Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Otec“ prvej slovenskej družice: Na začiatku sa ľudia na nás pozerali, či nám šibe

16.10.2015 Slovensko bude mať vo vesmíre prvú vlastnú družicu nazvanú skCube. Vystreliť ju chcú v prvom štvrťroku 2016, takže Zem bude obiehať už o pár mesiacov.
„Otec“ prvej slovenskej družice: Na začiatku sa ľudia na nás pozerali, či nám šibe
6 fotografií v galérii
Do vesmíru by chceli prvú slovenskú družicu vypustiť v prvom štvrťroku 2016.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Partia nadšencov dokončuje v priestoroch pripomínajúcich byt na Zámockej ulici v Bratislave malú kocku veľkosti 10 krát 10 krát 10 centimetrov a s hmotnosťou jeden kilogram. Bude to družica nazvaná skCube. Možno znie trochu vtipne, že až 58 rokov po prvom „píp, píp“ vysielanom z prvej družice Sputnik 1 z dielne vtedajšieho ZSSR urobí svoje „píp“ aj satelit Made in Slovakia. Teda vlastne satelitík. Nie je to žiadna technologická obluda veľkosti autobusu, skCube sa hravo zmestí do dlane. Zrejme nie je márna otázka, na čo je to dobré, keď v súčasnosti stovky podobných družíc ročne vystrelia mnohé štáty a univerzity.

Takí Bulhari vypustili svoju prvú družicu v roku 1981, dávno majú družice štáty ako Maurícius, Srí Lanka, Pakistan a mnohé ďalšie. Prestíž už Slovensko nezíska a motivácia urobiť fotku Slovenska z výšky 700 kilometrov by asi nemala byť dostatočná na to, aby takú vec skonštruovanú chlapcami zoskupenými v občianskom združení podporil desiatkami tisíc eur aj štát a premiér z rezervy predsedu vlády. Na prvý pohľad to pôsobí tak, že chlapci sa hrajú a štát im na to prispeje. Na druhej strane – z rezervy premiéra sa už podporilo kadečo, aj gélové nechty a účes fitnesky, tak prečo nie satelit?

Budujú znalosti

„To nie je o hraní sa, ale o učení a technológiách, ktoré doteraz nikto nerobil. Pri konštruovaní a vypustení satelitu získame know-how, ktoré by sme inak nemali. Pracujeme so študentmi, s univerzitami. Slovensko tento rok podpísalo prístupovú zmluvu s Európskou vesmírnou agentúrou a potrebujeme technikov a inžinierov so skúsenosťami. Sme jedna z mála krajín v Európe, ak nie jediná, ktorá ešte nikdy nevypustila svoju družicu,“ vysvetľuje šéf projektu Jakub Kapuš (28).

Základný tím vo vývojovej miestnosti. Na snímke vidieť kostru satelitu, ktorý sa zmestí do dlane. 6 fotografií v galérii Základný tím vo vývojovej miestnosti. Na snímke vidieť kostru satelitu, ktorý sa zmestí do dlane. Zdroj: Peter Brenkus

Kým Jakub Kapuš hovoril o projekte, vo vedľajšej vývojárskej miestnosti traja ľudia pracovali na dokončovaní systémov pre družicu. Všetko „zadarmisti“, robia to vo voľnom čase, bez výplaty. Z nadšenia. Jeden z nich si práve vzal v robote dovolenku, lebo prišli mechanické diely do satelitu a chcel ich pripraviť. Inak pracuje v elektrotechnickej firme ako vývojár, navrhuje dosky plošných spojov. Šéf projektu Jakub Kapuš je zasa ítečkár, systémový administrátor, ktorý robil s počítačmi a servermi v Prahe, neskôr v Bratislave.

Jakub Kapuš vraví, že odborníci roky hovoria o nevyhnutnosti budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku a toto je jedna z ciest. „Skúsenosti zo stavby a prevádzky satelitu chceme zúročiť pri spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou. V našom satelite bude veľa nových vecí, ktoré sme si vymysleli sami. Keď v iných krajinách skonštruovali podobné satelity, často sa z toho vyvinuli aj firmy, ktoré sa neskôr presadili na trhu. V Česku na univerzite vyvinuli nový GPS, nový čip, a komponent už predávajú do najvyspelejších štátov. V Estónsku sa stalo to isté, vypustili satelit a vzniklo niekoľko firiem, ktoré začali predávať technológie použité v ňom. Z fotiek, ktoré satelit urobil, spravili atlas pre základné školy. Naozaj ide o znalostnú bázu, ktorú vypustením satelitu budujeme.“

Okolité štáty majú satelitov niekoľko. Toto bola jedna z českých družíc Mimosa. 6 fotografií v galérii Okolité štáty majú satelitov niekoľko. Toto bola jedna z českých družíc Mimosa. Zdroj: ČTK

Začali so sondami na balóne

Sen o družici sa začal približne pred šiestimi rokmi. Jakub Kapuš žil v Prahe a keďže ho odmalička fascinoval vesmír, zaujímalo ho, prečo Česká republika je členom Európskej kozmickej agentúry a Slovensko nie je. Napriek tomu, že na Slovensku bol kozmický výskum, a to dosť významný – vlani pristával modul Philae na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko a ľudia z košického Ústavu experimentálnej fyziky do neho vyrobili kľúčový komponent, vďaka ktorému sa modul oddelil od materskej sondy a zabezpečoval aj komunikáciu. Ale keďže Slovensko ešte ani vlani nebolo členom Európskej kozmickej agentúry, Košičania to robili ako subkontraktor, schovaní za niekým iným. Slovenská vlajka tak na projekte chýba.

„Pred šiestimi rokmi som teda urobil internetovú stránku, začal písať články. Kolega, ktorého som vtedy nepoznal a ktorý žil v Bratislave, napísal tiež článok, že SR nie je členom Európskej kozmickej agentúry. Pri písaní článku našiel moju internetovú stránku a vtedy sme sa začali spoznávať,“ hovorí Jakub Kapuš. Po dvoch rokoch založili občianske združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity a snažili sa popularizovať kozmický výskum.

„V Amerike vtedy začali vypúšťať stratosférické sondy – na balóne vyniesli sondy do výšky asi 40 kilometrov. Skúsili sme to aj my. Vypustili sme sondu, urobili krásne fotky Tatier z výšky. Postupne sme dali dokopy tím nadšencov a začali sme si natoľko veriť, že som navrhol, aby sme postavili satelit – cubesat. Keď som to neskôr spomenul na prednáške, ľudia sa na nás pozerali, či nám šibe,“ spomína Jakub Kapuš na začiatky.

Jakub Kapuš. Človek, ktorý vo voľnom čase rozhýbal kozmický výskum a je „otcom“ slovenskej družice. 6 fotografií v galérii Jakub Kapuš. Človek, ktorý vo voľnom čase rozhýbal kozmický výskum a je „otcom“ slovenskej družice. Zdroj: Peter Brenkus

Dnes má združenie dohromady asi 70 členov a šiesti aktívne pracujú na výrobe satelitu. Na začiatku však narazili na veľký problém, a tým sú peniaze. Získavali ich rôzne – prostredníctvom 2 percent z daní, od sponzorov, z rodinných rozpočtov. „Boli situácie, že sme už nemali ani na nájom kancelárie, za posledné sme kúpili benzín do auta a išli sme do firiem presviedčať ich, že sa oplatí podporiť tento výskum.“ Nakoniec cez Žilinskú univerzitu získali z ministerstiev školstva a dopravy 90-tisíc eur, zvyšok zaplatili zo svojho a z toho, čo zohnali od firiem. Dohromady stojí vývoj asi 150-tisíc eur. Vystrelenie do vesmíru, čo urobia zrejme z USA, stojí ďalších 100- až 120-tisíc eur, a na to im vyčlenil peniaze premiér zo svojej rezervy.

Dvojročná životnosť

Slovenský satelit typu cubesat je štandardizovaná kocka. Na obežnú dráhu tento typ nikdy nevystrelia raketou samostatne. Rakety vždy vyvážajú veľký satelit a k nemu pridajú malé ako sekundárny náklad.

Slováci počítajú so životnosťou skCube dva roky, lietať by mala vo výške okolo 700 kilometrov. Bude teda na nízkej obežnej dráhe, no podstatne vyššie ako napríklad vesmírna stanica ISS, na ktorú chodia kozmonauti. Tá lieta približne 400 kilometrov nad povrchom Zeme. Po vynesení na obežnú dráhu a opustení nosiča sa skCube začne nabíjať cez solárne panely a približne po 15 minútach sa vysunú antény, pomocou ktorých začne vysielať na Zem signál.

Keď prídu súčiastky, v práci si berú dovolenky, aby montovali družicu. 6 fotografií v galérii Keď prídu súčiastky, v práci si berú dovolenky, aby montovali družicu. Zdroj: Peter Brenkus

Riadiace pracovisko by malo byť aj v terajších prenajatých kanceláriách v Bratislave, kde pribudnú ešte monitory na sledovanie údajov posielaných satelitom. Stožiar s pozemnou stanicou bude v Šamoríne.

Chcú pokračovať

Debata s ľuďmi, ktorí robia na satelite, pôsobí trochu zvláštne. Vedia, že len tento rok vystrelia rôzne krajiny možno tristo podobných satelitov, ale oni ako keby žili s romantickou predstavou, že vystrelenie slovenského satelitu zaujme svet, zviditeľní Slovensko a zvýši prestíž krajiny.

Je to podobné, ako keby vystrelili satelit veľkosti 10 krát 10 krát 10 centimetrov Dáni a my by sme ich za to obdivovali. Mimochodom, vedeli ste, že Dáni taký vystrelili minulý týždeň? A že Maďari v predchádzajúcich rokoch vypustili tri? Obdivujete ich? A stúplo Dánsko či Maďarsko vo vašich očiach?

Jedna raketa vyvezie aj desiatky malých satelitov naraz. Táto ich mala 37. 6 fotografií v galérii Jedna raketa vyvezie aj desiatky malých satelitov naraz. Táto ich mala 37. Zdroj: ČTK

Prestíž sa 58 rokov po vypustení prvej družice už naozaj nekoná. Mladí chalani zo Slovenska však dokazujú čosi iné – že so zanietením a čiastočne aj s investovaním vlastných peňazí sa dá rozhýbať znalostná ekonomika, ktorá u nás až na pár výnimiek stále trochu spí.

Nešli ľahšou cestou, pri ktorej by len nakúpili komponenty a poskladali by satelit ako lego. Oni si všetko vyrábajú sami, zostrojili si vlastné podstatné súčiastky, napísali si vlastný operačný program. Dobrodruhovia ukázali, že aj malá krajina môže popri spolupráci na iných vesmírnych projektoch mať malý vlastný a prinášať novinky, aké vo svete zatiaľ nik neurobil. Dostali sa na úroveň, akú už majú ľudia, čo riešia veľké veci. „Ale chcel by som, aby títo ľudia neodišli do zahraničia, aby ostali robiť na Slovensku. Určite by som po tomto satelite chcel ďalší. Možnosti sú rôzne – väčší satelit, nové vedecké projekty, oblet Mesiaca, misia k asteroidu. Určite by som nechcel, aby sme po skončení súčasného projektu zatvorili dvere,“ hovorí Jakub Kapuš.

Satelit skCube


   • Je v ňom zabudovaných niekoľko technologických experimentov, napríklad operačný systém pre kritické operácie, čo znamená, že nemôže zlyhať. „Nezamrzne“ tak, ako to poznáme z počítačov používaných na Zemi.

   • Prostredníctvom satelitu budú uskutočňovať experiment zameraný na komunikáciu.

   • Je v ňom palubná kamera, ktorá bude fotiť Slovensko, čiže krajina bude prvýkrát snímaná vlastným satelitom.

   • Ďalší vedecký experiment bude pozorovanie vesmíru na veľmi dlhých vlnách od 3 do 30 kHz. Zo Zeme nie sme schopní pozorovať vesmír v tomto frekvenčnom pásme. Slováci chcú sledovať aj vysokú atmosféru Zeme a najmä javy, ktorých vznik zatiaľ nie je objasnený.

   • Dáta zo satelitu budú verejné. Bude fungovať aj na rádioamatérskych frekvenciách. Keďže údaje posielané na Zem rádiovo nebudú šifrovať, údaje si budú môcť sťahovať aj rádioamatéri.

   • Časť peňazí majú zo svojich úspor a vyzbierané od sponzorov, 90-tisíc dostali od ministerstiev školstva a dopravy, 120-tisíc z rezervy premiéra.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×