagujú po anglicky. Vedia, že si pri odpovedi občas popletie slovíčka...“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×