Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Adela Banášová spomína na školu: V jedálni sviečková a v šatni papučkovo-linoleový puch!

19.09.2015 Škola zavolala a oni prišli. Spolu so školopovinnou mládežou prijali naše pozvanie zaspomínať si vždy dobre naladení herci, moderátori a hudobník.
Adela Banášová spomína na školu: V jedálni sviečková a v šatni papučkovo-linoleový puch!
6 fotografií v galérii
V školskej šatni zvykli so spolužiakmi visieť dolu hlavou. Bola pripravená si to...
Autor fotografie: Peter Korček, Život

V druhej várke Marián Čekovský a Adela Banášová. Pri vymýšľaní kompozícií sme vychádzali z ich reálnych spomienok zo základnej či strednej školy, ktoré sme sa snažili okoreniť štipkou humoru. Čo im teda z týchto čias najviac utkvelo v pamäti?

Návrat známych tvárí do školy: Bičan sa na lane ledva udržal, ale ksichty dával perfektné!

Škola zavolala a oni prišli. Spolu so školopovinnou mládežou prijali naše pozvanie zaspomínať si vždy dobre naladení herci, moderátori a hudobník.

Marián Čekovský: Tak tu rovno zostaňte!

Mariána Čekovského sme vyzdvihli na letisku. Na fotenie priletel z Košíc, kde žije, a hneď v hale sa náhodou stretol s bratrancom Kristiánom, ktorý práve doletel z dovolenky. Keďže Čeky vstával skoro ráno, z bohatej desiatej, ktorú sme mu nachystali na fotenie, mu padla do oka obložená žemľa. Po akcii bola, samozrejme, jeho.

Veľká prestávka bola aj výmenou skúseností, kto akú salámu domov kupuje. 6 fotografií v galérii Veľká prestávka bola aj výmenou skúseností, kto akú salámu domov kupuje. Zdroj: Peter Korček, Život

Zo školských čias si ako hudobník s citlivým uchom najviac pamätá zvuky, ktoré ho vyrušovali. „Zvuk stoličiek, keď do triedy vošla učiteľka a bolo sa treba hromadne predstaviť, ten rachot, to bolo pre mňa týranie uší,“ začal spomínať už s úsmevom na tvári. „Potom zvuk kriedy, keď bolo treba vyriešiť nejaký príklad pri tabuli. Pamätám si, ako sa tá krieda pomaly šmýkala po tabuli a zvuk, ktorý spolu vydávali, bol veľmi nepríjemný. Najmä keď som niečo nevedel, snažil som sa písať veľmi pomaly dúfajúc, že ma osvieti, ale väčšinou neosvietilo,“ baví sa na vlastný účet. Zo školských zvukov mu ešte rezal uši teroristický zvonček, lebo v tých časoch sa pesničky oznamujúce koniec hodiny nepúšťali.

 

„Naopak, rád som mal ticho cez vyučovaciu hodinu, keď učiteľka povedala: ‚Skočte mi po triednu knihu!‘ Všetci sme sa hlásili, ja idem, ja. Takto raz vybrala mňa a myslel som si, ako dobre. Keď som sa však vrátil, z víťaza sa okamžite stal porazený, lebo zahlásila: ‚Tak tu aj rovno zostaňte‘ a musel som odpovedať z chémie.“

Darmo, muzikanti sa s matikou veľmi nekamarátia... Čeky nie je výnimka. 6 fotografií v galérii Darmo, muzikanti sa s matikou veľmi nekamarátia... Čeky nie je výnimka. Zdroj: Peter Korček, Život

„Mal som rád aj veľké prestávky, lebo to bola možnosť podeliť sa o desiatu a vymeniť si dôležité skúsenosti,“ smeje sa. „Kto akú salámu domov kupuje, či debrecínsku, alebo loveckú a, samozrejme, vždy mi tá spolužiakova chutila viac a omnoho lepšie ako moja. Občas som sa doma pokúsil vyrobiť jej kópiu a hoci som tam dal všetko, čo spolužiakova mama, väčšinou to nevyšlo. Skoro nikdy to nebolo ono.“

Keď už sme pri jedle, Mariána fascinovala vôňa kávy, ktorá sa šírila z riaditeľne alebo zo zborovne. Ten svet dospelosti, ako hovorí. Nikdy nepochopil, prečo na školských toaletách chýbal papier, ktorý si spolu s mydlom, uterákom a pohárikom musel nosiť v hygienickom vrecúšku z domu.

V matematike nevynikal, nečudo, že mu z rovnice vyšiel notový záznam. A desiata mu vždy viac chutila od spolužiaka. Pozrite, už na ňu číha! 6 fotografií v galérii V matematike nevynikal, nečudo, že mu z rovnice vyšiel notový záznam. A desiata mu vždy viac chutila od spolužiaka. Pozrite, už na ňu číha! Zdroj: Peter Korček, Život

Pochopiteľne, v škole mu najviac vyhovovala hudobná výchova, pretože chodil ešte aj do hudobky a tu sa cítil ako ryba vo vode. „V matike a fyzike som nevynikal, to je u nás priam dedičný kód. Možno aj preto, že matika a hudba majú opačný smer, matematika ide od nekonečna do nuly a hudba z ticha do všetkého, aspoň ja to tak vnímam. Hudba má viac možností, dá sa v nej variovať a matika je veľmi striktná.“

Adela Banášová: Sviečková? To bol zážitok!

Sotva sa Adela Banášová priblížila k vchodu do školy, dve dievčatká s mamou ju hneď zaregistrovali a neveriaco krútili hlavou. Adela? Nuž, kto by ju tu veru čakal, že? Počas líčenia spovedala riaditeľku školy Magdalénu Benkovú. Zaujímalo ju všetko. Od počtu prváčikov až po vybavenie tried pre deti, ktoré trpia zdravotnými komplikáciami, alergiami či astmou. Krátko nato ma rozosmiala tým, čo si ako prvé predstaví pri slove škola. "Úplne prvý sa mi vynorí prvý deň v škole, ten puch, niečo medzi papučkami, linoleom a školskými potrebami. A to aj teraz, keď som dospelá a ocitnem sa tam znova, ma v momente vráti do stresu z prvého dňa v škole,“ hovorí pripravená zavesiť sa dolu hlavou ako netopier, žiaľ, niet kam, a pokračuje vo vysvetľovaní.

Šatňa a jedáleň, to sú hlavné Adeline spomienky na školu. 6 fotografií v galérii Šatňa a jedáleň, to sú hlavné Adeline spomienky na školu. Zdroj: Peter Korček, Život

„Potom, jasné, tie šatne. Mali sme tiež takéto drôtené, ale medzi dvoma stenami bola ešte tyč, na ktorú sa dalo vešať. Väčšinou dole hlavou. Veď to boli také klietky pre opice, a tak sme sa aj správali,“ konštatuje s humorom. „Šatne vytvárali takú prirodzenú preliezačku pre decká, keď práve nebolo čo v tej škole robiť.“

Tak ako Marián nechápal chýbajúci toaletný papier na školskom WC, Adela nechápala potrebu okrajov v zošitoch. „Nikdy som nevedela, na čo vlastne sú. Argumentovala som tým, že veď zošit má svoj kraj a mimo neho predsa nik písať nebude. Napriek tomu som ich mať musela, tak som si, podobne ako spolužiaci, uľahčila situáciu tým, že som celý zošit prepichla kružidlom a spájala dva body pravítkom. Prišlo mi to však veľmi zvláštne a neviem, či sa to dnes ešte vôbec robí.“

Adela pred fotením vyspovedala riaditeľku. Zaujímalo ju všetko. 6 fotografií v galérii Adela pred fotením vyspovedala riaditeľku. Zaujímalo ju všetko. Zdroj: Peter Korček, Život

Obedovať chodila domov, kde pani Banášová varila vegetariánske jedlá. Občas sa však v školskej jedálni ocitla. „Ak mi dal niekto lístok, veľmi rada som s ním vystála dlhý rad. Moja mama varila doma skôr zdravo, teda zeleninu, kura, rôzne rizotá, takže keď bola v jedálni sviečková, pre mňa to bol vzácny moment. Decká ju ofrflali a ja som mala úžasný zážitok, že jem štandardnú stravu. A tým, že som neutekala, ako obvykle, hneď po zvonení domov, som mala navyše pocit, že som sa ešte tak nejako inak začlenila.“

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×