Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Peklo Oskara Dobrovodského pokračuje: Prežil najhorší Silvester v živote

07.01.2015 (2/2015) Ak sa Malačan Oskar Dobrovodský (44) obzrie za uplynulým rokom, má zmiešané pocity. „Vďaka“ neprispôsobivým susedom sa jeho kolotoč problémov krúti stále rovnako.
Peklo Oskara Dobrovodského pokračuje: Prežil najhorší Silvester v živote
6 fotografií v galérii
„Sme ochotní sa odsťahovať, ale do adekvátneho domu,“ vraví Oskar Dobrovodský.
Autor fotografie: Miro Miklas

Meno Oskara Dobrovodského je mnohým známe z médií, kam sa dostal pre neriešené a neustále pretrvávajúce susedské prieky. Na vedľajšom pozemku totiž už siedmy rok bývajú štyri desiatky, ako ich volá, asociálov, ktorí chápu susedské spolunažívanie úplne inak. „Nechcem ich volať Rómovia, lebo je plno slušných Rómov, ktorých by som takto vlastne urážal,“ vysvetľuje. Smrad z výkalov, potkany, neporiadok, hluk sú na dennom poriadku.

Najhorší Silvester

„Štedrý deň som strávil s priateľkou a s otcom. Susedia nám celý deň pred okná hádzali petardy. Väčší konflikt našťastie nebol. Do poslednej izby nám hádzali blato. Zavolal som policajtov, pozreli si to, dohovorili im. Po Vianociach v nedeľu o šiestej ráno, keď bolo ešte tma, rana ako z dela. Chceli nám tam hodiť delobuch. Volal som stopäťdesiatosmičku. O dvadsať minút prišla mestská polícia, keď zbadali, že na ulici sú ožrani a hádžu výbušniny, šliapli na plyn a odišli. Štátni neprišli vôbec. Policajti sa ich boja. Malacky sú malé mesto, kde sa každý s každým pozná,“ hovorí.

Dobrovodskí sa stali väzňami vo vlastnom dome. 6 fotografií v galérii Dobrovodskí sa stali väzňami vo vlastnom dome. Zdroj: Archív O.D.

Všetko vyvrcholilo na Silvestra, o ktorom Oskar Dobrovodský tvrdí, že bol najhorší zo všetkých. „Nikam sme nešli, kvôli psovi sme zostali doma. Začalo sa to už o siedmej večer. Nastalo peklo, prišlo ešte zo päťdesiat cudzích, hudba naplno, mali zábavu. Vravím si, veď je Silvester. Lenže začali nám do okien hádzať delobuchy. Policajti sľúbili, že prídu, ale neprišli. Všetci okolo boli ožratí, malé deti pobehovali v tričkách, fajčili. Pokoj nastal až hodinu po polnoci na Nový rok, keď neznámi odišli,“ opisuje záver roka 2014.

Bilancia

Začiatkom minulého roka oslovil Oskar Dobrovodský ôsmich kandidátov na prezidenta a ozval sa mu Ján Čarnogurský. „Vravel, že v médiách počul o Družstevnej ulici všeličo a chce to vidieť na vlastné oči. Keď prišiel, vravel, že také niečo nevidel ani na košickom Luníku. Šiel podať trestné oznámenie. Zašiel aj za hlavným hygienikom SR. Odvtedy tu bol už päťkrát,“ pokračuje Oskar Dobrovodský.

Ján Čarnogurský zastupuje i Dobrovodského niekdajšiu susedku Anežku Rafaelovú, Rómku, ktorá sa do svojho domu môže dostať iba v sprievode polície. Nachádza sa totiž na vedľajšom pozemku, kde žijú neprispôsobiví Rómovia. „Koncom novembra sa bol pozrieť v jej dome. Myslel som si, že príde s ochrankou alebo s políciou. Prišiel autom sám, sedemdesiatročný človek. Šli sme tam s jej bratom a so strýkom, s mojím švagrom a otcom. Nedalo sa kam šliapnuť, všade samé výkaly. Pani Rafaelovej zmizol železný prístrešok. Povedali jej, že ho sfúkol vietor a Dobrovodský ho ukradol… V dome bol do polmetrovej výšky potkaní trus. Zmizli mraznička, práčka a šijací stroj. Opäť som to vraj ukradol ja,“ tvrdí.

Takto vyzerá susedná záhrada patriaca Anežke Rafaelovej, ktorá sa sama nemôže dostať do svojho domu. 6 fotografií v galérii Takto vyzerá susedná záhrada patriaca Anežke Rafaelovej, ktorá sa sama nemôže dostať do svojho domu. Zdroj: Archív O.D.

Takto vyzerá susedná záhrada patriaca Anežke Rafaelovej, ktorá sa sama nemôže dostať do svojho domu. 6 fotografií v galérii Takto vyzerá susedná záhrada patriaca Anežke Rafaelovej, ktorá sa sama nemôže dostať do svojho domu. Zdroj: Archív O.D.

Na pozemku sa geometrickou postupnosťou množí odpad, Oskar Dobrovodský vraví, že jeho susedom nosia Malačania staré práčky, chladničky a oni ich rozoberajú. „Vyberú kovy a zvyšok hádžu na kopu. Pán Čarnogurský podal trestné oznámenie, aby pani Rafaelovej umožnili prístup do domu zo záhrady. Nejaké veci sme už dosiahli. Predtým im behali psy po ulici, útočili na cyklistov a deti. Každý sa bál podať trestné oznámenie. Nafilmoval som, ako na ľudí útočili, policajti tvrdili, že sa nedá dokázať, či je to pes od susedov. Tí totiž tvrdili, že šiel okolo, zaliezol k nim do dvora, tak mu dali nažrať. Napokon na začiatok ulice dali tabuľu so zákazom voľného pohybu psov,“ bilancuje.

Väzni vo vlastnom

„Malačania majú strach. Veď ešte v novembri v roku 2011 sa naši susedia mali presťahovať za mesto do bývalého areálu BVS, kde by mali k dispozícii sedem miestností. Ľudia sa vzbúrili, napísali petíciu a bolo po sťahovaní. Keď tu bol Alojz Hlina a videl, aké sú tu potkany, dal namontovať plašičku. V Malackách však vznikla panika, že sa potkany rozpŕchnu po celom meste,“ podotýka a upozorňuje, že chyba je aj v zákone, ktorý nestanovuje, koľko ľudí sa môže nahlásiť na trvalý pobyt na jednu adresu. „Keď som v roku 1998 prišiel robiť do Španielska, deviati sme si prenajali štvorizbový byt. Majiteľka povedala, že jeden musí ísť preč, že nechce platiť pokutu.“

Oskar Dobrovodský býva v rodičovskom dome s priateľkou a 83-ročným otcom. Sú vlastne väzňami vlastného domu. „Priateľka je z toho hotová, najradšej by sa odsťahovala. V roku 2012 nám ponúkli na Juhu náhradný byt, šiel som sa pozrieť. Výťah nejazdí pätnásť rokov, na chodbách plno neporiadku a výkalov, okná porozbíjané…“ spomína.

„Pozemok vlastní šesť spoluvlastníkov. Keby som vyhral v lotérii, tak ho odkúpim. Ale čo potom? Kam s nimi?“ hovorí Oskar Dobrovodský. 6 fotografií v galérii „Pozemok vlastní šesť spoluvlastníkov. Keby som vyhral v lotérii, tak ho odkúpim. Ale čo potom? Kam s nimi?“ hovorí Oskar Dobrovodský. Zdroj: Miro Miklas

Ďalšou možnosťou boli dve miestnosti v nebytovom priestore v centre mesta v polyfunkčnej budove, kde boli predtým ordinácie. „Okná netesnili, kuchyňa nijaká. Vraj za dva mesiace dajú všetko do poriadku. Keď som potom prišiel, robotníci boli opití, na zem nalepili gumolit, na WC natreli steny nabielo, okná nevymenili, iba pretreli rámy. ,Prekúsol‘ by som to, ale priateľka rada pečie a varí a tam bola iba dvojplatnička. Sme ochotní sa odsťahovať, ale do adekvátneho domu. Veď náš má cenu 150-tisíc eur, ktorá ,vďaka‘ susedom klesla na desatinu. Pritom len do rekonštrukcie sme kedysi investovali 65-tisíc eur,“ vysvetľuje.

Kto pomôže?

Čo bude ďalej, Oskar Dobrovodský netuší. Jeho nádejou je pomoc Jána Čarnogurského. „Som s ním v kontakte. Mám aj svojho právnika, krajský súd sme prehrali. Podklady sú teraz na ústavnom súde a odtiaľ chceme ísť na medzinárodný.“ Prednedávnom napísal aj prezidentovi Kiskovi, odpoveď, ktorú dostal, mu vyrazila dych. „Došlo mi, že nám drží palce, váži si, že to riešime cez kompetentné orgány… Mohol by aspoň tlačiť na zodpovedné orgány a úrady. Pozemok vlastní šesť spoluvlastníkov. Keby som vyhral v lotérii, tak ho odkúpim. Ale čo potom? Kam s nimi? Kedysi splnomocnenec Peter Pollák ponúkal mestu 45-tisíc eur na výstavbu troch nízkonákladových domov, mesto odmietlo. Nechcú presúvať problém do inej lokality? Ale veď ja pracujem, riadne platím dane, ja som problém?! Je to začarovaný kruh,“ tvrdí Oskar Dobrovodský.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×