Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lekár Jozef Matejka pomáhal na Malte utečencom: Zaráža ma postoj Slovákov, neviem čoho sa naľakali

09.07.2015 (28/2015) Slovenský lekár Jozef Matejka (66) žije 15 rokov na Malte a patrí medzi ľudí, ktorí boli prví, čo prichádzali do kontaktu s utečencami. Tých sú na Malte tisíce, keďže Malta je hneď „na rane“.
Lekár Jozef Matejka pomáhal na Malte utečencom: Zaráža ma postoj Slovákov, neviem čoho sa naľakali
6 fotografií v galérii
Lekár Jozef Matejka má dlhoročné skúsenosti s utečencami na Malte, kde ich vyšetroval.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Spolu s talianskym ostrovom Lampedusa je Malta najbližšou pevninou Európskej únie, na ktorú môžu utečenci prichádzajúci cez Líbyu alebo Tunisko dosiahnuť. Pobrežie Afriky je vzdialené asi 300 kilometrov a hoci utečenci zvyčajne dúfajú, že sa dostanú do Talianska, morské prúdy alebo prevádzači ich často zavedú na tento maličký ostrov, ktorý je rozlohou aj počtom obyvateľov menší ako Bratislava.

„Ja som s rodinou prišiel na Maltu pred 15 rokmi a začal som pracovať ako lekár v štátnej nemocnici St. Luke‘s Hospital. Pamätám sa na prvých nelegálnych imigrantov, prišli v roku 2005. Bola jar a asi 150 ľudí sa priplavilo na relatívne dobrom člne. Tí, čo prichádzali neskôr, už chodili na omnoho horších, polorozpadnutých, niektorých zachraňovali maltské vojenské lode z mora. Umiestnili ich na juhu Malty do záchytných budov, a keď sa tieto preplnili, vznikol v Hal Far stanový tábor. Nebolo to ešte nič dramatické. Lenže po arabských povstaniach v Tunisku a v Líbyi prišlo počas mesiaca asi 10-tisíc utečencov naraz,“ hovorí Jozef Matejka.

Prví utečenci ešte prichádzali na dobrých lodiach, teraz sa prepravujú aj na polorozpadnutých člnoch. 6 fotografií v galérii Prví utečenci ešte prichádzali na dobrých lodiach, teraz sa prepravujú aj na polorozpadnutých člnoch. Zdroj: Reuters

Utečencov po vytiahnutí z mora transportovali do detenčných táborov. Chorých a vysilených odvážali do nemocnice. Onedlho sa však všetci podrobili základným zdravotným prehliadkam. Jozef Matejka je rádiodiagnostik, a tak patril medzi prvých, ktorí s utečencami pracovali. „Vozili ich na prehliadky a automaticky sa dostávali aj k nám na oddelenie, keďže röntgenológia je súčasťou vstupných prehliadok. Takže každý jeden nelegálny imigrant prešiel cez naše ruky. Zo začiatku sme si dávali čertovský pozor, nechceli sme chytiť nejaké špecifické africké choroby. Niekedy sme nevedeli prejsť cez chodbu – utečenci sedeli s plačúcimi deťmi na lavičkách, na zemi na nemocničných chodbách. V prvých momentoch vždy vyzerajú veľmi zle, dehydrovaní, hladní, cítiť z nich beznádej. Až sa mi ťažko hovorí, lebo je to zúfalé. Keby ste videli tie deti, krásne černošské očiská – to by som doprial vidieť každému slovenskému politikovi, ktorý hovorí negatívne o utečencoch,“ vraví lekár.

Jozef Matejka si pozeral trajektórie, ako prichádzajú imigranti do Európy a hovorí, že v smere od Eritrey a Nigérie idú cez Sudán a všetko sa zbieha na pobreží Líbye. Odtiaľ pašeráci prevážajú ľudí do Európy. „Neviem, kto sa podieľal na odstránení Kaddáfiho režimu, no to bol začiatok súčasných problémov. Kým sa nestabilizuje vláda v Líbyi, ktorá to zastaví, dajú sa naďalej očakávať prílevy utečencov.“

Prekvapený zo Slovákov

Európska únia by chcela, aby utečencov, ktorí sa valia do Talianska, na Maltu, do Grécka, distribuovali podľa určitých kvót do všetkých krajín Európskej únie. Na Slovensko by malo prísť 785 utečencov, lenže politici to odmietajú, pred dvomi týždňami boli v Bratislave aj demonštrácie proti prijatiu ilegálnych imigrantov.

Kedysi na Malte ubytovávali utečencov do stanov, teraz ich je toľko, že im postavili unimobunky. 6 fotografií v galérii Kedysi na Malte ubytovávali utečencov do stanov, teraz ich je toľko, že im postavili unimobunky. Zdroj: Reuters

„Trochu ma zaráža na Slovákoch ich postoj. Keby nám aj dali nejaké kvóty na prijatie utečencov, tak si musíme uvedomiť, že oni majú svoj cieľ inde, chcú ísť na západ. Tá slovenská bojazlivosť ma prekvapuje. Sme členmi Európskej únie, viem, že premiér Robert Fico má relatívne dobrý vzťah s maltským premiérom. Mrzí ma, že práve premiér aj minister vnútra Robert Kaliňák odmietajú kvóty, lebo nakoniec ich tak či tak naplnia. Neviem, čoho sa naľakali, prekvapuje ma to. Keby mali na Slovensko prísť tisícky ľudí, nepoviem nič, lenže nejakých 800 utečencov by neurobilo žiadny problém,“ tvrdí Jozef Matejka po dlhoročných skúsenostiach s utečencami, ktorí sú na Malte.

Na Slovensku sa objavili aj obavy z islamizácie, ak by prichádzali utečenci z moslimských krajín. Podľa Jozefa Matejku sa na Malte nedeje nič podobné. Majú síce jednu mešitu, tú však postavili veľmi dávno predtým, ako sa začal utečenecký problém. „A nikto nikdy nehovoril, aby postavili ďalšiu, neexistuje žiadny tlak. Ľudia na Slovensku sa boja aj kriminality, no na Malte sa nestalo vôbec nič dramatické, hoci sú na tom malom priestore tisícky utečencov. Ja žijem v oblasti s najvyšším počtom utečencov a nezaznamenal som absolútne žiadny problém s kriminalitou.“

S averziou sa nestretol

Keď Jozef Matejka na Maltu prišiel prvýkrát v roku 2000, mala oficiálne 393-tisíc obyvateľov. Teraz má 424-tisíc obyvateľov, počty zvyšujú aj imigranti, ktorí nakoniec na Malte aj zostávajú a nepresúvajú sa ďalej do Európy. S averziou Malťanov voči prichádzajúcim černochom sa nestretol. „Zo začiatku ešte organizoval jeden starší pán s paličkou mítingy proti nim, ale už dlho nič podobné nebolo. Malta teraz iba prosí Európu o pomoc, lebo ten príliv nie je schopná zvládnuť, nemajú ich kde fyzicky vtesnať. Počas povstaní v Líbyi a v Tunisku, keď bol najväčší počet prichádzajúcich imigrantov, to už Malta nezvládala, vláda nevedela čo s nimi, nebolo ich kde dať, záchytných miest bolo málo. Vtedy Malta začala biť do Európy, že s tým treba niečo robiť.“

Jozef Matejka sa pamätá, ako prvých utečencov umiestňovali na juhu ostrova do veľkých stanov. Teraz sú na rovnakom mieste postavené unimobunky a kultúra ich ubytovania sa o niečo zlepšila. V Hal Safi je veľký detenčný tábor. V ňom utečenci trávia čas dovtedy, kým nezistia ich zdravotný stav a hlavne osobné údaje – utečenci totiž prichádzajú bez dokladov.

Zúfalí, cítiť z nich beznádej. Takých ľudí zachraňujú z mora v okolí Malty. 6 fotografií v galérii Zúfalí, cítiť z nich beznádej. Takých ľudí zachraňujú z mora v okolí Malty. Zdroj: Reuters

Stretol sa pri vyšetrovaní zdravotného stavu utečencov aj s nejakými vážnejšími chorobami? „Nie, za tie roky som popísal asi dve alebo tri prekonané tuberkulózy, jednému sme našli pľúcnu aspergilózu, no inak nič vážnejšie, čoho by sme sa mali báť. Treba si uvedomiť, že tí, ktorých by poslali na Slovensko, by už prešli všetkými vyšetreniami, boli by preverení, podchytení, odfiltrovaní.“

Na Malte si po opustení detenčného tábora mnohí podávajú žiadosti na vycestovanie do štátov, do ktorých pôvodne mali namierené, hlavne do Nemecka, Francúzska, do Veľkej Británie.

„Ale je plno takých, čo si hneď hľadajú na Malte prácu. Niektorí začali robiť aj v nemocnici. Tam som sa zoznámil s Jonathanom z Eritrey, ktorý v nemocnici robil upratovača, a tak robiť človeka som v živote nevidel, bol to „makač“. Porozprával mi, ako utekali z Eritrey, prechádzali hranice po nociach, ako po nich strieľali vojaci, naháňali ich policajti, až nakoniec skončili v Líbyi, kde ich chytili a dali do akéhosi tábora alebo väznice. Jedného dňa sa strážcovia opili s dievčatami a celý tábor, vyše tisíc ľudí, zdúchol. Rozpŕchli sa, schovávali sa a potom sa presunuli na Maltu. On chcel pôvodne ísť do Talianska, podobne ako ostatní. Zrejme ich morské prúdy náhodou priniesli ku Malte. Nakoniec sa na Malte zoznámil s Eritrejčankou, ktorá prišla o poldruha roka pred ním. Išiel na americkú ambasádu na tri alebo štyri pohovory a nakoniec sa mu podarilo dostať do USA do Minnesoty, kde študuje na vysokej škole,“ spomína Jozef Matejka na bývalého imigranta z nemocnice.

Prečo až teraz?

Maltská vláda sa snaží utečencom pomôcť s hľadaním lacnejšieho bývania v neobývaných domoch, aby po opustení detenčného tábora bolo v nich viacej miesta pre neustále prichádzajúcich nových imigrantov. Množstvo utečencov získalo maltské občianstvo, a v každom maltskom futbalovom klube už hrajú traja-štyria černosi, ktorí boli pôvodne nelegálni imigranti. Zamestnávajú sa rôzne – aj na stavbách, v školách či v nemocnici.

Cieľom utečencov nie je Malta, chcú sa z nej neskôr dostať do Nemecka či Francúzska. 6 fotografií v galérii Cieľom utečencov nie je Malta, chcú sa z nej neskôr dostať do Nemecka či Francúzska. Zdroj: Shutterstock

Na Slovensku sú obavy, že veľa z utečencov nemá pracovné návyky, že v ich krajinách nič nerobili. Jozef Matejka však vraví, že sú rôzne typy, tak ako u nás. „Kamarát má na Malte autodielňu, za tri roky vystriedal asi piatich maltských automechanikov a stále mal s nimi problémy. Teraz má už dva roky černocha Williho, utečenca, a nevie si ho vynachváliť. Nepaušalizoval by som, že nič nerobili. Preto nemám nič proti tomu, aby aj na Slovensko prišli utečenci. Sú medzi nimi rôzni ľudia – lekári, inžinieri, učitelia aj iní.“

Podľa neho je teraz dôležité, že Európa schválila pravidlo o potápaní prázdnych člnov pašerákov, ktorí vyložia utečencov a vracajú sa naspäť pre ďalších. „Hovorím konečne, lenže zároveň nerozumiem, prečo Európa zareagovala až teraz, 10 rokov po začatí prílivu utečencov. Keby sa zobudila hneď, problém by už bol čiastočne vyriešený. Keď sme sa však dostali už do súčasného stavu, ostatné krajiny Európskej únie musia pomôcť.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×