Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Herec Attila Mokos sa k ženám správa ako oplan: Týra ich a znásilňuje!

29.06.2015 (26/2015) Tyranizuje a znásilňuje ženy. To všetko sa deje vo filmoch. Mimo kamery sa na vás pozerá zamatovo-modrým pohľadom. Attila Mokos (50).
Herec Attila Mokos sa k ženám správa ako oplan: Týra ich a znásilňuje!
8 fotografií v galérii
Attila Mokos vo filmoch často stvárňuje záporné postavy.
Autor fotografie: Peter Korček, Život

Režiséri vás obsadili do veľmi kvalitných filmových snímok, ako napríklad Pokoj v duši, Marhuľový ostrov, 7 dní hriechu či Ďakujem, dobre. Hráte hlavne negatívne úlohy a neprehliadnuteľný je váš vzťah k ženám. Ste frustrovaný zlosyn, tyran, násilník. Tak ako je to vlastne s vami a ženami?

Ženy si veľmi vážim. Skláňam sa pred všetkými, ktoré sa dokážu starať o rodinu a zároveň zvládajú svoje povolanie. My muži nezvládneme ani polovicu toho, čo ony. Ženy posúvajú tento svet dopredu a všetko sa točí okolo nich. Mám rád ženy, milujem ich, aj keď som, ako hovoríte, oplan a vo filmoch som na ne zlý.

Keď takto glorifikujete ženy, ako sa k nim správate ako partner? Ste romantik alebo skôr pragmatik?

Som veľký romantik. Dokážem sa platonicky zamilovať. A som aj citlivý.

Ako sa to prejavuje v praxi? Nosíte ženám kvety, alebo im nebodaj skladáte básničky?

Áno, kvety, tie musia byť stále. Kvety sú základ. Ak môžem poradiť ostatným mužom, nech nenosia ženám žiadne honosné umelo vypestované odrody a už vôbec nie šuštiaci celofán. To nezaberá. Mám dobrý vzťah k prírode, preto uprednostňujem prirodzené kvety, hoci aj margaréty. Sú jednoduché, krásne a čisté.

Sídli momentálne nejaká žena vo vašom srdci? A ako je to s vašou rodinou ?

Mám 16-ročného syna, no nežijem s jeho matkou ani s ním v jednej domácnosti. Momentálne mám síce partnerku, som však na voľnej nohe, nie som na uzde. Znamená to, že každý z nás má svoju domácnosť. Potrebujem slobodu, preto tento otvorený vzťah. Ale tak ako všetko aj sloboda má dve podoby. Niekedy som sám a je mi aj smutno.

V seriáli Búrlivé víno stvárnil mafiána. 8 fotografií v galérii V seriáli Búrlivé víno stvárnil mafiána. Zdroj: TV Markíza

A čo bežný servis v domácnosti, zvládate ho?

Všetko robím sám, hoci upratovanie ma nebaví a potom to u mňa doma aj tak niekedy vyzerá. Prišiel som na to, že keď správne vyvesím prádlo, je rovné, už ho nemusím žehliť, šetrím čas. Variť viem. Vysávač mám taký ten nový, ktorý vysáva sám. Umývanie riadu, tak na to mám zase umývačku riadu.

Aj keď to neplatí pre všetky ženy, väčšina chce vzťah s mužom posúvať ďalej, mať časom svojho partnera hlavne pre seba, bývať s ním, večerať i raňajkovať, založiť si rodinu...

Je to normálne. Chápem, prečo takto ženy konajú. Potrebujú mužov a muži potrebujú ženy, pretože rodina je základ. Moja priateľka je z hereckej brandže ako ja. Takže jej to takto tiež vyhovuje. Nie som ideálny typ manžela. Môj život je hektický. Je mi to ľúto. Herectvo mám síce veľmi rád, ale ukradlo mi veľa zo súkromného života. Keby som sa mal ešte raz rozhodnúť, akým smerom ísť, váhal by som. Niekedy som totiž aj vyčerpaný a chýba mi ten tradičný rodinný život.

Keď takto hovoríte o absencii rodinného života, aký máte vzťah so synom?

Priznám sa, mám aj výčitky svedomia, že počas roka s ním nestíham byť toľko, koľko by som chcel. Preto si to vynahrádzame hlavne v lete, keď máme obaja prázdniny. Máme spoločné záľuby, aj on rybárči a miluje prírodu ako ja. Bohužiaľ, dnešný svet je veľmi zrýchlený, deti sú skôr dospelé. Táto doba nás deformuje, z čoho som veľmi smutný. Nie sme sami a zároveň sme veľmi sami. Ak chcem o niekom získať informácie, je tu internet, ak chcem komunikovať, je tu sociálna sieť, na ktorej, mimochodom, nie som ani prihlásený. A aj tak sme osamelí. Pociťujem to i v divadle. Boli časy, keď sme debatovali o všetkom možnom, dnes každý uteká domov. Vlastne aj ja som taký. Utekám od ľudí, hlavne keď začnú prázdniny, obklopujem sa len zopár blízkymi.

Bude syn hercom ako vy?

Myslím, že nie. Neprejavuje o to záujem. A som rád, je to dnes veľmi ťažké remeslo. Hrá síce na klavíri, má hudobné vzdelanie, no to je všetko.

Ako syn prežíva to, že ste známy herec?

V prvom rade som jeho otec. Hoci vníma, že nie som ten bežný rodič. Keď ma oslovia na ulici, je v pomykove, nevie, ako sa má tváriť. Nijako, buď sám sebou, hovorím mu.

Roman Luknár je jeho dobrý priateľ. 8 fotografií v galérii Roman Luknár je jeho dobrý priateľ. Zdroj: Archív

Spomínate, že viete variť. Mnohým Slovákom imponuje maďarská kuchyňa. Povestná je napríklad vaša červená paprika.

Veľmi rád varím. Som rybár, takže úspech mávam napríklad s kaprom na spôsob rác. Kapra obložím paradajkami a paprikou – zelenina musí byť zaručene čerstvá –, slaninou, cesnakom a to všetko zalejem smotanou a pečiem. Zvládnem aj zabíjačku a domáce klobásy. Práve pri klobásach je najdôležitejšia paprika, jej kvalita. Darmo do zmesi niekto nasype hoci kilo papriky, ak nemá tú správnu chuť a farbu, všetko je zbytočné. Dôležité je aj správne údenie, správne drevo a podobne.

Vráťme sa však k ženám. Aký typ má šancu zaujať vás ako muža?

Dostali ste ma do rozpakov. Pre mňa sú zaujímavé tie ženy, u ktorých prevláda silný intelekt. Nemám rád okázalé typy. Skôr tie skromnejšie, nežnejšie. Imponuje mi, ak sú ženy tajuplné. Pre mužov je to výzva, odhaliť, čo je za tým. No je to otázka miery.

Sú vo vašom živote aj ženy, ktoré by mohli mať prívlastok osudové natoľko, že vás formovali ako osobnosť?

Ale áno, určite. Napríklad moja kolegyňa, herečka z divadla z Komárna, ktorá je už nebohá. Boli sme ako ľudia prepojení, vedeli sme si zatelefonovať aj o polnoci. Veľmi mi dnes chýba. Potom je tu aj moja veľmi dobrá priateľka, herečka Szidi Tobias. So Szidi je to veľká, akoby súrodenecká láska. Aj na diaľku vycítime, že nás niečo trápi a voláme si. Naozaj to funguje.

Takže praktizujete aj kamarátstva so ženami. U mužov to nie je častý jav. Niektorí z nich posmešne tvrdia, že kamarát „taky“ rád.

Pred desiatimi rokmi to bolo úplne inak. Dnes však absolútne a úprimne verím v tento druh priateľstva. Asi som výnimka v spoločnosti mužov.

A keďže ste už taký filmový oplan, máte vôbec „fanynky“, ktoré sa k vám hlásia?

Tak to nie. A nie som ten typ, ktorý by to potreboval. Skôr naopak. Aj keď idem v Komárne, kde bývam, na trh a ľudia na mňa ukazujú prstom, prekáža mi to. V živote chcem byť sám sebou. Herec má hrať pred kamerou a v divadle. Ale hrať ešte aj v súkromí? Pretvarovať sa? Tak to dá dosť námahy. Boli časy, keď ma ľudia zastavovali. Je pre mňa prirodzené byť slušným, aj som sa s nimi odfotografoval, lenže prekážalo mi to. V súkromí som skôr uzavretý typ.

O súrodeneckej láske hovorí v prípade Szidi Tobias. 8 fotografií v galérii O súrodeneckej láske hovorí v prípade Szidi Tobias. Zdroj: Archív

Zloducha hrávate veľmi presvedčivo, divák má nutkanie uveriť, že ste naozaj zlý. Pri našom rozhovore sa však správate veľmi priateľsky a džentlmensky. Zaujímavý je aj váš dobrácky pohľad modrých očí. Zvyknú byť ľudia pri prvom stretnutí prekvapení?

Áno, stretávam sa s tým. Ale báť sa ma neboja.

Poďme k práci a vážnejším témam. Filmári si vás vybrali na to, aby ukázali, aký je svet zlý. A priznajme si, na svete je veľa zla. Veď aj film 7 dní hriechu vychádza zo skutočných udalostí. Dá sa žiť s takou silnou konfrontáciou so zlom? Spávate dobre?

Čo je vlastne zlo a čo dobro? Je to ťažké presne pomenovať. Každému zlu niečo predchádza. Preto sú tieto postavy pre mňa ako pre herca výzvou. Nájsť v postave jej frustráciu, pochopiť ju, prečo je taká, aká je. Prečo reaguje, ako reaguje. Ako herec milujem cestu hľadania, keď treba pochopiť človeka, ktorý je niečím poznačený a hľadať pravdu, ktorú treba odhaliť. Preto nehovorím o mojich postavách, že sú zlé, ale že majú komplikované povahy.

Ale veď vy nepriamo ospravedlňujete napríklad muža, ktorý raboval, kolaboroval a znásilňoval vo filme 7 dní hriechu.

No áno, bola to divočina. Horšie to bolo, keď sme točili film Ďakujem, dobre. Tak vtedy som už naozaj mal miestami pocit, že som strašný hnusák. Týral som ženu, syna aj psa. Bolo mi z toho až psychicky zle, bolo pre mňa veľmi ťažké stotožniť sa s touto postavou. Ale na svete sú aj takíto ľudia a takéto situácie...

Znásilnil, kolaboroval, raboval... Taký bol vo filme 7 dní hriechu. 8 fotografií v galérii Znásilnil, kolaboroval, raboval... Taký bol vo filme 7 dní hriechu. Zdroj: Archív

Ako prichádzate k týmto postavám?

Vždy ma oslovia režiséri.

Nemáte obavy, že budete ako herec zaškatuľkovaný?

Nie, nemám, pretože som stvárňoval aj iné postavy, hoci je pravda, že oplani prevládajú. Ale, možno sa opakujem, sú to skôr komplikovaní ľudia.

Herci, slovenskí aj svetoví, hovoria, že stvárniť milostné scény je veľmi náročné. Čo potom také znásilnenie?

Keď sme ho točili s Vicou Kerekes, režisér nám síce dal nejaké pokyny, v podstate to však nechal na nás. Podarilo sa nám to zahrať na druhýkrát a bolo tam veľa improvizácie. Bola tam aj agresivita, aj boj tej ženy. S naším hereckým výkonom sme boli takí spokojní, že sme si s Vicou po tom znásilnení dali frťana.

Ani v Marhuľovom ostrove nie ste vášnivý a romantický milenec.

Aj v tomto prípade sa nám pracovalo dobre. Všetko totiž závisí od štábu. Ak vládnu na pľaci dobré medziľudské vzťahy, pracovná pohoda, ide i to znásilňovanie a milostné scény dobre. Vytvoríme si svoju intimitu, zabudneme na chvíľu na svoje súkromné životy a ide to.

S ktorou hereckou partnerkou sa vám darilo stvárniť to zlo najpresvedčivejšie?

So Szidi Tobias. V súkromí sme veľmi dobrí kamaráti, spolu sme študovali, niečo už máme spolu odohrané, v divadle aj vo filme. Čítame si akoby vzájomne z hlavy. A som presvedčený, že je to veľmi dobrá herečka. Aj so Zuzkou Mauréry sa dobre spolupracovalo. Vica Kerekes je zase povahovo veľmi dobrý človek. Taká čistá duša.

Pred kamerou sa väčšinou mračí, v súkromí sa, naopak, často usmieva. 8 fotografií v galérii Pred kamerou sa väčšinou mračí, v súkromí sa, naopak, často usmieva. Zdroj: Peter Korček, Život

Herecké prostredie je aj o konkurencii, dá sa v tejto oblasti udržiavať dobré priateľstvo?

Mohol by som menovať mená a mená. Ale spomeniem aspoň Romana Luknára. Poznali sme sa ešte pred filmom Pokoj v duši. Roman ma napríklad pravidelne upozorňoval na správnu slovenčinu. Pozor na to a na to, hovoril mi. Aj to si na ňom cením, kamarátsku pomoc a úprimnosť. Ale pozor, herci zvyknú byť občas márnomyseľní. S niektorými je to ťažko. Ja mám rád úprimnosť a viem sa tešiť z úspechu iných, prajem im.

Aby sme sa však netočili len okolo zla. Režisér Martin Šulík vás obsadil aj do úlohy zanieteného, temperamentného a trocha čudáckeho farára vo filme Cigáň.

Pre mňa to bol jeden z najsilnejších zážitkov. V rómskej osade na východe Slovenska sme točili niekoľko dní. V kostole, kde boli komparzisti, asi dvesto Rómov, som stratil telefón. Vajda mi povedal, ak mi vypadol tu v kostole, dostanem ho späť. Po dvoch dňoch mi ho miestni doniesli. Áno, my Slováci máme predsudky, aj ja som ich mal. Byť medzi nimi, to však bol obrovský zážitok. Režisérovi Šulíkovi som veľmi vďačný, že ma obsadil do tejto úlohy. Na druhej strane cítim bezradnosť, že neviem pomôcť týmto Rómom, ktorí sú veľmi chudobní. Videl som tam chudobu, ktorá ma šokovala. Videl som biedu, neveril som, že taká môže byť v Európe, nieto u nás na Slovensku.

Pracovne ste sa teda stretli s rómskou menšinou, ste maďarskej národnosti. Môžete teda posúdiť, či sú Slováci tolerantný národ.

Napríklad na vysokej škole som nemal problém s tým, že som maďarskej národnosti. Na VŠMU je veľmi liberálne prostredie, bolo to najkrajšie obdobie v mojom živote. Na základnej vojenskej službe som bol v Karlových Varoch a tam sa už vyskytli problémy. Zrazu som nebol ani Slovák, ani Čech, bol som čierny beloch. Tam som zistil, že existujú predsudky. Potom je tu politika. Politici dokážu šermovať s národnostnou otázkou, pretože potrebujú voličov. Preto ich nemám rád, tvrdím o nich, že sú to účeloví herci. Malé národy v Európe už tisíc rokov fungujú spolu. Prepojenosť kultúry, folklóru, to iba obohacuje našu identitu.

Pôsobíte v Jókaiho divadle v Komárne. V tomto meste aj dlhé roky bývate. Pre kontakty a príležitosti však herci radšej zotrvávajú v hlavnom meste.

Keď som ukončil vysokú školu, desať rokov som netočil filmy, hral som len v divadle. Boli časy, keď som uvažoval, že budem na voľnej nohe a bývať v Bratislave. Ale to bol len okamih. Som totiž veľmi konzervatívny. Cítim sa dobre v Komárne. Je dobré pre mňa odtiaľ na krátky čas vypadnúť, pracovať chvíľu v Bratislave a potom sa sem s radosťou vrátiť. V Bratislave by som nastálo neostal. Je to pre mňa veľmi hektické mesto. Ušiel by som odtiaľ. Som dušou dedinčan, potrebujem vodu a prírodu.

Pôsobí v Jókaiho divadle v Komárne. 8 fotografií v galérii Pôsobí v Jókaiho divadle v Komárne. Zdroj: Archív

Ako to vyzerá v praxi, keď máte pracovné povinnosti v Bratislave?

Jednoducho sadám do auta a vyrážam. Stáva sa, že aj o hodinu skôr, pre možné zápchy. Cesta autom trvá hodinu a pol. Mám už vyhliadnuté svoje trasy a hoci sú kľukaté, sú rýchlejšie.

Takže šoférujete sám.

Áno, šoférujem rád, dáva mi to pocit slobody.

Hovoríte teda, že dušou ste dedinčan.

Vyrastal som pri Hrone, v malom mestečku Želiezovce, kde som navštevoval gymnázium. Dnes veľmi často chodievam domov. Je to pre mňa také dôležité ako dýchať kyslík. Mám rád jednoduchosť a úprimných ľudí bez pretvárky. Unavuje ma, keď sa niekto na niečo hrá. Môže to byť aj dobrý divadelník, no keď sa pretvaruje... Nerozumiem mu. Toľko námahy ho to stojí a vlastne aj mňa, keď som v jeho spoločnosti. Prečo? Načo? A práve prostých a úprimných ľudí stretávam v mojom rodnom meste. Žijú tam aj moji rodičia, majú 78 rokov.

Tak to ste šťastný človek, keď máte v päťdesiatke oboch žijúcich rodičov.

Mám dokonca aj 99-ročnú babku, dedo zomrel ako 97-ročný.

Dlhovekosť máte zrejme v génoch.

No neviem, ako to bude so mnou. Fajčím totiž dlhé roky. Boli časy, keď som denne vyfajčil dve krabičky cigariet. Prestal som, dva roky som bol nefajčiar. Prišla slabá chvíľa, duševné rozpoltenie a vrátil som sa k tomu. Ani som nevedel po takom dlhom čase držať cigaretu v ruke. Teraz je to jedna krabička denne. Mám silné predsavzatie znížiť počet cigariet na minimum.

Ako si cibríte slovenčinu?

Tú si veru cibrím poriadne. A hlavne bojujem s maďarským prízvukom. V Komárne hrám len po maďarsky, lenže keď idem do Bratislavy, musím v hlave prepnúť na slovenčinu. Keď veľa rozprávam slovensky, tak aj snívam po slovensky. Mám v talóne logopedické cvičenia, monológy, ktoré si sám pre seba hovorím. Na správnej výslovnosti musím doslova drieť. Je to náročné, ak hrám zložitú rolu a zároveň si musím ustrážiť aj slovenský jazyk.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×