Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Návrat Delfína: Lietadlo, ktoré malo byť dávno na vrakovisku, plní zvláštnu misiu

03.05.2015 (18/2015) Podnikanie so starou cvičnou stíhačkou? Kapitán Jozef Vaško (46) a plukovník Radomil Peca (60) vo výslužbe dokazujú, že nič nie je nemožné.
Návrat Delfína: Lietadlo, ktoré malo byť dávno na vrakovisku, plní zvláštnu misiu
7 fotografií v galérii
Jozef Vaško (vľavo) s Radomilom Pecom sa dali na podnikanie, ktorým sa nemôže pochváliť...
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Nie nadarmo sa hovorí, že stará láska nehrdzavie. Výnimkou nie je ani bývalý vojenský pilot Jozef Vaško. Po tom, čo v roku 2002 skončil so 670 nalietanými hodinami v bojovej letke ozbrojených síl v Sliači, vymenil kokpit prúdových strojov za poisťovaciu kanceláriu. Dlho v nej však nevydržal.

Hľadá sa vrak

Bola to radikálna zmena nielen z pohľadu pracovnej náplne, ale aj dennej rutiny. „V armáde sme mali všetko nalinkované. Presný plán, z ktorého ste aj rok dopredu vedeli, čo sa bude diať. Zrazu bolo všetko inak,“ spomína Jozef Vaško, ktorému sa začalo cnieť aj za stíhačkami. „Občas som síce lietal na vrtuľových strojoch, ale to je podobné, ako keď presadnete zo špičkového športového auta do starej embéčky.“

Netušiac, čo všetko ho čaká, keď začal v roku 2005 pátrať po vyradenom prúdovom lietadle L-29 Delfín s cieľom uviesť ho do prevádzkyschopného stavu. Založil eseročku a oslovil Vojenské historické múzeum Piešťany, kde mali osem lietadiel tohto typu. „Podľa vtedajších zákonov mi ich nemohli odpredať, len vymeniť za iný stroj. Chýbal im MIG-17 a MIG-19, tak som sa pustil do zháňania. Po dohode s firmou, ktorá mala doviezť vyradené lietadlá tohto typu z Ukrajiny, som obehol ministerstvá obrany a kultúry. Keď už bolo všetko dohodnuté, firma, ktorá mala zabezpečiť dovoz, zrazu zvýšila cenu z 300 000 vtedajších korún na 2,5 milióna, čo pre mňa bolo absolútne neprijateľné.“

Vyradený stroj doviezli z Ruska, po generálnej oprave ho využívajú na verejných leteckých podujatiach a pri požiarnom monitoringu. 7 fotografií v galérii Vyradený stroj doviezli z Ruska, po generálnej oprave ho využívajú na verejných leteckých podujatiach a pri požiarnom monitoringu. Zdroj: Archív R.P.

Ďalším problémom bolo, že firme Jozefa Vaška chýbala vojenská licencia na dovoz zbraní. „Tú vtedy zabezpečovalo ministerstvo hospodárstva. Uzemnili ma s tým, že na jej získanie musím prejsť bezpečnostnou previerkou v trvaní 6 až 9 mesiacov a pre lietadlo zabezpečiť kamerami chránený ohradený priestor v našej firme. Nakoniec som našiel dovozcu s licenciou, ktorý mi bol ochotný pomôcť. Cez ukrajinského leteckého pridelenca v Bratislave sa dohodol dovoz spomínaných lietadiel a motorov na Delfín, pád vlády premiérky Julie Tymošenkovej však na poslednú chvíľu všetko zmaril,“ ocitol sa Jozef Vaško opäť na začiatku strastiplnej cesty.

Druhý „blázon“ na scéne

Napokon pomohli kontakty jeho brata, ktorý pracoval v Rusku. V máji 2011 si tam bol obzrieť vyradených Delfínov ponúkaných na predaj. Pomerne zložitou podmienkou bolo, aby mal kompletnú dokumentáciu. „Po dlhšom pátraní sme taký stroj našli, následné papierovačky trvali asi pol roka. Nefunkčné lietadlo aj s dovozom ma stálo okolo 40-tisíc eur, to však bol len zlomok sumy potrebnej na jeho kompletnú opravu. Dostal som sa do situácie, keď som ju už nebol schopný financovať,“ priznáva Jozef Vaško.

V tom čase oslovil bývalého veliteľa 3. školského pluku a učiteľa lietania Radomila Pecu, s ktorým sa zoznámil počas pilotného výcviku v Piešťanoch. „Dali sme sa dokopy a spoločnými silami sme to zo súkromných zdrojov nakoniec zvládli,“ šťastne zavŕšili misiu, ktorá na Slovensku nemá obdoby.

Už sedenie v tomto kokpite s pokrčenými nohamije dosť nepohodlné. A to ešte nie sme vo vzduchu... 7 fotografií v galérii Už sedenie v tomto kokpite s pokrčenými nohamije dosť nepohodlné. A to ešte nie sme vo vzduchu... Zdroj: Jaroslav Slašťan

Prvý oficiálny zálet s niekdajším vojenským vrakom premeneným na civilné lietadlo uskutočnili na letisku Sliač 20. marca 2014. Samozrejme, už existoval aj zámer, ako ho komerčne využiť. „Po zrušení Vojenskej leteckej školy v Košiciach prebieha v súčasnosti výber pilotov v Akadémii ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Vybraní absolventi, ktorí nastupujú do vojenských útvarov ako piloti, však majú dovtedy prax iba s vrtuľovými lietadlami. Až neskôr sa môže zistiť, že na pilotovanie prúdových lietadiel nemajú predpoklady. Oslovili sme ministerstvo obrany aj akadémiu, že tento počiatočný výcvik vieme zabezpečiť my. Zatiaľ je to v štádiu riešenia,“ hovorí Radomil Peca.

Hľadá sa pozorovateľ

Momentálne využívajú Delfín na predvádzacích akciách v rámci verejných leteckých podujatí a po 3,5-ročnom vybavovaní certifikátu plánujú vykonávať letecký požiarny monitoring. „Na to však musíme preukázať patričnú prax, ktorú vieme získať pri výcviku nových pozorovateľov. V letných mesiacoch sa v rámci prevencie pred lesnými požiarmi monitoruje určité miesto a keď je spozorovaný dym alebo ohnisko, so súradnicami z GPS sa toto miesto nahlási požiarnikom,“ hovorí Jozef Vaško.

Teoretická príprava je základ, pred letom čaká na každého adepta. 7 fotografií v galérii Teoretická príprava je základ, pred letom čaká na každého adepta. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Popri pilotovi je druhým členom posádky pozorovateľ, ktorý má tieto veci na starosti. „Zatiaľ si vieme rozdeliť tieto úlohy s kolegom Pecom, do budúcnosti by sme však chceli vychovať ďalších pozorovateľov,“ objasňuje pôvod jedného z najoriginálnejších pracovných konkurzov. Prihlásiť sa doň môže prakticky každý. „So záujemcom dohodneme termín letu, ktorému predchádza teoretické školenie o obsluhe lietadla a o riešení zvláštnych prípadov. Po praktickom nácviku v kabíne sa ide do vzduchu. Vyhovujúcich adeptov zaradíme do našej databázy. Vstupný let si hradí každý sám, ale ďalší výcvik s najvhodnejšími kandidátmi už pôjde na naše náklady,“ dodáva Vaško.

Ani svaly, ani odvaha

Azda najprekvapujúcejším zistením pri globálnom hodnotení adeptov je fakt, že let v stíhačke oveľa lepšie zvládajú ženy! „Vždy sa vopred dohodneme, čo budeme robiť, medzi prednou a zadnou časťou kokpitu funguje neustála komunikácia. Urobíme prvú zatáčku a pokiaľ je záujemca v poriadku, pritvrdzujeme. Keď ozelenie, letíme s citom. Nepamätám sa, že by som videl zelenú ženu, ale zelených mužov už veľa. Myslím, že určitú úlohu zohráva mužská samoľúbosť. Chlap si tvrdohlavo povie, že to dá a neprizná, že je mu zle. Na druhej strane klobúk dole pred ženami, ako to zvládajú. Jedna sa dopočula, že na odstránenie zaľahnutia v ušiach pomôže spev, a tak som si okrem iných skladieb počas letu vypočul aj slovenskú hymnu,“ smeje sa Radomil Peca.

Pohodička v oblakoch. Takouto originálnou selfie sa nemôže pochváliť hocikto. 7 fotografií v galérii Pohodička v oblakoch. Takouto originálnou selfie sa nemôže pochváliť hocikto. Zdroj: Archív R.P.

Ani svaly, ani odvaha či kondička podľa neho nerozhodujú o tom, či je človek schopný zvládať extrémne podmienky v kokpite cvičnej stíhačky. „Najdôležitejší je vestibulárny aparát, ktorý máme nastavený od prírody. Sú názory, že sa dá natrénovať, ale na základe vlastných skúseností tomu neverím. Keď nefunguje, zodvihne sa vám žalúdok a neurobíte vôbec nič. Iným zasa funguje dobre. Raz som viezol jedného záujemcu a dal som mu tam 7G, čo je pre L-29 Delfín maximálne preťaženie. Hoci mal oči poriadne vyvalené, vydržal. Inak sa bežne využíva preťaženie do 4G, čo bohato postačí,“ opisuje skúsený pilot zážitky s prúdovým lietadlom s prevádzkovou rýchlosťou do 600 kilometrov za hodinu. Po všetkých peripetiách pri vybavovaní ich svojrázneho podnikania je na mieste otázka, či by sa do tejto tortúry pustili ešte raz? Prekvapivá odpoveď znie, že áno. „Je to podobné, ako keď staviate druhý alebo tretí dom. Veľa vecí sme sa naučili, takže dnes by bol celý proces určite jednoduchší a rýchlejší. Pokiaľ sa nám podarí dohodnúť s armádou na projekte výcviku pilotov, jedno lietadlo by sme ešte uživili,“ nevylučuje Jozef Vaško, že k štíhlemu krásavcovi s červenými hviezdami pribudne braček.

ČESKOSLOVENSKÁ KLASIKA

Aero L-29 Delfín bol prvým prúdovým lietadlom navrhnutým a vyrábaným v Československu. Využíval sa pre základný výcvik vojenských pilotov. Prvý vzlet prorotypu 03 sa uskutočnil 5. septembra 1959. Na základe následných porovnávacích skúšok lietadiel L-29 Delfín, TS-11 Iskra a Jak-32 bol práve Delfín odporučený na využitie v armádach Varšavskej zmluvy s výnimkou Poľska. V júli 1962 sa začala sériová výroba v závodoch Aero Vodochody a Let Kunovice. Skončila sa v roku 1974 s celkovým počtom 3 665 vyrobených kusov. Aero L-29 používalo ako cvičné prúdové lietadlo pätnásť krajín, do Sovietskeho zväzu bolo dodaných 2 785 týchto lietadiel.

Prevádzková rýchlosť Delfína L-29 je do 600 km/h, maximálne preťaženie 7G. 7 fotografií v galérii Prevádzková rýchlosť Delfína L-29 je do 600 km/h, maximálne preťaženie 7G. Zdroj: Archív R.P.

 

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×