Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Najrýchlejší živočích sveta žije aj u nás, kam až siahajú jeho úžasné schopnosti?

04.08.2015 (31/2015) Hoci sú ich najslávnejšie časy na kráľovských dvoroch nenávratne preč, dodnes sa tešia náležitej úcte. Najrýchlejšie živočíchy sveta sokoly sťahovavé môžeme obdivovať aj na našej oblohe.
Najrýchlejší živočích sveta žije aj u nás, kam až siahajú jeho úžasné schopnosti?
10 fotografií v galérii
Sokol sťahovavý sa hrdí titulom najrýchlejšieho živočícha na svete.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Kam až siahajú ich úžasné letecké schopnosti? Táto otázka nedáva spávať obdivovateľom majestátneho dravca už od nepamäti. Veľkým problémom však dlho zostávalo, ako jeho bleskurýchly strmhlavý let zmerať. S prvými serióznymi výpočtami prišiel začiatkom 20. storočia nemecký vedec Hulwerscheidt. Podľa jeho prepočtov v porovnaní s letom holuba vyšlo, že sokol dokáže zdolať 75 metrov za sekundu, čo zodpovedá rýchlosti 270 kilometrov za hodinu. Neskôr sa však ukázalo, že hranice jeho možností siahajú oveľa ďalej.

Neuveriteľné čísla

S príchodom čoraz dokonalejšej meracej techniky dnes možno mapovať sokolí let oveľa sofistikovanejšie. Intenzívne na tom pracoval vedec, parašutista a sokoliar Ken Franklin. Za asistencie početného tímu spolupracovníkov postupne otestoval dve trénované samice a jedného samca amerického druhu Falco peregrinus anatum. Z lietadla letiaceho vo výške 3 600 m rýchlosťou 100 km/h vypustil dravca, ktorý najskôr sledoval lietadlo. Až potom vyskočili sokoliar, kameraman a pomocníci obsluhujúci meracie prístroje. Podrobne zanalyzovali fázy letu, v ktorých sa sokol zabalil do povestnej „kvapky“ a strmhlav sa rútil za návnadou.

Pri strmhlavom lete namerali sokolovi sťahovavému rýchlosť 389 km za hodinu! 10 fotografií v galérii Pri strmhlavom lete namerali sokolovi sťahovavému rýchlosť 389 km za hodinu! Zdroj: Jaroslav Slašťan

Najvyššia nameraná rýchlosť bola ohromujúca – 389 kilometrov za hodinu. Ľudia z Franklinovho tímu pritom predpokladajú, že rýchlostné maximum sokola by sa mohlo blížiť až k 450 km/h! Len pre porovnanie – mnohonásobne ťažší parašutista (hmotnosť sokolích samíc je od 910 do 1 500 gramov a výrazne menších samcov od 500 do 750 gramov) dosahuje pri voľnom páde rýchlosť 200 – 250 km/h. Okrem neuveriteľného výkonu je to zároveň aj dôkaz o tom, akú dôležitú úlohu zohráva aerodynamika.

Počas silných letných búrok môžu mláďatá sokolov vypadnúť z hniezda. Preto je potrebná ich pravidelná kontrola. 10 fotografií v galérii Počas silných letných búrok môžu mláďatá sokolov vypadnúť z hniezda. Preto je potrebná ich pravidelná kontrola. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Takmer vyhynuli

Korisť sokolov, ktorú tvoria prevažne vtáky do veľkosti kačice, to má pri takýchto letových parametroch obávaného predátora mimoriadne ťažké. Sokoly sťahovavé lovia takmer výhradne za letu, vrhajú sa na cieľ z veľkej výšky a útočia pazúrmi. Vzhľadom na obrovskú rýchlosť sa snažia trafiť krídlo vtáka a vyhnúť sa telu, lebo náraz by mohol byť nebezpečný aj pre nich. Pri love využívajú aj ďalší zmyslový fenomén – mimoriadne ostrý zrak.

Mláďatá sokola sťahovavého krátko po vyletení. 10 fotografií v galérii Mláďatá sokola sťahovavého krátko po vyletení. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Sietnica sokolieho oka je vybavená dvomi vrstvami, vďaka čomu dokáže zbadať korisť až na vzdialenosť viac ako kilometer. Populácii zákonom chránených dravcov na území Slovenska, kde žije poddruh sokol sťahovavý eurosibírsky, sa dnes celkom dobre darí. Tvorí ju vyše sto párov, ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli však vinou intoxikácie pesticídmi na pokraji vyhynutia. Až po zákaze DDT a ďalších pesticídov sa začal počet sokolích rodiniek opäť rozrastať.

Napadnú aj bociana

Ochranár prírody Jaroslav Slaš­ťan už od roku 2010 inštaluje do okolia hniezdisk sokolov sťahovavých pozorovacie kamery, ktoré sa ukazujú ako najvýhodnejšia a najefektívnejšia ochrana pred ich vykrádaním. Vzhľadom na to, že si väčšinou hľadajú miesto na hniezdenie na vysokých neprístupných útesoch či skalných rímsach, je to občas slušný horolezecký výkon. Zábery „z kuchyne“ impozantných dravcov však za tú námahu určite stoja.

Sokol sťahovavý nemá medzi dravcami rovnocenného konkurenta. Patrí k najobratnejším lovcom. 10 fotografií v galérii Sokol sťahovavý nemá medzi dravcami rovnocenného konkurenta. Patrí k najobratnejším lovcom. Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Medzi najzaujímavejšie patrí útok sokolieho páru na bociana, keď si bránili teritórium. Hoci je bocian neporovnateľne väčší, mal čo robiť, aby odletel do bezpečia. Sokoly si veľmi tvrdo bránia svoje hniezdiská, pričom sa neraz dostanú do potýčky aj s omnoho väčšími dravcami. Jeden taký záber dokumentuje súboj samice sokola s myšiakom lesným,“ hovorí Jaroslav Slašťan. Že sokoly nie sú, pokiaľ ide o korisť, nijako prieberčivé, dokazuje aj výskum uznávaného osteológa (náuka o kostiach – pozn. red.) Jána Obucha. Odborník na tzv. vtáčie vývržky nazbieral dôkazy o tom, že v minulosti patrilo do ich jedálneho lístka až osemdesiat druhov vtákov. Keďže je dnes výber o poznanie chudobnejší, príležitostne nepohrdnú ani „exotikou“.

Impozantný dravec je ohrozovaný nelegálnym vykrádaním hniezd. Najefektívnejšou ochranou sú fotopasce, kamery a iné technické zariadenia. 10 fotografií v galérii Impozantný dravec je ohrozovaný nelegálnym vykrádaním hniezd. Najefektívnejšou ochranou sú fotopasce, kamery a iné technické zariadenia. Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Raz som pod sokolím hniezdom objavil nezvyčajné kostrové pozostatky vtáka. Až po konzultácii s ornitológmi vysvitlo, že išlo pravdepodobne o papagája druhu alexandra veľkého, ktorý niekomu uletel z klietky. Zaujímavé sú aj nálezy pozostatkov netopierov, ktoré sokoly tiež dokázali uloviť,“ dodáva Jaroslav Slašťan.

2314269:fullwidth:true:true:true

Panovnícka výsada

Lov koristi s pomocou dravcov siaha do obdobia spred viac ako 4 000 rokov v centrálnej Ázii, odkiaľ neskôr preniklo sokoliarstvo aj do Európy. Prvé písomné zmienky sú z obdobia príchodu Húnov v prvej polovici 5. storočia. Až do 17. storočia predstavovalo významnú súčasť lovu, pričom najmä v stredoveku zažívalo nevídaný rozkvet. Sokoliarmi boli výlučne panovníci a zástupcovia šľachty. Svojich miláčikov si brávali nielen na poľovačku, ale aj do vojen a na bohoslužby. Výnimkou nebolo ani územie dnešného Slovenska, kde sa za najvyššieho sokoliara pasoval zvyčajne sám kráľ.

2314264:fullwidth:true:true:true

Najmä kvôli zdokonaľovaniu strelných zbraní v 19. storočí vo veľkej väčšine európskych krajín sokoliarstvo fakticky zaniklo. Renesancia prišla až v 2. polovici 20. storočia, keď začali skupiny nadšencov zakladať národné sokoliarske organizácie. Prvou na území bývalej federácie bol Klub sokolníků pri ÚV Československého mysliveckého svazu, založený v roku 1967. Po rozdelení republiky na našom území funguje Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. V súčasnosti používané dravé vtáky na sokoliarsky výcvik pochádzajú väčšinou z odchovov v zajatí. Slovenským unikátom je základná škola Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach, kde sa sokoliarstvo vyučuje už od prvého ročníka. V tomto smere je jediná svojho druhu na svete.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×