Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Šéf RegioJetu Radim Jančura: Županom Frešovi a Belicovi viem dokázať klientelizmus

02.01.2015 (1/2015) Radim Jančura (43) vtrhol na Slovensko ako vietor. Český podnikateľ prevádzkuje autobusy, vlaky a bojuje proti korupcii. V ČR vďaka nemu klesli ceny za diaľkové vlaky aj o polovicu, to isté sa stalo na Slovensku.
Šéf RegioJetu Radim Jančura: Županom Frešovi a Belicovi viem dokázať klientelizmus
8 fotografií v galérii
„Šípková Ruženka, čiže štátna železnica, spala. My sme princ, ktorý prišiel a zobudil ju.“
Autor fotografie: Peter Brenkus; regiojet.cz

Prevádzkujete autobusy a vlaky, s ktorými ste vstúpili na trh aj na Slovensku, ale pôvodne ste začínali podnikať ako sprostredkovateľ práce pre aupairky v Anglicku. Ako ste sa k tomu dostali?

Pred 21 rokmi som pracoval cez prázdniny v Anglicku a po nich som založil agentúru Student Agency. Zvláštny názov vznikol preto, že som bol vtedy študentom, štvrtákom na elektrotechnickej fakulte v Brne. Firma začala s jedným zamestnancom – so mnou.

Naraz ste študovali a podnikali?

Založil som ju ako študent s piatimi tisícmi korún, prenajal som si malú kanceláriu, do ktorej som chodil zo školy. Vtedy som študoval na dvoch vysokých školách naraz – podnikateľskej fakulte a elektrotechnickej fakulte. V jednej som povedal, že idem do druhej, a naopak. A šiel som do kancelárie. Postupne firma rástla a dnes mám vyše 2 200 zamestnancov. Keď som posielal prvý autobus s aupairkami do Londýna, vznikol aj nápad so stevardkou, aké dnes môžete vidieť v našich autobusoch a vlakoch.

RegioJet sa snaží byť iný a tým konkuruje ostatným spoločnostiam. 8 fotografií v galérii RegioJet sa snaží byť iný a tým konkuruje ostatným spoločnostiam. Zdroj: Archív

Načo bola stevardka?

Bola to skúsená aupairka, sprevádzala nové aupairky a hovorila im, čo ich čaká v Londýne. Odviedla ich k rodinám a venovala sa aj ostatným cestujúcim. Stevardka vtedy nebola na palubách európskych autobusov bežná vec. Takto som roky fungoval ako firma na sprostredkovanie aupair, ale pred jedenástimi rokmi prišli žlté autobusy.

So žltými autobusmi ste našli dieru na trhu – ponúkli ste cestujúcim čosi iné. Ako ste prišli na to, čo ľudia chcú?

Dieru na trhu spoznáte tak, že niečo vás strašne naserie, lebo vám ponúknu nekvalitnú vec. Cestoval som z Brna do Prahy autobusom, klasickou hranatou Karosou. Bolo hrozne teplo, autobus nebol klimatizovaný, veľa som pil. Skoro som sa počúral. Tak som sa naštval a kúpil prvých osem autobusov, ktoré mali odlišnú kvalitu.

Len tak ste kúpili?

To zasa nie, chodil som po lízingových spoločnostiach ako blázon a nik mi neveril, že moja vízia ponúknuť dopravu na takých drahých kvalitných autobusoch sa oplatí. Jeden stál bez dane 350-tisíc eur. Samozrejme, že mi nechceli poskytnúť lízing na osem. Nakoniec som dopadol tak, že čo autobus, to lízingovka. Musel som tie autobusy rozhodiť medzi niekoľko spoločností a platil som vysokú akontáciu. Keď dnes kupujeme tridsať autobusov naraz, bijú sa, aby nám mohli nejaký prefinancovať, a akontácia je nulová. Treba si však uvedomiť, že prvé žlté autobusy prišli pred jedenástimi rokmi, no podnikám už 21 rokov.

Dovtedy ste sa dokázali uživiť iba aupairkami?

Vypracovali sme sa na firmu, ktorá sprostredkováva zrejme najviac aupairov na svete.

Koľko?

Mali sme ich okolo 4-tisíc. Ostatné agentúry boli veľmi drahé, ja som znížil ceny na polovicu. A o tri roky sme boli najväčší. Teraz počet 4-tisíc nevyzerá veľa, ale vtedy sa chodilo hlavne do Anglicka, a z Východu tam mohli ísť iba Česi, Slováci a Maďari. Historicky najväčší záujem anglických rodín bol práve o aupairky z Česka a zo Slovenska a vďaka tomu sme vyleteli hore. Samozrejme, že to nebol taký významný biznis ako dnes, ale ako študentovi sa mi podarilo urobiť malú dieru do sveta.

Čo na to docenti a profesori v škole?

Na podnikateľskú fakultu som sa po prvej neurobenej skúške vykašľal a doštudoval som iba elektrotechnickú. Na vysokej škole sú podstatné prvé tri roky, potom sa nejako dá dobojovať, ak učitelia vidia, že človek už pozná niečo z praxe a je v obraze.

Prvých osem žltých autobusov ste nasadili na linku Brno – Praha a hneď sa ujali?

Chodil som po autobusovej stanici v Brne oproti hotelu Grand s rukami plnými letákov a rozdával som ich cestujúcim. V prvých dňoch viezli možno päť cestujúcich, bolo to slabé. Nevzdal som to, stále som chodil s letákmi a do mesiaca boli autobusy plné. Postupne sme pridávali ďalšie a ďalšie. Dnes moje autobusy najazdia toľko, ako keby každý deň obišli dvakrát Zem. V počte osobokilometrov sme spomedzi autobusových spoločností široko-ďaleko najväčšia firma, ktorá jazdí bez dotácií. V našich autobusoch a vlakoch tento rok odvezieme vyše desať miliónov cestujúcich.

Začínal ako sprostredkovateľ aupairov do Anglicka, dnes má 157 autobusov, 100 vagónov a 12 lokomotív. 8 fotografií v galérii Začínal ako sprostredkovateľ aupairov do Anglicka, dnes má 157 autobusov, 100 vagónov a 12 lokomotív. Zdroj: Student Agency

Žiadali ste o linku aj na Slovensku, tento rok ste chceli začať jazdiť medzi Bratislavou a Nitrou, ale nedostali ste licenciu. Prečo?

Pán Frešo nám ju podľa mňa nedal protizákonne. Licencia je čisto formálna záležitosť a môžu ju nedať iba v prípade, že by sme jazdili v rámci kraja medzi dvoma zastávkami, na ktorých by sme konkurovali dotovanej doprave. Ale my sme žiadali o spojenie medzi krajmi. Ak nám licenciu nedali, išlo o nezákonné rozhodnutie. Už sme prijímali manažéra pre autobusovú dopravu, ale odrazu prišiel, že nenastúpi. Vraj sa dozvedel, že týždeň po našej žiadosti o licenciu bolo na Bratislavskom samosprávnom kraji stretnutie dopravcov, kde sa dohodli, že nájdu spôsob, ako nám licenciu nedať. Ja som sa mu vysmial, lebo nie je možné nedať nám ju, máme právo jazdiť odkiaľkoľvek kamkoľvek. Napriek tomu nám ju nedali a mám právne posudky, že to bola spolupráca predsedov Nitrianskeho a Bratislavského kraja Milana Belicu a Pavla Freša.

Ak ste presvedčený o nezákonnom nepridelení licencie, môžete podať žalobu.

Keby som podal žalobu na Freša, musel by som žalovať kraj. Keby som vyhral, neplatil by Frešo ani Belica, ale občania kraja. Preto spustím silnú kampaň proti týmto dvom ľuďom a bude trvať tak dlho, kým neopustia verejný priestor.

Rozhodli ste sa aktívne vstúpiť do slovenskej politiky? To isté ste robili v Česku, kde ste vraveli, že minister dopravy nie je veľmi bystrý, že exminister financií Kalousek si nakradol miliardu, a že politiku riadia „nímandi“ bez chrbtovej kosti…

Bývalý český minister dopravy bol naozaj hlúpy, a to som si nemyslel len ja. Bol som prvý, kto hovoril, že exminister financií Kalousek si nakradol miliardu, bol som prvý, kto verejne povedal, že najväčším zločincom v ČR je bývalý šéf ČEZ-u Martin Roman. Situácia v Česku sa veľmi zmenila. Sociálni demokrati sú pod tlakom a nedovolia si púšťať sa do veľkých kšeftov, lebo nemajú krytie. Keď bola predtým ODS a ČSSD, každý si kradol na svojom piesočku, hrali divadlo pred voličmi, ale v biznise sa kryli.

Keď vás politici nahnevajú, automaticky o nich začnete otvorene hovoriť?

Jasné. V porovnaní so zvyškom obyvateľstva mám obrovskú výhodu, že mám prístup do médií, veď aj tento rozhovor je toho dôkazom. Mám prístup k občanom, ktorých vozíme vlakmi, autobusmi a môžeme s nimi komunikovať. Firma mi zarába toľko, že som schopný si kampaň proti politikom aj zaplatiť.

Niektorí politici sa majú na čo tešiť, Jančura plánuje aj platené kampane proti nim. 8 fotografií v galérii Niektorí politici sa majú na čo tešiť, Jančura plánuje aj platené kampane proti nim. Zdroj: Peter Brenkus

Pôsobíte dojmom, ako keby ste chceli na Slovensku urobiť podobný vietor, aký ste robili v Česku.

Definitívne som sa rozhodol usadiť so svojou firmou aj na Slovensku a väčšinu budúcich aktivít smerovať práve sem. Vlaky aj autobusy. Nikdy som sa nechcel vyjadrovať k politike na Slovensku tak, ako to robím v Česku. Župani Frešo a Belica sú politikmi, ktorým viem dokázať klientelizmus.

V Česku podporujete aj Nadačný fond proti korupcii. Plánujete podporiť boj proti korupcii aj na Slovensku?

Áno. Musím sa stretnúť s ľuďmi, ktorí založili na Slovensku nadáciu Zastavme korupciu. Hovoril som telefonicky so Zuzanou Wienk z Aliancie Fair-play. Je nevyhnutné podporovať ohlasovateľov korupcie, lebo pri každej korupcii je nejaký svedok. Väčšinou to nerobí len samotný korupčník, zainteresovaní sú tiež úradníci, cez ktorých prejde nejaký e-mail.

Ako podporujete fond v Česku?

Som v správnej rade a spolu- financujem ho. Jednou z vecí, ktorá sa dá proti korupčníkom robiť, je platená reklama proti nim. A to začnem na Slovensku robiť už v januári.

Spôsobíte tu asi dosť veľký rozruch.

Najnebezpečnejšia je totiž predvolebná korupcia. Za peniaze niekoho iného si politik „kúpi“ časť voličov tým, že im dá vlaky zadarmo, lenže iní to zaplatia. A politik tým získa nie jednorazový prospech, ale moc najmenej na štyri roky. Nebezpečné. Dôkaz, že ide o predvolebnú korupciu, je, že to vzniklo veľmi rýchlo pred komunálnymi voľbami a po prehratých prezidentských voľbách. Keby chcela vláda ľuďom naozaj pomôcť, nájde priamy spôsob. Ak pomáhate najchudobnejším, nie je to korupcia, ale prirodzená vec. No vo chvíli, keď politik urobí gesto, ktoré nie je múdre, ale zasiahne veľkú časť populácie na úkor inej, nastáva podľa mňa predvolebná korupcia.

Je teda podľa vás zlé, že vlaky sú asi pre polovicu ľudí zadarmo?

Dám vám kontrolnú otázku – koľko ľudí žije na Slovensku?

Približne 5,3 milióna.

Zle. Podľa mňa o milión menej, lebo ten je v zahraničí, hlavne v Česku a napríklad v Anglicku či Írsku. Sú to ľudia, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, ale v skutočnosti žijú inde. Ide o milión najaktívnejších a najpracovitejších Slovákov z mladšej a zo strednej generácie. Čiže nežije ich tu 5 miliónov, ale 4 milióny, z nich 2,5 milióna bude môcť jazdiť zadarmo a zostáva 1,5 milióna ľudí, ktorí by si lístok na vlak mohli kúpiť. Malá časť cestujúcich tak bude platiť za obrovskú skupinu takzvaných sociálnych skupín.

Vlak na trase Bratislava – Košice ťahá supermoderný Vectron, ale hneď na štvrtý deň mal poruchu a museli zrušiť jeden spoj. 8 fotografií v galérii Vlak na trase Bratislava – Košice ťahá supermoderný Vectron, ale hneď na štvrtý deň mal poruchu a museli zrušiť jeden spoj. Zdroj: regiojet.cz

Štát tým rieši sociálnu politiku.

Je prirodzené a správne riešiť sociálnu politiku, mal by ju však riešiť efektívnym a nie populistickým spôsobom. Štát by mal vybrať adresne konkrétnych ľudí, ktorí potrebujú pomoc najviac, a práve im poskytnúť dávky. Tí ľudia by sa sami rozhodli, čo s peniazmi urobia, či ich minú na cestovanie vlakom, alebo na chlieb. Tak sa podľa mňa má riešiť sociálna politika a nie vlakmi zadarmo plošne pre všetkých, ktorí majú určitý vek. Rozhodnutie vlády o vlakoch zadarmo bolo veľmi unáhlené, rýchle. Keď sa rieši taký návrh, zvyčajne prejde určitým procesom, ku ktorému sa vyjadruje aj Protimonopolný úrad, ale vláda ho obišla. Dodnes klamú verejnosť, koľko to bude stáť. Vravia, že 13 miliónov eur ročne, ale z interných informácií ministerstva dopravy viem, že najmenej 30 miliónov eur.

Tvrdíte, že firma vám zarobí toľko, že si môžete dovoliť robiť platenú reklamu proti politikom. Koľko teda zarába?

Student Agency mi tento rok zarobí asi 150 miliónov českých korún. RegioJet prerábal, ale tento rok je už tiež v zisku.

Koľko máte vlakov a autobusov?

Máme 157 autobusov, 100 vagónov, 12 lokomotív.

V roku 2011 ste zverejnili v jednom rozhovore číslo vášho mobilu, aby vám mohli telefonovať zákazníci, ak by ich niečo nahnevalo. Ešte telefonujú?

Ak naši zamestnanci páchajú na klientovi nejaké zlo, klient má právo žiadať kontakt na nadriadeného alebo na mňa. Číslo som zverejnil na tlačovke a myslím, že ho zverejnil denník Blesk, ktorý nikdy o nás nejako veľa nepísal. Keď nám horel autobus, samozrejme, dali nás na prvú stranu, ale inak nie. Vďaka mobilu sme sa znova dostali do Blesku a číslo sa stalo verejným. Lenže nič sa nestalo, ľudia nevolali hromadne, priemerne jeden klient do týždňa. Vysvetľujem si to našou filozofiou. Školil som v decembri v Košiciach nových zamestnancov, a dal som otázku: „Kto vás platí?“ Odpovedali, že ja. Omyl, platí ich zákazník, služba je od slova slúžiť. Keď je číslo na mňa verejné, funguje ako prevencia, lebo ak zamestnanec niečo pokazí, môže sa ešte spamätať a všetko vyžehliť, aby sa naňho zákazníci nesťažovali.

Volali vám už aj Slováci?

Dvaja. Jedným bol starší pán z Ružomberka, že si objednal náš kreditový lístok. Je síce senior, má nárok na vlaky zdarma, ale že chce jazdiť s nami. Pýtal sa, kde si kreditový lístok môže vyzdvihnúť. Pripadal som si ako informačná linka, ale všetko som mu vysvetlil.

V minulosti v novinách zverejnil číslo mobilu, rovnaké používa dodnes. 8 fotografií v galérii V minulosti v novinách zverejnil číslo mobilu, rovnaké používa dodnes. Zdroj: Peter Brenkus

Kto vám teda môže volať?

Hocikto, koho niečím naštveme. Len mi, prosím, nevolajte s kadejakými ponukami. Keď pôjdete našimi vlakmi, pri sedačkách si všimnete nápis, že ak nie ste s nami spokojní, napíšte e-mail priamo riaditeľovi.

Odpisujete vy?

V minulosti som odpisoval ja, dnes kolega, ktorý posiela kópiu aj mne, čiže vidím každú odpoveď.

V každom vašom autobuse je stevard alebo stevardka. Čo robia?

Nosia kávičku, noviny, časopisy, všetko zadarmo, v cene cestovného. Tak by to bolo aj na linke z Bratislavy do Nitry, keby sme mali licenciu. Plus v autobusoch je dôležitý internet a pre ľudí je najzaujímavejšie, že každý má pred sebou monitor, dostanú slúchadlá a púšťajú si filmy. Cestovanie je obrovská otrava, stratený čas, ale keď si ľahneme na gauč, dokážeme sa pozerať na „bedňu“ celý víkend. Vo chvíli, keď sledujete filmy alebo sa pripojíte na internet, cesta plynie neporovnateľne rýchlejšie. Dĺžka cesty potom nie je v hodinách, ale v počte filmov, ktoré si pozriete. Na Slovensko treba priniesť takúto konkurenciu ešte viac ako do Česka. Aj kvalita štátnej železnice je určite horšia než v ČR.

Od polovice decembra jazdí vaša spoločnosť RegioJet vlakmi na trati Bratislava – Košice. Ceny cestovného ste dali také nízke, aké dovtedy na tej trase neboli. Oplatí sa vám jazdiť za takú sumu?

Polovica cestujúcich jazdila zadarmo a polovica za vysoké cestovné. My sme prišli s našimi vlakmi znížiť ceny a zvýšiť kvalitu. Poviem to romanticky – Šípková Ruženka, čiže štátna železnica, spala. My sme princ, ktorý prišiel a zobudil ju. Po našom príchode začali aj slovenské železnice vypravovať IC spoje s lepšími službami a nižšími cenami. Začali rýchlo niečo robiť, a to je dobre. Zmyslom konkurencie je prebudiť Šípkové Ruženky. Doteraz mali zlú koncepciu, rozdelili cestujúcich na bohatých do IC vlakov a ostatných do rýchlikov. Lenže naozaj bohatých, ktorí jazdia čiernymi limuzínami, sa im nepodarilo prilákať.

Ale ako vám finančne vychádza prevádzka vlakov, keď v každom vagóne máte stevarda, ponúkate zadarmo kávu, vodu vo fľašiach, noviny, internet, ale cestovné lístky máte lacnejšie?

V Česku sme mali straty, ale už sme v zisku. Ceny tam klesli vďaka cenovej vojne, dnes sa jazdí za polovicu v porovnaní s obdobím pred naším príchodom na trate. V zisku sme preto, že máme nižšie náklady, sme efektívnejší.

Majiteľ RegioJetu Radim Jančura jazdil v prvom dni linky medzi Košicami a Bratislavou spolu s cestujúcimi. 8 fotografií v galérii Majiteľ RegioJetu Radim Jančura jazdil v prvom dni linky medzi Košicami a Bratislavou spolu s cestujúcimi. Zdroj: Profimedia.sk

Nemôžete mať nižšie náklady, ak máte viac zamestnancov vo vlaku.

Mzdové náklady máme, samozrejme, vyššie. Lenže vďaka stevardom, ktorí sú v každom vagóne, ponúkame službu, ktorú iní neponúknu, a vďaka nej máme vlaky plné. Naše najväčšie náklady sú prázdne sedačky. Keď bude záujem cestujúcich a budeme mať vysokú obsadenosť, verím, že aj pri cene cestovného 9 eur na trase Bratislava – Košice budeme schopní dostať sa do zisku. Ak sú slovenské aj české štátne železnice v strate, tak dôvodom je neefektivita. V tých firmách sa kradne. V prípade slovenskej štátnej železnice si nemyslím, že by kradol manažment, ale sú nútení nechať okrádať firmu vinou politických vplyvov. Napríklad cez dodávky. Dodávatelia tak ničia svojho štátneho dopravcu, lebo ten v minulosti od nich nakupoval veľmi draho.

Ak vy vstupujete na slovenský trh a slovenské železnice sa bránia znížením cien a zlepšením služieb, tak ide aj o sociálny problém, lebo štátna ŽSSK zamestnáva 5 700 ľudí. Keby ustúpila a prehrala, musela by prepúšťať.

ŽSSK určite neskrachuje. Ak by nestíhali, maximálne by sa stiahli z linky Bratislava – Košice. Cestujúci na tom neprerobia, štát zarobí a naozaj by prišli iba o jednu linku, ktorá môže fungovať bez dotácie. Samozrejme, naším cieľom je otvorenie trhu, aby sa postupne súťažilo tiež o ostatné linky. Keby sa aj stalo, že štátny dopravca by o desať rokov zanikol, nikto by za ním neplakal. Je absolútne jedno, či vlak prevádzkuje Slovák, Čech, alebo Marťan. Pre cestujúceho je podstatné, aby mal lacný lístok a dobrú službu, pre štát je dôležité, aby platil čo najmenšie dotácie. Keby sme hovorili o sociálnom probléme, tak ŽSSK nemá prebytok zamestnancov. Naopak, my zamestnávame väčší počet ľudí na jeden vlak.

Podnikáte v Česku aj na Slovensku. Aké sú najväčšie rozdiely medzi krajinami, ktoré kedysi boli jedným štátom?

V Česku dobre funguje polícia a veľmi dobre Štátne zastupiteľstvo, čiže prokuratúra. Súdy sú pomalšie, ale fungujú takisto dobre a sú relatívne nezávislé od štátu. Vo chvíli, keď prestanete vo svojej krajine veriť polícii a súdom, treba sa odsťahovať. Lebo strácate vieru v spravodlivosť a je nebezpečné sa pohybovať po ulici. Toho sa na Slovensku trochu obávam. Na Slovensku som klientelizmus pocítil mesiac po rozhodnutí, že vstúpime na trh.

Nemá rád niektorých českých politikov, podporuje boj proti korupcii a ide to robiť aj na Slovensku. 8 fotografií v galérii Nemá rád niektorých českých politikov, podporuje boj proti korupcii a ide to robiť aj na Slovensku. Zdroj: Peter Brenkus

Doplnené o stanovisko BSK (2.1.2015)

„Pán Jančura veľmi dobre vie, že sme museli postupovať v zmysle Zákona o cestnej doprave, podľa ktorého sa vyžaduje pre udelenie licencie súhlas všetkých dotknutých krajov. Nitriansky kraj vydal k žiadosti o licenciu nesúhlasné stanovisko. BSK vydal rozhodnutie, ktorým neudelil licenciu v súlade so všeobecnými záväzným predpismi. Právnická osoba RegioJet podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré je v štádiu riešenia. Preto súčasný postup Regiojetu považujeme za ďalšiu nátlakovú kampaň, ktorou nás pán Jančura núti k vedomému porušeniu zákona,“ reagoval na vyhlásenia predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×