Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bioetik Sýkora: Zásahy do ľudského genofondu povedú k zmene podstaty človeka

05.01.2015 (1/2015) V roku 2015 sa dočkáme prvých výsledkov pokusov s embryonálnymi bunkami na ľuďoch.
Bioetik Sýkora: Zásahy do ľudského genofondu povedú k zmene podstaty človeka
9 fotografií v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Profimedia.sk

Prakticky slepí ľudia zrazu budú vidieť. Experimentálny liek na alzheimera možno vráti ľuďom pamäť. Genetické zásahy do ľudského genofondu povedú k zmene podstaty človeka, tvrdí bioetik prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD.

Aj vy ste ako deti snívali o tom, čo budete robiť v roku 2000? Že budeme lietať bežne na Mars, obsluhovať sa necháme robotmi, nebude existovať hotovosť, jedlo bude v prášku alebo v pilulkách, budeme poznať lieky na všetky choroby?

Keď prišiel spomínaný rok, nestalo sa nič. Do vesmíru už lietajú ľudia niekoľko desaťročí, ba dokonca sa začala éra vesmírnych turistov. Robotizácia je v plnom prúde, a hoci nevieme liečiť všetky choroby, zvykli sme si na mobily, počítače i na fast foody. Technológie neuveriteľne pokročili, zmenilo sa všetko. Okrem podstaty človeka. Málokedy sa však hovorí o tom, že práve ona je stredobodom rôznych experimentov a skúmaní. Ale je „zlepšovanie“ človeka umelými zásahmi správne? Kam to povedie? Máme trvať na nedotknuteľnosti ľudskej podstaty (ľudského genofondu)? Treba chrániť ľudský biologický druh pred umelo stimulovanou biologickou evolúciou? A je vôbec reálne nejakými zákazmi zabrániť ľuďom ďalej sa zlepšovať? Alebo, naopak, máme tento proces podporovať, nechať mu voľný priebeh, tak ako to bolo viac-menej doteraz?

Kam dospejeme? Ako sa zmení podstata človeka? 9 fotografií v galérii Kam dospejeme? Ako sa zmení podstata človeka? Zdroj: Profimedia.sk

Áno, začína sa éra transhumanizmu. Existuje už celé hnutie i filozofovia, ktorí transhumanizmus, ako sa označuje myšlienka druhovej transformácie človeka, vítajú a horlivo obhajujú. Iní však neskrývajú svoje veľké obavy.

Zlepšovanie človeka

„Bioetika je skúmanie etických otázok týkajúcich sa nielen biomedicínskych problémov, teda otázok spojených so vzťahom lekár – pacient, ale aj etiky biomedicínskeho výskumu, hľadania nových liekov a liečebných postupov,“ hovorí prof. RNDr. Peter Sýkora. Touto definíciou sa začína naše pátranie po podstate transhumanizmu, ktoré sa v posledných mesiacoch spája s čipovaním ľudí (najmä vo Švédsku, kde ľudia po biotechnológiách priam bažia). „Myslím, že nebudem veľmi preháňať, ak poviem, že v celej diskusii o etike transhumanizmu sa podozrivo mlčí o samotnom pojme ‚transhumanizmus‘, prípadne ‚posthumanizmus‘. Podľa mňa je dôvodom to, že sa tieto termíny ocitli v akejsi intelektuálnej pasci,“ tvrdí profesor Sýkora.

„Na Slovensku chýba vecná a odborná debata o týchto otázkach. Namiesto nej nastupujú strach z neznámeho a náboženská ideológia,“ hovorí Peter Sýkora. 9 fotografií v galérii „Na Slovensku chýba vecná a odborná debata o týchto otázkach. Namiesto nej nastupujú strach z neznámeho a náboženská ideológia,“ hovorí Peter Sýkora. Zdroj: Peter Brenkus

„Na jednej strane sa mnohí sociálni vedci a humanisti, vrátane prominentných filozofov, obávajú, že genetické zásahy do ľudského genómu povedú k zmene toho, čo nás robí človekom. Predpokladá sa, že pomocou nahromadených genetických zlepšení sa raz prekročí ťažko definovateľná hranica, ktorá bude znamenať vznik nového, posthumánneho druhu. Na druhej strane, podľa súčasného všeobecného postoja humanitných a sociálnych vedcov ten, kto dnes operuje s pojmom ľudskej podstaty, sa dopúšťa intelektuálneho hriechu, tzv. esencialistického myslenia, a ak túto podstatu ešte aj spája s genetickou informáciou, dopúšťa sa navyše hriechu tzv. genetického determinizmu. Na druhej strane nám na Slovensku chýba vecná a odborná debata o týchto otázkach. Namiesto nej nastupujú strach z neznámeho a náboženská ideológia, čo vedie k presvedčeniu, že najlepšie je všetko zakázať. To je aj prípad u nás zákonom zakázaného výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek,“ pokračuje Peter Sýkora.

„My bioetici hľadáme odpovede na otázky, prečo a či vôbec sa máme génových manipulácií človeka obávať. Zlepšovanie človeka sa dnes zvyčajne člení do troch kategórií: kybernetické, chemické a biologické, vrátane genetického. Azda najzaujímavejšie je zlepšovanie človeka genetickými manipuláciami. Veľa sa v akademických kruhoch diskutuje o tom, či je etický rozdiel medzi terapeutickými genetickými zásahmi, ktorých cieľom je opraviť poškodené gény a prinavrátiť pacientovi zdravie (tzv. génová terapia), a genetickým zlepšovaním zdravého človeka. Za oveľa dôležitejšie však považujem rozlíšenie medzi dedičným a nededičným genetickým zlepšovaním. Dedičné je také, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu. To je vtedy, keď sa pozmenia gény v línii pohlavných buniek. Áno, takto by sa v budúcnosti zrejme dala generačne zmeniť hoci aj sexuálna orientácia človeka. Tí, čo si myslia, že homosexualita je choroba, by takúto možnosť privítali a génové manipulácie by na to mohli zneužiť. Pretože homosexualita nie je ochorenie, ale dôsledok prirodzenej genetickej variability. Napríklad, rôzne krvné skupiny sú rovnako výsledkom takejto prirodzenej genetickej variability a nikto predsa netvrdí, že treba liečiť minoritu 7% ľudí s krvnou skupinu AB, pretože ‚normálnou‘ krvnou skupinou je u nás skupina A, ktorú má väčšina obyvateľov na Slovensku,“ vysvetľuje nám princíp genetickej rozmanitosti prof. Sýkora.

Ilustračná snímka 9 fotografií v galérii Ilustračná snímka Zdroj: Profimedia.sk

„Okrem toho existuje možnosť genetického zlepšenia somatických buniek, čo sú vlastne skoro všetky bunky tvoriace naše telo. Ak v nich urobíme zmeny, tie sa medzigeneračne neprenesú. Verejnosti sú známe prípady, keď bola génová terapia použitá na vyliečenie cystickej fibrózy vnesením normálnych, nepoškodených, ‚zdravých‘ génov do buniek pľúc, kde nahradia poškodené gény. Alebo známych ‚bublinových detí‘, ktoré v dôsledku poškodených génov nemajú funkčný imunitný systém a sú náchylné na akúkoľvek infekciu. Takýto genetický zásah sa však nedostane do pohlavných buniek, z ktorých vzniká nová generácia. Potomkovia takto vyliečeného pacienta budú stále nositeľmi poškodeného génu, a preto budú naďalej trpieť na tieto choroby. Tomu by sa dalo, samozrejme, zabrániť tým, že by sa gény pacienta opravili aj v jeho pohlavných bunkách. Potom by už všetky nasledujúce generácie boli z cystickej fibrózy génovo vyliečené. Toto však zákony zakazujú, ako som už spomínal.“

Od roku 1989 bolo už v 28 krajinách sveta (najviac v USA) uskutočnených viac ako 1 500 klinických testov génovej terapie. 9 fotografií v galérii Od roku 1989 bolo už v 28 krajinách sveta (najviac v USA) uskutočnených viac ako 1 500 klinických testov génovej terapie. Zdroj: Profimedia.sk

Génová terapia somatických buniek smeruje rýchlym tempom k tomu, aby sa stala štandardnou liečebnou metódou. „Od roku 1989 bolo už v 28 krajinách sveta (najviac v USA) uskutočnených viac ako 1 500 klinických testov takejto génovej terapie, pomocou ktorej sa lekárom podarilo úspešne opraviť u pacientov poškodené gény spôsobujúce napr. rakovinu alebo nefunkčnosť imunitného systému. V roku 2003 jednu z takýchto metód v Číne oficiálne schválili ako komerčnú liečbu rakoviny krku a hlavy,“ dodáva prof. Sýkora. Až donedávna v tejto veci platil konsenzus tak medzi vedcami, ako aj etikmi, že manipulovanie s genetickou informáciou ľudských pohlavných buniek musí zostať tabu. „V poslednom čase, predovšetkým so vznikom hnutia transhumanizmu, sa táto etická dogma stala predmetom kritiky. Tradičným argumentom odporcov genetických manipulácií bol fakt, že o ľudskej genetickej informácii vieme veľmi málo a zásah do nej by viedol ku katastrofe. Etický problém génových manipulácií spočíva skôr v otázke, či môžeme prijímať zodpovednosť za budúce generácie. Či máme právo určovať genetický profil budúcich pokolení bez ich vedomia a informovaného súhlasu.“

„Chytrolieky“ a iné vychytávky

Dnes však vďaka rozvoju moderných vied a technológií dochádza k tomu, že „zlepšenia“ sa stávajú súčasťou samotného ľudského tela. Nie je novinkou, ak spomenieme kyborgizáciu ľudského tela. „V nej ide o čo najtesnejšie prepojenie biologického hardvéru (tela) s hardvérom kybernetickým. Príkladom je integrovanie mikročipov do tela.“

Kyborgizácia ľudského tela spočíva v čo najtesnejšom prepojení biologického hardvéru (tela) s hardvérom kybernetickým. Príkladom je integrovanie mikročipov do tela. 9 fotografií v galérii Kyborgizácia ľudského tela spočíva v čo najtesnejšom prepojení biologického hardvéru (tela) s hardvérom kybernetickým. Príkladom je integrovanie mikročipov do tela. Zdroj: Profimedia.sk

Moderná biomedicína je dnes schopná poznávať funkčnosť, resp. disfunkčnosť ľudského tela aj na molekulárnej úrovni. Tak ako medicína postupne odhaľuje príčiny rôznych metabolických porúch telesných orgánov, napr. vzťah medzi cukrovkou, molekulami inzulínu a molekulami receptorov pre inzulín na bunkových membránach, výnimkou nie je ani mozog a jeho fungovanie. „Moderná farmakoterapia prináša liečivá ‚šité na mieru‘, teda vyvíja tzv. nootropné liečivá. Medzi najznámejšie ‚chytrolieky‘ patria liečivá založené na amfetamínovej báze, ako napríklad tie, ktoré predpisujú lekári na liečbu detí s poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD). No zistilo sa,“ pokračuje profesor Peter Sýkora, „že ak sa tieto lieky použijú u zdravých dospelých jedincov, spôsobujú zvýšenie koncentrácie na intelektuálnu činnosť. Existujú lieky, ktoré zlepšia pamäť, napríklad pri Alzheimerovej chorobe, ale čo by sa stalo, keby tieto lieky užívali zdraví ľudia? Podobne sa dnes používa napr. liek na liečbu narkolepsie (poruchy náhleho upadania do spánku počas dňa). Podľa niektorých by mohli takéto lieky používať ľudia v profesiách, ktoré si vyžadujú mimoriadnu pozornosť a koncentráciu, ako sú napríklad lekári vykonávajúci náročné a dlhotrvajúce operácie, letoví dispečeri, záchranári alebo vojaci.“

Bioetici hľadajú odpovede na otázky, prečo a či vôbec sa máme génových manipulácií človeka obávať. 9 fotografií v galérii Bioetici hľadajú odpovede na otázky, prečo a či vôbec sa máme génových manipulácií človeka obávať. Zdroj: Profimedia.sk

Dnes je všeobecne známe, že tieto lieky užívajú bežne študenti pred skúškami, pohovormi, jednoducho si „zlepšujú“ pamäť a sústredenie. Rovnaká chemická látka, ktorá chorého vracia do normálu, posúva hranice mentálnych schopností u zdravých ľudí k nadnormálu. Otázne je, či je to správne a či to nejako ľudí v budúcnosti negatívne neovplyvní.

Čo nás čaká

„V novom roku sa reálne dočkáme prvých výsledkov pokusov s embryonálnymi kmeňovými bunkami na ľuďoch na obnovenie zraku s degenerovanou sietnicou. Prvé výsledky sú na svete, títo ľudia, už prakticky slepí, zrazu vidia, nie síce dokonale, ale vidia. Slovensko však patrí medzi krajiny, kde sú tieto výskumy zakázané. Pritom máme vedcov na svetovej úrovni, ktorí by vedeli takéto pokusy uskutočniť. U nás bol reštriktívnou legislatívou tento sľubný výskum utlmený, kým, naopak, v Česku prijali zákon, ktorý takýto výskum umožňuje,“ pokračuje a nás zaujíma, čo nás teda čaká v najbližšej budúcnosti.

Ilustračná snímka 9 fotografií v galérii Ilustračná snímka Zdroj: Profimedia.sk

„Už dnes sa aj u nás robí genetické testovanie, pomocou ktorého sa dá zistiť nielen pohlavie, ale aj náklonnosť k rôznym ochoreniam. Čoskoro budú lekári vedieť ‚prečítať‘ genetický kód takpovediac na počkanie a na základe toho zvoliť individuálnu liečbu pre pacienta – hovoríme o tzv. personalizovanej medicíne. Čo to znamená? Napríklad dávkovanie liekov je dnes určené na základe štatistického priemeru z veľkého počtu pacientov. Ale každý z nás reaguje na lieky rôzne. Lekári vďaka poznaniu vašej individuálnej genetickej informácie získajú možnosť zvoliť najoptimálnejší spôsob liečby, naordinovať pre vás najvhodnejšie dávkovanie liekov, zohľadniť vaše predispozície na rôzne ochorenia, vyhnúť sa alergickým reakciám. Na druhej strane, poznanie vašej individuálnej genetickej informácie je obrovským vstupom do vášho súkromia a vlastne aj súkromia vašich genetických príbuzných. Ochrana osobných údajov si tu vyžaduje mimoriadnu pozornosť a opatrenia vrátane príslušnej legislatívy. Európska aj naša legislatíva už rieši problém nebezpečenstva tzv. genetickej diskriminácie, teda diskriminovania ľudí, napríklad z hľadiska zdravotného poistenia či prijímania do práce na základe vašich osobných genetických informácií. Dobrým príkladom tohto nebezpečenstva je u nás toľko spomínaná elektronická zdravotná karta, ktorá bude obsahovať aj tieto veľmi citlivé genetické údaje. Mali by sme na Slovensku diskutovať o tom, aké bude jej reálne zabezpečenie pred možným zneužitím, či napríklad má právo každý lekár vidieť všetky informácie vo vašej elektronickej karte alebo len niektoré a kto o tom bude rozhodovať.“

Potreba bioetiky

Schopnosť ľudí manipulovať priamo s ľudskou genetickou prirodzenosťou a predizajnovať ju podľa svojich predstáv, potrieb a očakávaní otvára úplne novú dimenziu bioetickej diskusie. Viacerí filozofi dnes kladú otázku, čo sa stane s ľudskou spoločnosťou, ak sa v nej začne konštituovať nová rasa mimoriadne chytrých, zlepšených ľudí? Ak už nepôjde len o zopár géniov roztrúsených po svete tak ako doteraz, ale títo géniovia začnú vznikať na objednávku štátu alebo rodičov a budú ich postupne tisíce, státisíce až milióny, budú žiť pohromade a v spoločnosti tvoriť novú ľudskú minoritu so svojou vlastnou subkultúrou. Budeme im my ostatní ešte rozumieť?

Prof. RNDr. Peter Sýkora 9 fotografií v galérii Prof. RNDr. Peter Sýkora Zdroj: Peter Brenkus

Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. je profesorom filozofie. Pôvodne vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, dnes sa venuje predovšetkým bioetike. Pracoval a prednášal na významných svetových univerzitách vo Veľkej Británii, v USA a Singapure. V roku 2008 založil pri Katedre filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Centrum pre bioetiku, ktorého je riaditeľom. V súčasnosti vedie v spolupráci s Výskumným ústavom sociálnej komunikácie SAV rozsiahly výskum o etických, psychologických a sociálnych dosahoch zlepšovania človeka modernými technológiami v rámci grantu udeleného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV).

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×