Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Prešovčan už 40 rokov ťaží na Aljaške a v Kalifornii zlato, koľko mu to vynieslo?

19.12.2014 (51/2014) „Od čias Jacka Londona je najčastejšou chorobou zlatokopov optimizmus,“ tvrdí takmer po štyroch desaťročiach zlatokopeckého života Prešovčan Laco Kornel Sedlák (72).
Prešovčan už 40 rokov ťaží na Aljaške a v Kalifornii zlato, koľko mu to vynieslo?
9 fotografií v galérii
Laco Kornel Sedlák ryžuje zlato na americkom kontinente bezmála 40 rokov.
Autor fotografie: Peter Ličák

Vie, o čom hovorí, dodnes doluje zlaté nugety na Aljaške alebo v Kalifornii. Skvelé sezóny striedajú tie pod psa, pozná stovky zlatokopov z celého sveta, ale ani jedného, ktorý by rozprávkovo zbohatol. O takých vie iba z filmu alebo románov. „Ani ja som za štyridsať rokov ryžovania zlata nezbohatol, ale kvôli dolárom som sa na to ani nedal. Pre mňa je zlatokopectvo životným štýlom. Ináč by som sa na tú drinu dávno vykašľal. Je to čosi úžasné, na jar ideš na Aljašku s prázdnou peňaženkou a na začiatku zimy sa vrátiš s plnou. Podstatnejšie však je, koľko zážitkov si odtiaľ donesiem,“ vyznáva sa sedemdesiatnik, ktorý by hravo mohol zaklamať, že má o pätnásť rokov menej.

Pobrežie Aljašky je posiate plávajúcimi bagrami zlatokopov. 9 fotografií v galérii Pobrežie Aljašky je posiate plávajúcimi bagrami zlatokopov. Zdroj: Archív L.S.

Šialený nápad

Cestu k dobrodružnému životu zlatokopa mu otvorila emigrácia. Nechcel žiť v krajine, ktorú riadili tvrdí normalizátori, tak sa rok po maturite na stavebnej priemyslovke vydal do sveta. Zostal na americkej pôde v Portlande, kde si najprv doplnil vzdelanie štúdiom stavebného inžinierstva, potom pracoval ako inšpektor pre stavebné firmy. „Úradnícka robota ma nikdy nebavila, preto som s tým sekol a začal žiť tak, ako som o tom sníval pri táborových ohňoch v Slanských vrchoch. V zime jazdím osemnásťkolesovým kamiónom naprieč Amerikou, keď sa oteplí, nájdeš ma kdesi v zlatých končinách pacifického pobrežia medzi Kaliforniou a Beringovou úžinou na Aljaške.“

Niekoľko zím prežil na Aljaške v tejto chate. 9 fotografií v galérii Niekoľko zím prežil na Aljaške v tejto chate. Zdroj: Archív L.S.

To, že pol života prežije ako zlatokop, ani len netušil. Zlato, drahokamy, bohatstvo mu nikdy nestáli za to, aby sa mu o nich prisnilo. ,,Lenže, poznáš to, človek mieni a Pán Boh mení. Na život zlatokopa ma zlákal Pišta Sanetrik, tiež emigrant, ktorý raz dostal šialený nápad, aby sme sa vykašľali na nudnú robotu a šli na celé leto do Kalifornie ryžovať zlato. Vraj má už všetko premyslené, pôjdeme do Sierry Nevady na rieku Južná Yuba. Vybrakujeme všetky svoje úspory, kúpime malý sací bager a neoprénové obleky do studenej vody. Keď sme všetko zrátali, zistili sme, že už nám neostane ani dolár na stravu a benzín. Lenže Pišta, veľký optimista, zahlásil, že to nie je žiadny problém, budeme žiť zo zlata, ktoré vyťažíme. Tak sme si žili takmer štyri desaťročia,“ spomína Laco Sedlák na to, ako sa zo stavebného inšpektora stal zo dňa na deň zlatokopom.

Nugety z rieky

O americkom západe ani jeden, ani druhý nevedeli dokopy nič. A o ťažbe zlata ešte menej. Do čoho idú, si uvedomili, až keď na jednej horskej ceste natrafili na vtipný bilbord s varovným textom: Kto bude odchádzať posledný, nech zhasne svetlo!

Prvé zlaté nugety vyťažili pomocou sacieho bagra na Južnej Yube. „Hneď od začiatku sme denne zo zlatonosného dna horskej rieky vysali zlato asi za 15 dolárov. Boli sme nadšení, stačilo nám to na stravu aj benzín do sacieho bagra. Naše nadšenie však o pár dní schladil americký zlatokop Jeff, ktorý nás pokarhal ako malých chlapcov, že je to na takúto zlatonosnú rieku hriešne málo. Nemáme sa vraj flákať, ale ‚makať‘, lebo on je sám a vyryžuje zo dna trikrát viac zlata ako my dvaja. Nezištne nám poradil, aby sme presunuli sací bager zo stredu rieky k štrkovému brehu, tam je zlata viac. Mal pravdu, už na druhý deň sme vyťažili dvojnásobné množstvo nugetov. Po tejto skúsenosti sa mi život zmenil od základu, už som sa nevrátil do úradu stavebného dozoru. Na zimu som si našiel prácu šoféra kamióna, vozil som čerstvú zeleninu z plantáží pri Los Angeles do Bostonu. Zimy som prežil v kabíne kamióna, letá v stane pri niektorej zlatonosnej rieke. Šesť rokov som nemal žiadny byt. Keď sa ma niekto opýtal, kde bývam, odpovedal som, že v lete pri niektorej rieke a v zime medzi Pacifickým a Atlantickým oceánom, vždy o tisíc kilometrov ďalej ako v predošlý deň.“

Tento rok ťažil Laco Sedlák zlato neďaleko mesta Nome na Aljaške. 9 fotografií v galérii Tento rok ťažil Laco Sedlák zlato neďaleko mesta Nome na Aljaške. Zdroj: Profimedia.sk

Prvý pokus dvoch slovenských zlatokopeckých zelenáčov dopadol nad ich očakávanie. Z dna Južnej Yuby vydolovali za sezónu deväť trojských uncí zlata, čo bolo v tej dobe asi 2 700 dolárov. Boli na výsosť spokojní, dokázali z toho nielen vyžiť od jari do neskorej jesene, ale domov si doniesli z hôr viac dolárov, ako tam pred niekoľkými mesiacmi priniesli. „Mimochodom, každú vytiahnutú uncu sme oslávili dvoma litrami rumu Bacardi,“ vracia sa Laco Sedlák v spomienkach na svoju prvú zlatokopeckú sezónu v horách Sierry Nevady.

Ide o život

Na ryžovaní zlata považuje za najriskantnejšie potápanie. Mnohí prospektori na svojich záboroch kopú, hľadajú zlatonosnú žilu. Laco Sedlák dáva prednosť ťažbe zlata z dna zlatonosných riek. Alebo na pobreží mora, kde neraz ide aj o život. V studených vodách Beringovej úžiny ho musí ohrievať teplá voda vháňaná hadicami pod neoprén. „ Prácu na dne mora mi sťažuje ťažká olovená vesta, aby ma nevynášalo hore na hladinu. More je fuška, preto mám radšej ťažbu nugetov z kalifornských riek. Je tam teplo, pol roka sa dá pohodlne prežiť v stane na brehu. Keď chodíš s hadicou sacieho bagra v príjemnej vode a nájdeš pár pekných nugetov, je to život ako rozprávka. Na Aljaške je to podstatne tvrdšie, s tam vyťaženým zlatom sa aj ťažšie lúčim...“

Pri ryžovaní zlata v chladných vodách sa bez neoprénu nezaobíde. 9 fotografií v galérii Pri ryžovaní zlata v chladných vodách sa bez neoprénu nezaobíde. Zdroj: Archív L.S.

Hore na severe prežil aj niekoľko zím. Bolo to veľmi drsné, mrazy pod mínus štyridsať stupňov, najbližšie mestečko 130 kilometrov, cesty-necesty na pár mesiacov pod neprejazdnou masou snehu, mobil bez signálu. „Tam ideš prezimovať s vedomím, že keby si, nedajbože, dostal zápal slepého čreva, pomoci sa nedočkáš. Musíš rátať s tým, že to neprežiješ. Takú situáciu som zažil s mojím zlatokopeckým druhom Pištom. Trápili ho silné bolesti, dostať sa k lekárovi bolo nemysliteľné, tak mi večer v snehom zafúkanej chatke vraví – keď omdliem od bolesti, otvor ma mojou dýkou, a to slepé črevo mi jednoducho vyrež! Našťastie, nemusel som sa hrať na chirurga, nebolo to slepé črevo, ale ľadvinové kamene. Ráno ich vycikal a o hodinu už bol s hadicou sacieho bagra v rieke,“ hovorí o krušných chvíľach zlatokop. Táto skúsenosť však jeho kamaráta nadobro zlomila. Sací bager predal Lacovi, usadil sa v meste a o ryžovaní zlata už nechce ani počuť.

Stretnúť tam medvede nie je nič výnimočné. 9 fotografií v galérii Stretnúť tam medvede nie je nič výnimočné. Zdroj: Profimedia.sk

Predaj nugetov je rituál

Tento rok ťažil Laco Sedlák zlato neďaleko mesta Nome na Aljaške. Prvá zlatá horúčka tu vypukla na potoku Anvil Creek v roku 1898. V mestečku dnes žije iba necelých štyritisíc obyvateľov, polovicu tvoria Eskimáci. Šťastie tu stále skúša aj niekoľko desiatok zlatokopov z celého sveta. Laco vraví, že toho roku sa nepretrhol, za celé leto strávil pod vodou so sacou hadicou iba takých päťdesiat hodín. Zlato, ktoré na dne mora našiel, mu vynieslo okolo päťtisíc dolárov. „Mám celkom slušnú penziu, na prilepšenie k životu mi to bohato stačí. Vychádza mi, že čo hodina ryžovania, to zlato za sto dolárov. Keby som bol každý mesiac ťažil zlato sto hodín, mohol som ho za rok vyťažiť azda aj za 100-tisíc dolárov,“ bilancuje tohtoročnú sezónu pár dní pred Vianocami, ktoré prežije v rodine sestry v Prešove.

Najväčšie nugety, ktoré našiel v zlatonosných riekach. 9 fotografií v galérii Najväčšie nugety, ktoré našiel v zlatonosných riekach. Zdroj: Peter Ličák

Stať sa zlatokopom v Amerike je vraj oveľa ľahšie, ako si na Slovensku otvoriť malú trafiku. Najjednoduchšie je prenajať si zlatonosný pozemok od jeho majiteľa. Za prenájom sa platí desať – pätnásť percent z hodnoty vyťaženého zlata. Problémy nie sú ani s úradným povolením na ťažbu. Na Aljaške stojí na sezónu 150 dolárov, v Kalifornii dokonca iba 35 dolárov.

Na Aljaške i v Kalifornii sa zlaté nugety dajú predať v každej osade. „Výmena nugetov za doláre je hotový rituál, taká malá slávnosť prebiehajúca presne tak ako v časoch najväčšej horúčky. Cena zlata sa mení možno aj každých päť minút. Kto príde v nepravú chvíľu, prerobí dvesto – tristo dolárov. Keď sa mi nazbiera pár pekných nugetov, chodievam zlato meniť za doláre iba popoludní, vtedy bývajú ceny najvyššie. Obchodník si berie troj- až päťpercentnú províziu, pri tavení zlatého prachu či nugetov sa mu stratí asi tak desať percent váhy,“ hovorí slovenský prospektor o obchodovaní s vyťaženým zlatom.

Tohtoročné Vianoce prežije u sestry v Prešove. 9 fotografií v galérii Tohtoročné Vianoce prežije u sestry v Prešove. Zdroj: Peter Ličák

V románoch o zlatokopoch sa človek dočíta hrôzostrašné príbehy zo života tejto komunity. Laco Sedlák sa nad nimi iba usmieva. „Sú to výmysly spisovateľov, ktorí o živote prospektorov nemajú ani šajnu. Náš život nesprevádzajú žiadne vraždy pre nugety, žiadne lúpeže, veď ja ani nemám zbraň, nikdy som ju nepotreboval. Možno by sa občas zišla na plašenie medveďov, ale na to mám spoľahlivú metódu od jedného eskimáckeho šamana. Stačí pred vstupom do lesa trikrát pobúchať poriadnym drúkom po hrubom pni a medvede sa pracú kadeľahšie. Verte, že to funguje aj na Slovensku...“

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×