Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Oko na mieru: Vyrobil už vyše 24-tisíc umelých očí

15.11.2009 (46/2009) Ľudia, ktorí prišli či už o jedno, alebo obe oči, sú MILANOVI PRIELOŽNÉMU (73) vďační, pretože im pomáha aspoň sčasti získať stratené sebavedomie. Doteraz už totiž vyrobil okolo 24-tisíc umelých očí.
Oko na mieru: Vyrobil už vyše 24-tisíc umelých očí
8 fotografií v galérii
Milan Prieložný
Autor fotografie: Život

Nedávno Ivanu Prieložnú-Kazíkovú zastavili dopravní policajti a počas kontroly sa jej opýtali, aké má zamestnanie. Keď im odpovedala, že robí očné protézy, vyvalili oči s otázkou: A to je čo?

Stovky nešťastí

Milan Prieložný vyrába očné protézy od roku 1966 a v poslednom čase skôr už len pomáha dcére Ivane, ktorá mu bola desať rokov pravou rukou. Pracoval ako optik, a keď mal tridsať, prihlásil sa na konkurz vtedajšej Očnej optiky. „Dovtedy ich vyrábali v severných Čechách v Jablonci nad Nisou. Šiel som na zaškolenie do Prahy a odvtedy som vyrobil asi dvadsaťštyritisíc kusov pre ľudí z celého Slovenska a Moravy,“ spomína.

Na Slovensku majú okolo 16-tisíc pacientov, chodievajú k nim mnohí, ktorých o oči pripravili nádorové ochorenia, úrazy, zápaly, vnútroočné tlaky alebo sa nebodaj narodili bez očí ako malá Nikolka Bendíková. Vystriedalo sa u nich veľa nešťastných osudov. „Niektorí sa nevedia psychicky zžiť s protézou a komplikované je to aj s malými deťmi, ktoré majú strach. Iní k nám prídu psychicky zničení a neraz tu aj samotní rodičia skolabovali, keď sme ich učili, ako dieťaťu vybrať alebo založiť protézu. Raz nám tu dokonca jedna pani plakala, že sa nikdy nevydá, lebo nemá oko. Ukázal som jej zopár fotiek iných pacientok a vravím, že všetky tieto sú už vydaté. Dnes je šťastne vydatá aj ona a má deti,“ zdôrazňuje. Všetko má svoj čas, pacientovi síce umelé oko zrak nevráti, ale estetický dojem urobí veľa.

„Úrazy sú rôzne. Mali sme tu pána, ktorý havaroval s práškovacím lietadlom a prišiel o oko. Alebo dieťatko, ktorému žlna vyďobla oko, keď ho mamička dala v kočíku na dvor. Iná pani si kúpila kuchynskú linku a rohom dvierok si vyrazila oko, ďalšiemu pánovi štupeľ zo suda plného vína rozrazil lebku. No nepamätám si, kedy sme tu mali klasický úraz vzduchovkou alebo gumipuškou. Už je iná doba,“ zamýšľa sa.

Ručná práca

Akrylátové oko urobia na mieru, aby pacientovi „sadlo“ a netlačilo ho, ale ani nevypadávalo. Nezáleží na tom, či ide o dieťa, alebo dospelú osobu, ale na tom, ako dutinu očný chirurg vymodeloval. „Máme rôzne modely protéz, ktoré mu vyskúšame, a podľa nich urobíme odliatok. Ten potom vybrúsime a vyleštíme. Všetko je ručná práca,“ vysvetľuje Milan Prieložný. Potom nasleduje dúhovka, ktorá je zo zabrúseného farebného celuloidu, a napokon to celé prekryjú akrylátom. Všetko trvá zhruba sedem hodín.

V prípade, že pacientovi „vyrábajú“ jedno oko, okopírujú farbu dúhovky od zdravého. Ak obe, môže si farbu vybrať. „Jedna mamička, ktorej dcérke sme robili obe protézy, priniesla vystrihnutý obrázok z časopisu, kde boli až nebovomodré oči. Ideálnejšie je však robiť tmavšie oči. Ak má oko veľkú bledomodrú dúhovku, protéza nedokáže roztiahnuť v tme zrenicu, čo potom vyzerá neprirodzene. Nie je preto problém urobiť dve protézy, jednu s väčšou a druhú s menšou zrenicou, a človek si potom podľa potreby ,oči´ vymení,“ pokračuje a zdôrazňuje, že nie všetkým možno vyrobiť protézu. „Mali sme aj takých pacientov. Závisí to od tvaru lebky, napríklad taký Derrick, to by bola katastrofa, keby sem prišiel. Nikto by mu neurobil peknú protézu,“ smeje sa Milan Prieložný.

Feldekovo zlaté oko

Najviac roboty majú v lete a na jar, raz mali rekord - okolo šesťdesiat za mesiac, no zvyčajne je to menej. Obaja svorne tvrdia, že s pacientmi sú už ako jedna veľká rodina a často im pomáhajú. Sú však aj opačné prípady. Milanovi Prieložnému raz jeden pacient ukradol a skoro rozobral auto. Za tie roky zažili už nejednu kuriozitu. „Robili sme protézu motorkárovi, ktorý prišiel pri úraze o oko. Kamaráti preňho ako darček na narodeniny objednali takú, ktorá mala namiesto dúhovky emblém jeho klubu. On ju teraz nosí na tie ich zrazy. Chodieval k nám aj Ľubomír Feldek, ktorý so sebou priviedol celú rodinu, a deti sa prizerali, ako tatkovi vymieňam protézu,“ smeje sa Milan Prieložný.

Keď sme sa na to pána Feldeka opýtali, potvrdil, že je to pravda, a so smiechom dodal: „Ja som pánovi Prieložnému vždy vravel, že keď budem mať veľa peňazí, nechám si uňho vyrobiť červené alebo radšej zlaté oko.“

Nasledovníka nemajú

Obaja Prieložní sa smejú, že už majú z výroby umelých očí profesionálnu deformáciu. „Koľkokrát poviem niektorej kamarátke: Jáj, tebe by sa dobre robili oči,“ vraví Ivana a jej otec dodáva: „Keď sa pozerám na nejaký horor, vždy si všimnem, aké majú tie príšery očné protézy.“ S filmom má skúsenosti, zopár umelých očí už urobil do rozprávok.

Nasledovníkov v remesle však zatiaľ nemajú, vnuci majú iné záujmy.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×