Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kto sa stará o lesné studničky a pramene? Ondrovčákovci to robia zo záľuby už štyridsať rokov!

10.10.2015 „Sú to také malé hrady, majú silné kamenné steny,“ vraví Vlado Ondrovčák, ktorý aj s manželkou Vierou viac ako štyridsať rokov čistí pramene a lesné studničky v Malých Karpatoch.
Kto sa stará o lesné studničky a pramene? Ondrovčákovci to robia zo záľuby už štyridsať rokov!
14 fotografií v galérii
Deminovu studničku vybudovali pred pár rokmi, teraz ju pravidelne čistia.
Autor fotografie: Peter Korček

V slovenských horách vyvierajú stovky rôznych prameňov, z ktorých sa rodia potoky a rieky. Azda ani neexistuje človek, ktorý by na nejakú tú studničku počas prechádzky v lese či treku v horách nenatrafil. Desiatky prameňov sú aj v Malých Karpatoch. Nesmelé stružky, upravené i divoké pramene alebo klasické drevené domčeky či malé prístrešky s rúrkou, z ktorej vyteká voda. Ak však uvidíte domček postavený z kameňa, je to práca manželov Ondrovčákovcov, doživotných trampov, ktorí sa malokarpatským lesom odmeňujú tým, že prameňom doslova stavajú strechu nad hlavou.

Spojil ich tramping

Vlado, známy medzi trampami ako Demin, začal studničky dávať do poriadku ešte v roku 1964 s kamarátmi z trampskej osady Zlatá podkova, s ktorými sa ako 13-ročný zoznámil rok predtým. „Čistili sme od Železnej studničky až za bývalé sanatórium. Boli to chlapci z bratislavského Jaskového radu. Náš šerif Frank nemal nohy, na flek sme ho vozili. Chodievali sme aj hore na Kačín, odtiaľ na Savanu nad Marianku, kde boli ďalšie tri osady,“ spomína. S Vierou ho dal dokopy práve tramping, on trampoval s Podkovákmi a Viera s trampskou osadou Utah. Boli to zlaté časy, keď si starí trampi na čundre nosili krém na topánky a kefu, a pred návratom do mesta si vyčistili kanady. Na ruky si nosili solvinu, jednoducho preto, aby z lesa neprichádzali do civilizácie špinaví.

Tohtoročné leto bolo suché a prameň na Salaši nemá vodu. 14 fotografií v galérii Tohtoročné leto bolo suché a prameň na Salaši nemá vodu. Zdroj: Peter Korček

Zoznámili sa v jednu nedeľu v roku 1968 v Rači, keď šli z vandru. „Bolo to neďaleko Meszároša (známa račianska krčma – pozn. red.), išla som s kamarátkou Bublinou, mňa volali Murpy. Vraví mi: pozri Murpy, henten vysoký blondiak sa na teba stále pozerá,“ smeje sa Viera. Vlado ju oslovil až v električke, trampi ako vždy tradične sedeli v poslednom vagóne, na zemi ruksaky – „uesky“, celty. Spýtal sa jej, či by sa na druhý deň mohli stretnúť pri Propeleri. „Babka mi dala peniaze, obliekol som si dederonovú košeľu a od otca som si požičal šuštiak. Išli sme do reštaurácie na Železnú studničku, objednal som liter vína, vypil som z neho sotva tri deci, zvyšok sme tam nechali,“ dodáva Vlado.

Ondrovčákovci. Vľavo začiatok sedemdesiatych rokov minulého storočia, vpravo koniec septembra 2015. 14 fotografií v galérii Ondrovčákovci. Vľavo začiatok sedemdesiatych rokov minulého storočia, vpravo koniec septembra 2015. Zdroj: Peter Korček (+ reprofoto)

Mal vtedy osemnásť rokov a Viera o dva menej. Zobrali sa o dva roky. Pracoval vo vinárskych závodoch a vďaka tomu dostal aj trampskú prezývku Demižon, z čoho neskôr vzniklo Demin. Viera bola laborantka v Semexe. Väčšinu víkendov trávili v lese, a keď pribudli dve dcéry, tak celá rodina.

Krycí manéver

Sedíme vedľa ich chaty, volajú ju Trucka – je to niekdajší poľovnícky zrub, ktorý bol vraj kedysi postavený natruc. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia nad Prepadlým postavila skupinka poľovníkov malý zrub po tom, čo sa im rozpadla partia na chate na Košarisku. Jedným z iniciátorov stavby bol veterán zo SNP, istý plk. Sámel. Vlado s Vierou tam začali chodievať krátko po zoznámení.

Základňu majú na svojej chate nad Prepadlým. Totem vyrobil ich kamarát Rodrigo. 14 fotografií v galérii Základňu majú na svojej chate nad Prepadlým. Totem vyrobil ich kamarát Rodrigo. Zdroj: Peter Korček

„Čundrovali sme na Košarisku, ČSTV tam mal zruby a stretávali sa tam aj trampi. Kolega z roboty, inak poľovník, mi vravel, že keď bol mladý, chodieval sem na čunder. Chatu sme opravili, pomáhali nám kamaráti Mono, Lajo a Džipo zo Zlatej líšky, poľovníci nás tu napokon nechali. O šesť rokov sme chatu zrekonštruovali do dnešnej podoby,“ vysvetľuje Vlado. Vnútro je útulné, tvoria ho dve miestnosti, je tam aj piecka i kozub, ktorý Vlado vlastnoručne postavil, vraj to bola jeho kozubová premiéra. Je to ich malé orlie hniezdo, kde strávili spolu stovky príjemných dní a odkiaľ vyrážali aj na svoje „čistiace“ výpravy do okolia. Studničkovou záľubou totiž nakazil aj Vieru a spolu s ňou ich potom čistili všade, kade chodili.

Pôvodne to bol poľovnícky zrub, terajšiu podobu získala chata v roku 1974. 14 fotografií v galérii Pôvodne to bol poľovnícky zrub, terajšiu podobu získala chata v roku 1974. Zdroj: Peter Korček

Pôvodne to bol poľovnícky zrub, terajšiu podobu získala chata v roku 1974. 14 fotografií v galérii Pôvodne to bol poľovnícky zrub, terajšiu podobu získala chata v roku 1974. Zdroj: Peter Korček

Pred piatimi rokmi to doviedli priam do dokonalosti – začali ich aj kompletne opravovať. Smejú sa, že to bol akýsi krycí manéver, museli si vybaviť povolenia na prejazd lesných ciest, pretože búdky nerobia klasické drevené, ale kamenné. No a vláčiť po kopcoch vrecia s cementom v batohu je naozaj fuška aj pre mladších. Lesná správa im preto vyšla s radosťou v ústrety.

Kamenná štvorka

Postavili zatiaľ štyri: prvou lastovičkou bola neďaleká Hrantovská studnička, potom nasledovala Deminova, z ktorej naberali vodu, keď boli na chate. Oba pramene sú ukryté v malých domčekoch, kde by pokojne mohli bývať trpaslíci a voda vyteká poniže. Ďalšie sú prameň na Salaši neďaleko Bieleho kríža nad Račou a studnička Tlstá lipa od Salaša smerom na Sv. Jur.

Každá studnička, ktorú opravia, má murovaný prístrešok so svojím názvom. 14 fotografií v galérii Každá studnička, ktorú opravia, má murovaný prístrešok so svojím názvom. Zdroj: Peter Korček

„Piatu plánujeme dať dohromady nad Limbachom. O ďalšiu nás požiadali svätojurskí poľovníci a šťastnou sedmičkou bude studnička na Devínskej Kobyle. Cement si financujeme sami, vyviezť ho hore spolu s ďalším materiálom nám neraz pomáhali aj lesáci, no a kameňov je predsa v potokoch dosť,“ pokračuje. Oboch trápi tohtoročné suché leto, pretože prameň na Salaši stratil vodu. Je slabý, z rúrky netečie nič. „Musím to nejako vymyslieť, pretože zatiaľ nefunguje,“ premýšľa Vlado. Koľko studničiek vyčistili, to už dávno prestali rátať, Vlado hovorí, že naozaj čistili, kadiaľ chodili.

Hrantovskú studničku majú neďaleko chaty. Opravili ju tak, že je v lese úplne nenápadná. 14 fotografií v galérii Hrantovskú studničku majú neďaleko chaty. Opravili ju tak, že je v lese úplne nenápadná. Zdroj: Peter Korček

Ich dve dcéry takisto trávia v prírode víkendy, no o „svoje“ studničky sa zatiaľ starajú sami. Ak sa idú prejsť, už si úplne automaticky pribalia náradie. Raz treba predsa odhrabať napadané lístie, inokedy odpratať konáre či odkopať nanesené bahno a poprekladať kamene. Majú radosť, keď počujú zurkot vody a Viera nám pri Hrantovskej nadšene rozpráva, že v nej nedávno mali aj žubrienky. Ako dôkaz okolo nás poskakuje maličký skokan hnedý. Obaja by si už svoje potulky lesmi bez tejto užitočnej záľuby ani nevedeli predstaviť. Ktovie, možno raz túto studničkársku štafetu prevezmú ich vnúčatá. Najdôležitejšie však je, že manželia Ondrovčákovci nie sú jediní, ktorí sa v slovenských horách o studničky starajú.

Často idú na prechádzku s náradím, aby mohli zároveň vyčistiť studničky. 14 fotografií v galérii Často idú na prechádzku s náradím, aby mohli zároveň vyčistiť studničky. Zdroj: Peter Korček

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×