Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Načo sú nám gastrolístky? Okolo jedálnych kupónov sa točí výhodný biznis

06.03.2015 Jedni sa vďaka ním naobedujú alebo si za ne nakúpia potraviny, iní chcú radšej hotovosť, tretí ich recyklujú, ďalší na nich rozprávkovo bohatnú...

Poznáme ich pod rôznymi názvami, či už ako stravné lístky, gastrolístky, jedálne poukážky alebo jednoducho gastráče. A práve okolo týchto farebných papierikov, využívaných ako platidlo, sa v posledných týždňoch strhla reťazová reakcia.

Dôsledok legislatívy?

„Povinnosť zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti vyplýva zamestnávateľom podľa paragrafu 152 Zákonníka práce. Stravné poukážky sú preto pre zamestnávateľov jednou z možností,“ vysvetľuje Mgr. Veronika Husárová z tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a dodáva, že na základe Zákonníka práce platí: Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Gastrofirmy si za sprostredkovanie stravovacích služieb síce môžu podľa zákonníka práce učtovať spomínané maximálne 3 percentá, no INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) uvádza, že vďaka právnej kľučke môže byť toto číslo až dvojnásobné. Štyri gastrofirmy, ktoré v súčasnosti na Slovensku pôsobia, združuje Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AEPS) a inštitút vo svojej analýze tvrdí, že za rok 2013 bola ich priemerná zisková marža takmer 27 percent.

Kartel medzi gastrofirmami je podľa INESS dôsledkom legislatívy - zákonník práce vytvoril umelý trh s jedálnymi kupónmi, čím zaručil týmto firmám obrovské zisky. Podľa údajov inštitútu na Slovensku používa gastrolístky okolo 750-tisíc zamestnancov v nominálnej hodnote od 3,15 do 4,20 eura. Zamestnávateľ prispieva päťdesiatimipiatimi percentami z hodnoty poukážky, zvyšok hradí zamestnanec.

Peniaze na stravu

Jednou z možností, ako predísť bohatnutiu gastrofiriem by bolo, ak by zamestnanci k výplate dostávali finančný príspevok na stravovanie, ktorý by nebol súčasťou základu dane. Ak by príspevok podliehal zdaneniu, dostal by zamestnanec menej, ako keď dostával gastrolístky. Problém však nastáva v tom, že zamestnanci by tento príspevok mohli použiť na čokoľvek, čo by bolo v rozpore s jeho účelom. To však nie je možné ustrážiť ani pri gastrolístkoch, takže?

Ďalšou témou, týkajúcicou sa gastrolístkov je ich spätné dávanie do obehu – recyklovanie. Reštaurácie a im podobné stravovacie zariadenia v snahe vyhnúť sa zaplateniu provízie gastrofirme, nakupujú suroviny v obchodných reťazcoch. Rovnako reštaurácie sa cenami obedového menu orientujú podľa hodnoty gastrolístkov. Možno ste si niekedy všimli, že keď vám zamestnávateľ začal poskytovať stravenky vyššej hodnoty, stravovacie podniky v okolí vášho sídla zdvihli ceny obedov na hodnotu vašich gastrolístkov. Žeby náhoda?

„Podozrenie z porušovania hospodárskej súťaže nemôže znamenať ohrozenie stravovania zamestnancov. Sme presvedčení, že zrušenie súčasného systému by mohlo ohroziť stravovanie zamestnancov,“ zdôrazňuje Veronika Husárová. Podobný problém riešila pred pár rokmi Česká republika. Nezmenilo sa nič. Podobný vývoj situácie je možné očakávať aj u nás.

Nápad na obede

A odkiaľ sa vlastne gastrolístky vzali? Hovorí sa, že istý John Hack obedoval s priateľmi v reštaurácii, keď si všimol, že niektorí ľudia platia za jedlo papierovými lístkami. Od čašníka sa dozvedel, že sa blízke firmy a reštaurácie dohodli, že budú hradiť stravu svojich zamestnancov, pretože po zrušení potravinových prídelov bolo ich povinnosťou zaistiť zamestnancom aspoň jedno jedlo denne. Tieto kupóny sa pre menšie podniky, ktoré nemali závodné jedálne, stali jediným spôsobom, ako toto nariadenie dodržať.

Hack vtedy vymyslel jeden jediný spoločný kupón použiteľný na celom území Veľkej Británie a v roku 1955 založil spoločnosť Luncheon Vouchers Company. O rok neskôr sa spojilo niekoľko najväčších britských cateringových firiem a jeho spoločnosť kúpili. Hacka si ponechali ako generálneho riaditeľa počas nasledujúcich dvadsaťdva rokov. Britský model v roku 1962 prebrali Francúzi, kde Jacques Borel založil spoločnosť Crédit Repas - súčasný Edenred. O štyri roky neskôr vznikla spoločnosť Cheque Déjeuner a v roku 1968 Sodexo. „Gastrolístkový“ systém sa v Európe rozšíril v 70-tych rokoch, pribúdali ďalšie spoločnosti. Na území Česka a Slovenska sa jedálne kupóny, ako ich dnes poznáme, objavili krátko po nežnej revolúcii, v dobe spoločného štátu. V súčasnosti sa gastrolístky okrem Európy vyžívajú aj v Južnej Amerike, niektorých štátoch Ázie a Blízkeho východu.

Zamestnávatelia však svojim zamestnancom prispievali na stravu aj pred rokom 1989. Na základe nariadenia vlády o závodnom stravovaní mohli zabezpečiť buď výrobu jedla v závodnej jedálni, stravovanie v závodnej jedálni inej organizácie alebo dovozom jedál. Za určitých podmienok bolo možné aj stravovanie zamestnancov v reštauráciach a existovali aj poukážky – predchodkyne dnešných gastrolístkov. Systém bol podobný – časť hradil zamestnávateľ a zvyšok zamestnanec. Tieto poukážky v hodnote hlavného jedla platili však iba v konkrétnych stravovacích zariadeniach.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×