Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Mango Molas: Nekopírujeme!

04.05.2008 (18/2008) Kapela MANGO MOLAS vznikla z lásky k horúcim rytmom. Koktail iskrivej hudby sa jej členom darí miešať už desať rokov a fanúšikom stále chutí.
Mango Molas: Nekopírujeme!
1 fotografia v galérii
MARTIN LOPEZ VLAŠIČ nechal podnikanie a teraz len komponuje a píše texty.
Autor fotografie: Život

Spočiatku hrávali na ulici, prípadne na vernisážach. Líder kapely Martin Lopez Vlašič spomína na prvý výhodný kšeft, keď za gážu chodili hrávať na ligové volejbalové zápasy a pre priateľov. To, prečo sa slovenskí chlapci rozhodli hrať hudbu Latinskej Ameriky, spevák kapely Martin vysvetľuje: „Začalo sa to vlastne tým, že sme sa spoznali s ľuďmi, ktorí hneď po páde režimu odišli von, väčšinou do západnej Európy. Priniesli odtiaľ hudobné nástroje, ktoré sme nepoznali.“ Po revolúcii v roku 1989 sa na Slovensko totiž dostali aj také hudobné vplyvy, ktoré na to dovtedy nemali šancu – kubánske, brazílske. Kapelu Mango Molas, kde sú zväčša samoukovia, ovplyvnila najmä afro-brazílska a latinsko-americká hudba.

Podnikatelia aj policajti

Martin sa už aj predtým venoval hre na gitare, ale nie profesionálne. Mal svoje civilné zamestnanie, pracoval s kancelárskou technikou. Na začiatku sa v kapele ocitli vedľa seba študenti s policajtmi. Teraz v aktuálnej zostave nájdete už len profesionálnych hudobníkov.

Salsa i samba

Spočiatku hrali najmä preto, že sa chceli zabaviť hudbou, ktorú mali radi. Nemali ambície preraziť v hudobnom svete. Potom však začali skladať vlastné piesne a na koncertoch už nehrávali len prevzatý repertoár. Chceli zájsť ďalej, do vlastnej tvorby vnášali etnické inšpirácie. „Ovplyvňuje nás salsa, samba aj iné mimoeurópske hudobné štýly. Nesnažíme sa ich len kopírovať,“ prízvukuje Martin.

Najmä energia

Hoci na Slovensku dovtedy takúto hudbu nikto nehral, svojich poslucháčov a fanúšikov si našli Mango Molas rýchlo. „To, že nás ľudia povzbudzovali, nám dávalo odpoveď na to, či má naša práca zmysel. Keď sme cez víkendy hrávali na ulici a zbierali do klobúka, aby sme si mohli kúpiť nástroje, ľudia reagovali pozitívne. Od začiatku malo naše snaženie dobrý náboj a pozitívnu energiu.“

Majú aj sošku

Všimla si ich aj odborná verejnosť. V roku 2005 sa stali Objavom roka na Aurelovi, vydali dve cédečká a v latino svete na Slovensku sú pojem. Pocit, že sú „vážna kapela“, však získali, až keď našli vlastnú skúšobňu. Album je naspievaný po slovensko- -španielsko–portugalsky a Martin prezrádza, že sa učí po portugalsky, aby vedel, o čom spieva: „Je to krásna, ale ťažká reč. Náš perkusionista hovorí a spieva po španielsky, je polovičný Peruánec po otcovi. On žije tu, ale celá jeho rodina vrátane slovenskej mamy žije v Peru, kam si len odbieha na rôzne rodinné stretnutia.“

Lopez odmalička

Živiť sa menšinovým žánrom je pomerne náročné. Preto aj v kapele Mango Molas to funguje tak, že jej členovia majú aj iné aktivity. Hrávajú s inými, komerčnejšie zameranými hudobnými telesami. Aj sám líder, ktorému hovoria všetci Lopez, sa musí obracať. Popritom pracuje na svojom vlastnom albume, píše texty. „V osemnástich som začal písať básne, prvé boli, samozrejme, zaľúbené. A zostal som pri tom. Rád by som vydal aj knižku svojich poviedok, ale najprv to dám niekomu pozrieť,“ smeje sa. Martin sa Lopezom stal, keď ešte netušil, že niekedy bude hrať latino muziku: „Tú prezývku mi vymyslela triedna učiteľka na základnej škole. Volala ma tak celá škola od školníka až po riaditeľku.“

Nevhodní do rádia?

Lopez vraví, že ani po úspechu na Aurelovi sa veľa nezmenilo na tom, že ich v rádiách nehrávajú. „Možno nás cena posunula v očiach odbornej verejnosti niekam vyššie, ale inak sa nezmenilo nič. Ešte stále si na turné a na svoje aktivity musíme zháňať peniaze od kamarátov a sponzorov a ani v rádiách o nás veľmi nepočuť. Nikdy som s tým síce ani nepočítal. Singel Plaváreň sa hrával, to bola jediná vec, ktorá zabodovala aj u hudobných redaktorov slovenských rádií. Naše piesne sa skrátka nedajú stavať tak, aby mali tri minúty, väčšinou majú päť a viac minút a to už je na vysielanie pridlhé,“ vysvetľuje dôvody.

Publikum

Zaujímalo nás, aké je slovenské latino publikum. „Prvých päť rokov chodili na nás ľudia, ktorí nevedeli celkom presne, na čo idú. Vtedy sme ich vlastne vzdelávali aj v tomto hudobnom žánri, ale aj v tanci, ktorý s tým súvisí. Počúvajú nás ľudia od pätnásť do šesťdesiat rokov a ja som rád, že oslovujeme také široké spektrum.“

Rebríček

Po vydaní druhého albumu sa dostali do prestížneho svetového rebríčka World Music Charts Europe na jedenáste miesto. Lenže ani tento úspech ich nevykopol vyššie. „Nemáme manažéra, ktorý by nás niekam dotiahol. Boli už viacerí, čo sa pokúšali manažovať našu kapelu, lenže sa nejako nevieme zladiť v názoroch, ako to robiť a kam smerovať. Náš malý hudobný trh je doslova prepchatý kapelami, ktoré sa chcú zviditeľňovať. Je veľa nových mladých kapiel, ktoré nemajú šancu,“ objasňuje situáciu na hudobnom trhu. Dokonca aj turné po vydaní CD si členovia kapely fi nancovali sami. Na jeho konci boli v mínuse.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×