Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Adam Žampa: Nerozumiem, prečo sa do môjho prípadu začala miešať politika

17.04.2015 (16/2015) Adam Žampa (24) patrí medzi najlepších lyžiarov, akých kedy Slovensko malo. Chýbal však jediný podpis na to, aby si už dnes vybavoval ruské občianstvo a od novej sezóny lyžoval za Rusko.
Adam Žampa: Nerozumiem, prečo sa do môjho prípadu začala miešať politika
6 fotografií v galérii
Adam Žampa
Autor fotografie: Peter Korček

Chceli ste odísť zo Slovenska a reprezentovať Rusko. Ako ste vlastne dostali ponuku od Rusov?

Vlani na olympijských hrách v Soči som zajazdil dobré výsledky, piate a šieste miesto. Hneď prišla ponuka, či by som nechcel za nich jazdiť.

Od koho?

Od šéfa ruskej lyžiarskej federácie. Bol som na svahu a len tak mimo reč odrazu hovoril, že vie, aké sú podmienky na Slovensku, že nefungujeme profesionálne. Vravel, že pri dobrých podmienkach mám potenciál byť omnoho lepší a oni by mi vedeli zabezpečiť všetko, čo potrebujem. Pozeral som sa na neho, či dobre počujem. Vedel som síce, že prestupy lyžiarov medzi krajinami sa robia, že niektorí prestúpili aj do Ruska, ale nečakal som, že dostanem ponuku aj ja. Zrejme ma dlhšie sledovali. Bol som zaskočený, nevedel som hneď reagovať. Navyše po úspešnej olympiáde mi aj na Slovensku sľúbili zlepšenie podmienok.

Čo na Slovensku sľubovali, aké podmienky?

Že vytvoria tím, nebudem mať starosti s ničím, nebudem musieť každý mesiac rozmýšľať, za čo budem lyžovať a budem sa môcť venovať iba tréningu. V tíme mal byť tréner, asistent trénera, servisman, fyzioterapeut, lekár. Lekára som ani nepotreboval, toho mám v banskobystrickej Dukle, kde som zamestnaný, ale ostatné sľuby boli lákavé. Tak som ruskú ponuku odmietol. Slovenská strana však dodržala iba niečo zo sľubov, na veľkú časť „zabudli“.

Dlhodobo tvrdíte, že Slovenská lyžiarska asociácia nefunguje dobre. Čo to znamená? Že nedostávate peniaze?

Vôbec nejde o to, že na prípravu som dostal od lyžiarskej asociácie nula eur. Nedali mi naozaj ani cent. Problém je, že ľudia z asociácie nepomáhajú pretekárom. Môžem to porovnať so zahraničím – v súťažiach pretekám so súpermi, ktorí sa nestarajú absolútne o nič, iba o tréning. Ja však musím okrem tréningu riešiť milión iných vecí.

Adam Žampa, deviaty muž svetového pohára v superkombinácii, bol iba kúsok od toho, že bude reprezentovať Rusko. 6 fotografií v galérii Adam Žampa, deviaty muž svetového pohára v superkombinácii, bol iba kúsok od toho, že bude reprezentovať Rusko. Zdroj: Peter Korček

Napríklad?

Ako pôjdeme na preteky, ako sa dopravíme z letiska na svah, kde si rezervujeme ubytovanie, ako si zarezervujem svah na tréning, kto mi postaví trať. Len zabezpečenie leteniek je robota na hodiny, aby som zistil, ktoré sú najvýhodnejšie. Lyžiar necestuje lietadlom ako dovolenkár s maximálne 20-kilogramovým kufrom. Ja som išiel napríklad na majstrovstvá sveta do USA s 15 pármi lyží, na každú zo štyroch disciplín skoro štyri páry.

Načo toľko párov lyží na každú disciplínu?

Jeden pár na rozjazdenie, jeden na preteky, ďalší do rezervy a posledný na iný typ snehu. Aby to bolo aspoň trochu profesionálne. Rakúšania chodia s takým počtom lyží, že ich ani neviem zrátať, neuveriteľné. Na preteky si vyberú tie najlepšie. Oni si objednávajú celé lietadlo pre seba a pretekári sa naozaj nestarajú o nič, iba trénujú. Lenže ja musím doma riešiť, aké má letecká spoločnosť podmienky, koľko by stála batožina navyše, keby sme mali 23-kilogramové vaky, aké ceny sú pri 32-kilogramových vakoch. Sedíme doma s kalkulačkou a prepočítavame, čo je lacnejšie, po prepočítaní voláme leteckej spoločnosti, aby sme oznámili batožinu navyše, čiže plno času zaberie len manažovanie pobytov, výjazdov. Takýchto detailov sú stovky, pri všetkom prepočítavame, čo je výhodnejšie. Potom prídem na svah a mám súperiť s Rakúšanmi, ktorí naozaj nerobia nič, iba trénujú. Pred mesiacom som rozmýšľal, za čo vôbec budem lyžovať. Na Slovensku sa môže stať, že lyžiarovi nevyjde sezóna a na ďalšiu už nemá na prípravu.

V Rusku by ste to mali lepšie?

V Rusku je systém nastavený na olympijský cyklus. Ruskému slalomárovi Chorošilovi sa dlho nedarilo. Ak bodoval, tak okolo 20. miesta. Rusi ho však podržali, vytvárali mu podmienky, teraz má 31 rokov a je tretí slalomár sveta. Lenže u nás sa musím ja aj môj otec naplno zaoberať všetkým možným okolo a otec popri tom musí riadiť svoju firmu.

Ak sa vám rozhovor páčil, dajte mu HLAS!

Akú máte firmu?

Penzión, športový obchod a požičovňu lyží v Starom Smokovci. Reštauráciu sme už dali do prenájmu.

Vy teraz žiadate o zmenu systému v slovenskom lyžovaní. To je ale široký pojem, čo si pod tým máme predstaviť?

Podporu športovcov. Aby som si nemusel zabezpečovať letenky, hodiny sedieť pri internete, aby som si nemusel riešiť ubytovanie a podobne. Idem napríklad na sústredenie do Rakúska a je čosi úplne iné, keď sa ako pretekár vypytujem, za akých podmienok môžem trénovať na zjazdovke, ako keď pošle oficiálnu žiadosť národná lyžiarska asociácia. Veľakrát sa stane, že si ani nezatrénujem. Ide o servis, ktorý lyžiarska asociácia absolútne nerobí. Nikdy sa nestalo, že by nám niečo vybavila, podpora nie je žiadna.

Objavila sa informácia, že na špičkovú prípravu by ste s mladším bratom Andreasom potrebovali ročne 400-tisíc eur. To by ste chceli od asociácie?

My sme len poukázali na to, koľko by stála príprava, keby sme chceli byť profesionálny tím. Nikdy sme nehovorili, že tie peniaze chceme od lyžiarskej asociácie. Ja však dnes lyžujem len vďaka obetavým rodičom, ktorých mám. Predstavte si, aké sú to peniaze: keď sme išli na Nový Zéland na štvortýždňové sústredenie, posielali sme tam kontajner s vecami. Iba jeho transport stál 7 500 eur.

Načo chodí lyžiar na sústredenie na Nový Zéland s kontajnerom? Nemôžete trénovať doma?

Keď je v auguste u nás leto, ľadovce v Európe nie sú v takom stave, aby sa na nich dalo dobre trénovať. Všetci svetoví lyžiari idú v lete na južnú pologuľu, kde je zima. Vyberajú si buď Chile, Argentínu alebo Nový Zéland. My sme si vybrali Nový Zéland kvôli dobrým podmienkam.

Oblečenie s nápisom Slovakia bude obliekať aj v ďalšej sezóne, trénovať však zrejme bude s ruským tímom. 6 fotografií v galérii Oblečenie s nápisom Slovakia bude obliekať aj v ďalšej sezóne, trénovať však zrejme bude s ruským tímom. Zdroj: Peter Korček

Človek na Slovensku, ktorý má nízky plat, zarobí 7 500 v čistom za rok alebo rok a pol, a vy toľko zaplatíte len za kontajner?

Sú to brutálne čísla. Neviete si predstaviť, ako často rozmýšľam, nakoľko je vôbec dobré hovoriť tak otvorene ako hovorím ja, koľko stojí jedna sezóna špičkového lyžiara. Je mi jasné, že ľudia to môžu brať ako Žampovu zábavku, ale ja nemám čo skrývať. Štát sa rozhodol, že chce špičkových športovcov, chce reprezentantov na svetovej úrovni, dáva peniaze do futbalu, do hokeja, trochu aj do ďalších športov. Ak by niekto chcel spochybňovať či vôbec dotovať prípravu reprezentantov, tak by si štát ešte predtým musel ujasniť, či teda chce, alebo nechce športovcov. Ak povie, že nechce, tak nemáme o čom debatovať. Ale ak ich chce a žiada od nich výsledky, tak je dôležité zabezpečiť im podmienky na prípravu tak, aby mohli patriť medzi špičku na svete. Nikdy v živote som nielen od štátu, ale ani od fanúšikov nepočul, že nechce športovcov.

Z čoho teda máte peniaze, keď lyžiarska asociácia dala nulu?

Fungujeme tak, že keď mám v predchádzajúcej sezóne dobré výsledky, dostanem na ďalšiu sezónu dotáciu na meno. Rok 2014 mi vyšiel, takže som mal dotáciu z banskobystrickej Dukly, v ktorej som zamestnaný, zo Slovenského olympijského výboru, z ministerstva školstva. Nie je to tak, že prídu peniaze a tu máš, lyžuj sa. Existujú presné tabuľky a dostanem toľko, koľko si sezónu predtým zaslúžim. Čiže pre dospelých máme systém, že najskôr musím byť dobrý, vyjazdiť kvalitné výsledky a potom dostanem príspevok, z ktorého si zaplatím sústredenia. Ak nemám výsledky, nedostanem na ďalšiu sezónu peniaze. Ale aj to, čo dostanem, nestačí, aby sme fungovali ako profesionálny tím.

Čo sponzori, dajú sa zohnať peniaze od nich?

Po úspešnej olympiáde áno. Oslovujem rôzne firmy, niektoré pomohli. Hlavný sponzor Naglreiter si ma našiel sám. Je to Rakúšan, ktorý ma videl v Rakúsku na majstrovstvách sveta, kde som vyhral druhé kolo slalomu. Zaujalo ho, že som nemal žiadnu reklamu na prilbe a ozval sa mi, či by ma mohol sponzorovať. Ja na to – jasné, že hej, zháňam každé euro. Takže Rakúšan podporuje slovenského lyžiara. A okrem toho mi, samozrejme, peniaze dávajú rodičia. Všetko, čo zarobia, ide do lyžovania a ja potom za ich peniaze reprezentujem Slovensko.

Športovci radi hovoria, že reprezentujú a zviditeľňujú krajinu, ale skutočnosť je, že napríklad bežci z Etiópie a Kene sú najlepší na svete, no nevnímame tieto štáty vďaka tým bežcom nejako lepšie. Ani tam nejdeme na turistiku, ani s nimi neobchodujeme, čiže tie krajiny nemajú nič z toho, že ich bežci sú najlepší.

Samozrejme, že sa na slová o zviditeľňovaní musíme pozerať racionálne, ale lyžiari aj fanúšikovia v zahraničí mi vraveli, že kým som nezačal jazdiť vo svetovom pohári, netušili, že na Slovensku sú lyžiarske strediská. A teraz rozmýšľajú, že si na Slovensko prídu zalyžovať. Krásny príklad sú Kosteličovci. Kým nejazdili a nemali výsledky, ľudia nevedeli, ze v Chorvátsku sú lyžiarske svahy, vnímali Chorvátsko skôr cez letné dovolenky pri mori. No keď sa začala ich éra, zjazdovky v Chorvátsku sa odrazu napĺňali lyžiarmi zo zahraničia, začali sa tam organizovať preteky a nakoniec v Záhrebe urobili svetové poháre, na ktoré prichádza 70-tisíc fanúšikov z celého sveta. Vďaka nim sa zvýšila zamestnanosť ľudí, ktorí robia v strediskách, desiatky tisíc návštevníkov robia tržby u ubytovateľov, v reštauračných službách, svetový pohár prilákal množstvo sponzorov. Bez Kosteličovcov by svetový pohár v Chorvátsku nebol a vďaka nim objavili Chorvátsko aj lyžiari. Ide o imidž krajiny, o reklamu. Vytváranie imidžu krajiny cez športovcov patrí medzi najefektívnejšie a najlacnejšie formy. A to už nehovorím o hodnote športovcov smerom dovnútra štátu.

Čo tým myslíte, že dovnútra štátu?

Fanúšikovia v každom štáte sledujú toho svojho športovca, deti sa na neho hrajú, chcú sa na neho podobať. Keď vyhrali hokejisti majstrovstvá sveta, dvory boli plné detí s hokejkami. Nesedeli doma pri televízore, behali vonku. Ja som teraz na Štrbskom Plese zorganizoval Žampa Cup a na svahu sa lyžovali desiatky detí. Je omnoho lacnejšie podporiť športovca, aby mal výsledky a deti sa v ňom videli, ako potom riešiť nadváhu mládeže alebo robiť protidrogové odvykačky. Šport je pre deti nenahraditeľný aj z hľadiska pestovania vlastností ako je disciplína, vôľa. Z môjho pohľadu je základom pre zdravý a normálny štát fungujúce zdravotníctvo, kultúra a šport. Keď šport odpíšete, stratíte v štáte veľkú časť pozitívnych emócií a rovnako veľkú časť vzorov pre mladých.

Ako vy vnímate Rusko ako krajinu?

Je mi jasné, na čo sa pýtate, ale ja ho teraz vnímam cez šport, nie politiku. Do Ruska normálne chodia slovenskí hokejisti hrať do klubov KHL hokej, neriešia politickú situáciu, a preto nerozumiem, prečo sa do môjho prípadu začala miešať politika. Slovenský minister obrany Glváč povedal, že som člen Dukly, je to vojenské športové centrum a Rusko nie je náš ideálny partner. Nerozumel som mu, ja som chcel ísť do Ruska kvôli športu.

Pred rokom ste Rusko odmietli, teraz ste už odísť chceli. Nakoľko bolo reálne, že budete reprezentovať Rusko?

Teraz som bol napevno rozhodnutý. Najskôr sa v hlave všetko mlelo – áno, nie, ale na majstrovstvách sveta v USA sa to zlomilo. Sedeli sme s otcom a hovoril som mu, že nedokážem ďalej takto fungovať, keď sa odo mňa očakávajú výsledky na úrovni najlepších, ale podmienky mám neporovnateľne horšie. Mal som všetkého dosť a nevidel som jediný bod, o ktorý by som sa mohol oprieť. Rok predtým som odmietol Rusov a teraz som sa ich ja sám pýtal, či ponuka ešte platí. Okamžite povedali, že, samozrejme, platí. Zasa sa v hlave mleli plusy, mínusy. Predstavoval som si, ako sa o nič nemusím starať, iba o tréning a mám kompletne zabezpečenú prípravu. Ako rodičia nemusia mať nervy, nemusím si zháňať sponzorov, aby som mal za čo vycestovať na preteky svetového pohára. Myšlienky prešli aj na vyrabované konto rodičov, ktorí už boli v mínuse, lebo všetky peniaze, ktoré zarobili, dali mne na prípravu.

A mínusy?

Som Slovák, ak by som išiel do Ruska, časť verejnej mienky by sa otočila proti mne. Lenže ja sa chcem zlepšiť, chcem patriť medzi najlepších, no už sme to nezvládali ani finančne, ani organizačne. Prevážili plusy odchodu a poslali sme Slovenskej lyžiarskej asociácii žiadosť o povolenie štartovať za iný štát. Nepodpísali ju. Ja som nechcel nič medializovať, informáciu dali von oni v štýle, že chcem odísť a zradiť Slovensko. Ja som tým chcel aj upozorniť, že systém v športe dlhodobo nefunguje a je načase, aby sa niečo zmenilo. Štát chce vrcholových športovcov, ale nebol schopný vytvoriť im podmienky. Tak keď nechcú nič meniť, nech mi umožnia odísť a budem vrcholovo športovať inde. Skoro to isté, ako keď odíde hokejista z Banskej Bystrice do NHL a hrá napríklad za Colorado. Ide za lepším, len má výhodu, že nemusí meniť občianstvo. Ja bez zmeny občianstva nemám možnosť ísť za lepším, ale s Rusmi som už mal všetko dohodnuté.

Andreas Žampa, mladší brat Adama, už tiež lyžuje na svetovej úrovni a lyžiarom je aj najmladší brat Teo. 6 fotografií v galérii Andreas Žampa, mladší brat Adama, už tiež lyžuje na svetovej úrovni a lyžiarom je aj najmladší brat Teo. Zdroj: Peter Korček

Lyžiarska asociácia vašu žiadosť nepodpísala. Keby ste sa napriek tomu rozhodli zmeniť občianstvo aj bez jej súhlasu, čo by sa stalo?

Prišiel by som o všetky FIS body a zrejme by som dostal ročný dištanc. Musel by som začínať odznova, čiže nesmel by som nastúpiť do svetového pohára, ale musel by som zbierať body od najnižších súťaží a postupovať hore. Bol by som hlúpy, keby som to urobil. Nakoniec povedali, že žiadosť podpíšu, ak bude súhlasiť predsedníctvo, teda zachovali sa ako alibisti. Medzitým som však začal riešiť možnosť ako zostať Slovákom, ale trénovať s Rusmi a využívať podmienky, ktoré majú oni.

Rusi by súhlasili, že by ste s nimi iba trénovali?

Súhlasili a dnes sa zdá, že to asi bude reálne. Nakoniec teda ostanem Slovákom, ale trénovať budem s Rusmi. Oni totiž budú mať zo mňa prospech aj tak, lebo ich najlepší lyžiar Chorošilov nemá pre slalom primeraného sparingpartnera. Vo mne ho dostane, navyše mladým by som robil tréningového ťahúňa v obrovskom slalome a do tímu by som doniesol nami plateného asistenta trénera, servismana. Oni by mi za to zabezpečili podmienky, aké má Chorošilov. Na 90 percent sa zdá, že takto sa dohodneme, len ešte musím získať písomné potvrdenie od Rusov. Letnú prípravu by som absolvoval sám a od polovice septembra by som sa pripojil k nim. Stále však ešte zostáva pár percent, že to nevyjde, lebo stále nemám potvrdeného sponzora, peniaze z Dukly ani z ministerstva. Apríl je jediná možnosť, keď sa to dá vyriešiť, lebo v máji sa začína príprava.

Mohlo by sa ešte teoreticky stať aj to, že vašu žiadosť Slovenská lyžiarska asociácia nakoniec podpíšete a budete lyžovať za Rusko?

Podľa mňa je to pasé, o niekoľko dní sa zrejme bude meniť vedenie úseku alpských disciplín v lyžiarskej asociácii. Kým sa všetko zabehne, bude máj, a to už je neskoro.

Ste teda v medzisezóne a nemáte na sto percent potvrdené, čo ďalej?

Verím, že budem jazdiť svetový pohár. Aj keď je fakt, že rodičia už nemajú z čoho ťahať ďalšiu moju sezónu. Dúfam, že nájdeme riešenie, nechce sa mi veriť, že by som musel skončiť s lyžovaním. Žiadame zmeny v lyžiarskej asociácii, ale v konečnom dôsledku ide aj o peniaze, lebo keď chcem vybudovať tím, treba ho zaplatiť, nik nebude robiť zadarmo. Nemôžem servismanovi povedať, aby mi bez mzdy pripravoval lyže a možno v decembri budem vedieť, či dostanem na neho peniaze alebo nie. To by ma poslal, viete kam. Ale moja kauza poslúžila aspoň na to, aby sa pohla dlhodobo sľubovaná kontrola Slovenskej lyžiarskej asociácie, ktorú predtým neustále odkladali, nemali čas, mali údajne veľa práce. Povedal som, že chcem odísť a odrazu je tam kontrola, hneď začali všetko riešiť. Mnohým otvorila oči aj diskusia o lyžovaní v televízii a zistili, akí ľudia sú vo vedení lyžiarskej asociácie.

Akí?

Dám len jeden príklad, čo povedal šéf úseku zjazdového lyžovania Marino Mersich a budete mať jasno. Vravel, že keď sa stane nejaký úraz v zahraničí, poistenie pre pretekára je do výšky 100-tisíc eur. S poisťovňou podpísali zmluvu za celú reprezentáciu, lenže ukázalo sa, že prípady zranenia neboli kryté ani na 20 percent zo sumy, o ktorej hovoril. A Mersich v diskusii na to povedal: „Kto z nás si číta tie malé písmenká v zmluvách?“ No nehnevajte sa, šéf úseku nečíta poriadne zmluvy a podpisuje, hoci ide o vážne veci? Rozmýšľal som, ako vôbec normálny človek toto môže verejne povedať, ak má zodpovednosť za reprezentačné družstvo. Jednoznačne chceme výmenu tohto človeka a chceme, aby servis začal fungovať ako všade v zahraničí. Aby peniaze tiekli tam, kde majú.

Kde doteraz tiekli?

Neviem. Netuším, ako je možné, že som od asociácie dostal nula eur na sezónu.

Ale spomínali ste, že peniaze ste dostali z iných zdrojov a od štátu.

Veď ja sa ani nesťažujem na to, ako funguje Dukla, Slovenský olympijský výbor či ministerstvo školstva, lebo tí mi skutočne pomáhajú ako môžu, ale problém je v lyžiarskej asociácii, ktorá má zabezpečovať servis, rozdeľovať peniaze a má byť hlavným partnerom reprezentanta.

Keď ste poslali žiadosť o uvoľnenie, prehováralo vás vedenie lyžiarov, aby ste zostali?

Nie, lebo mi ju nepodpísali.

Keby podpísali, dnes si už vybavujete ruské občianstvo?

Áno, chýbal jediný podpis a už by som nebol slovenský reprezentant. Naozaj som bol napevno rozhodnutý odísť.

Po oznámení, že chcete odísť, sa hneď ozval premiér Robert Fico, že talenty by mali ostať doma. Čo hovoríte na to, že keď chce odísť lyžiarsky talent, rieši to predseda vlády, keď odchádzajú talenty z oblasti vedy či zdravotníctva, s politikmi to ani nepohne?

Naozaj nechcem politiku spájať s mojím problémom. Ale stačí sa zamyslieť, prečo tí vedci a lekári odchádzajú, alebo chcú odísť. Presne pre to isté, prečo som chcel odísť ja. Chcú ísť za lepšími podmienkami, chcú sa posúvať vyššie. Chodil som do hotelovej akadémie v Kežmarku a 95 percent mojich spolužiakov odišlo do Rakúska, Nemecka a Talianska. No prečo asi? To isté je s lekármi, to isté bolo so mnou. Ja som sezónu skončil na deviatom mieste v celkovom hodnotení superkombinácie (zjazd, slalom) svetového pohára a cítim, že keby som mal podmienky ako moji súperi, mohol by som byť ešte vyššie. Dnes vidím, že moja snaha odísť bola najsprávnejšia cesta na to, aby sa ľady pohli. Či už kontrola v asociácii, či zákon o športe, ktorý práve pripravujú.

Súrodencov trénuje otec Tomáš. Rodina minulý víkend zorganizovala preteky pre deti Žampa Cup v Tatrách. 6 fotografií v galérii Súrodencov trénuje otec Tomáš. Rodina minulý víkend zorganizovala preteky pre deti Žampa Cup v Tatrách. Zdroj: Peter Korček

Športovci radi hovoria, že reprezentujú krajinu, ale na vašom prípade vidieť, že športovec ide tam, kde má lepšie podmienky bez ohľadu na to, ktorá krajina mu ich ponúkne.

Nie, odmalička som chcel byť reprezentantom Slovenska, aj sa mi o tom snívalo. Ale do reprezentácie som sa nedostal, stále som sa na pretekoch motal okolo 15. miesta. V juniorskej kategórii sa mi začalo dariť, zrazu som sa do reprezentácie dostal, bol som neuveriteľne hrdý. V kategórii dospelých prišlo ďalšie zlepšenie, piate miesto na olympiáde. Som na určitej úrovni a teraz už záleží na každom drobnom detaile, aby som sa posunul ešte vyššie. Lenže na Slovensku som nebol schopný myslieť iba na tréning, na detaily, riešil som, ako sa vôbec dopravím na majstrovstvá sveta a či budem mať kde prespať.

Debatovali sme, že sezóna stojí toľko a toľko. Čo vlastne znamená sezóna lyžiara?

Teraz v apríli je jediný mesiac, ktorý mám voľnejší, som doma, naháňam peniaze, aby som mal za čo pretekať. V ostatných mesiacoch je príprava a sezóna. Začínam v máji kondičným tréningom, trvá do polovice alebo do konca júna. Sú to týždne strávené dvoj – až trojfázovým tréningom v posilňovni, behaním, trénovaním rovnováhy, rýchlosti, dynamiky, obratnosti. V polovici júna odchádzame na tri týždne zvyčajne do Francúzska na lyžiarsky tréning na ľadovec vo výške 3 500 metrov nad morom. Tam už musí mať pretekár tím, ktorý postaví trať, musí mať servismana na prípravu lyží, kondičného trénera na popoludňajšie tréningy, fyzioterapeuta. Keďže v takej nadmorskej výške je riedky vzduch, po troch týždňoch odchádzam na týždňovú regeneráciu k moru do nulovej výšky do Chorvátska, kde som iba s bratom, tam tím nepotrebujem.

Odtiaľ potom na Nový Zéland?

Nie, doma zasa kondičný tréning, len vo väčších dávkach ako na začiatku a až potom odlietame na Nový Zéland, kde už fungujeme tak ako v zime, čiže dvakrát denne tréning na lyžiach a popri nich máme aj prvé preteky. V polovici septembra prídeme domov, dva týždne regenerácia a potom už sú sústredenia v Rakúsku na ľadovcoch. Koncom októbra sa začína svetový pohár a už sa rozbieha zimný kolotoč.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×