Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Skrúcaný má na rok 2015 veľké plány: Bude konečne dlhoočakávaná svadba s Erikou?

08.12.2014 (49/2014) Štefan Skrúcaný (54) očakáva, že budúci rok sa v jeho živote udejú veľké veci. Pripravuje sa na návrat na obrazovku a plánuje zmeny v súkromí.
Skrúcaný má na rok 2015 veľké plány: Bude konečne dlhoočakávaná svadba s Erikou?
7 fotografií v galérii
Známy pár už dlhšie hovorí o svadbe, no konkrétny dátum dosiaľ nepadol.
Autor fotografie: Archív

Rozhovor so Štefanom Skrúcaným sme si dohadovali takmer trištvrte roka. Stále bol v inom kúte Slovenska, na inej akcii, a ak mal voľno, trávil čas s deťmi a s partnerkou. Aj napriek zaneprázdnenosti však tvrdí, že je to lepšie, ako byť zamestnaný v niektorom z kamenných divadiel. Stále sa cíti ako herec, no bojovať s veternými mlynmi ho už nebaví.

Keď s vami naposledy robila rozhovor kolegyňa Felícia Boronkayová, povedali ste, že by ste raz chceli sedieť na jachte v Karibiku a čakať na to, kedy vám pípnu peniaze na účet. Zdá sa, že na tom usilovne pracujete.

Síce na tom pracujem, ale výsledky sa ešte neukázali (úsmev). Keď sa ma niekto opýta, ako sa mám, zo žartu odpoviem, že sa to dá vydržať, ale stále sa živím prácou...

Zastihnúť vás nepracovať je problém.

To sú také sínusoidy, tieto obdobia, raz je práce menej, inokedy extrémne veľa. Tým, že menej pracujem v televíziách, viac cestujem po Slovensku. Mám tú výhodu, že viem chytiť do ruky mikrofón a nielen moderujem, zabávam publikum či spievam. Trúfnem si povedať, že je málo ľudí, ktorí dokážu ísť takto celý večer sami, bez spoluúčinkujúceho alebo bez hosťa.

Musí sa človek narodiť s tým, že dokáže rečniť pred inými?

Ja som práve nebol dieťa, ktoré, keď prišla návšteva, sa postavilo a recitovalo alebo spievalo. Neznášal som tiež, keď nás pani učiteľka vyvolávala čítať. Ale nejako sa to prelomilo...

… a zdá sa, že celkom úspešne. Moderujete súťaže miss aj politické mítingy.

Snažím sa byť univerzálny (úsmev). Ale viete, keby som bol napríklad v pozícii Karla Gotta, mal by som každý rok zrejme len jeden veľký koncert (úsmev). Hoci on je práve príkladom človeka, ktorý naozaj miluje svoju prácu a robí napriek tomu, že by už nemusel. Keby prestal, mal by zrejme pocit, že jeho život nemá zmysel.

Dá známej dvojici niektorá z televízií šancu na návrat? 7 fotografií v galérii Dá známej dvojici niektorá z televízií šancu na návrat? Zdroj: Archív

Beriete všetky ponuky, ktoré prídu?

Je to individuálne. V prvom rade musím mať čas, potom si musíme dohodnúť technické podmienky, no a tiež istú finančnú odmenu. A potom to závisí od toho, aby to, dajme tomu, nebola firma, ktorá je problematická. Napríklad sa mi stalo, že keď som raz ako „krstný otec“ otváral jednu reštauráciu v Trenčíne, médiá o týždeň zistili, že za ňou stoja ľudia práve s čudnou povesťou, ktorých dokonca na istý čas aj zatkli. Potom musíte dokazovať, že s takouto firmou nemáte nič spoločné, ale zisťovať si pozadie každej firmy je nemožné.

A čo sa týka politiky?

Tam je to jednoduché – v zásade sú strany, pre ktoré by som nerobil nič a ani za žiadny honorár. Jedna z nich už zanikla, druhá zaniká teraz a odmietam aj strany, ktoré majú nacionalistický slovník.

Ako moderátor cestujete krížom-krážom po celom Slovensku. Nie je vám ľúto, že sa vaša kariéra uberala inak než u väčšiny hercov? Nechýba vám kontakt s reálnym herectvom?

To je veľmi dobrá otázka. Je totiž pravda, že som sa tak trochu spreneveril povolaniu, ktoré som vyštudoval.

Rovnako ako kedysi stavebníctvu...

Ale na jeho veľké šťastie. Dnes neexistuje stavba, okrem jednej chatky pri Trenčíne, ktorú by som projektoval. Takže nikomu nehrozí, že by sa mu niečo zrútilo na hlavu, aspoň nie mojou vinou (úsmev).

Na stavebnej fakulte ste vydržali jeden semester, potom ste šli na VŠMU.

A štúdium na tejto škole malo na svedomí moje smerovanie inam. Práve v tom čase tam končil Lany Jánošov, ktorý sa ako prvý podujal nespraviť ako svoju absolventskú prácu dramatické divadlo, ale zábavný program Fujarovú show. Bolo to komplikované, množstvo profesorov a vedenie školy s tým malo problém, dokonca mu šou nedovolili uviesť v našom študentskom divadle v Redute. Aby ju neznesvätil. Hralo sa to preto v Dome ROH, v dnešnom Istropolise. Do tohto predstavenia oslovil študentov z troch ročníkov herectva divadelnej fakulty. Pôvodne malo ísť o päť predstavení, o ktoré bol však taký záujem, že sa z nich vykľulo napokon 25 a neskôr sa pridali ďalšie. Potom prišla ponuka na ďalší zábavný program s názvom Rýchlokurz geniality, neskôr sme pre Štúdio L+S robili program Strapatí gentlemani a práve vďaka týmto predstaveniam sme sa stali známi. Televíznych ponúk potom bolo viac ako dosť.

Deti sú preňho požehnaním, jedno by preto rád mal aj so súčasnou partnerkou. 7 fotografií v galérii Deti sú preňho požehnaním, jedno by preto rád mal aj so súčasnou partnerkou. Zdroj: Archív

Nemal so šou problém vtedajší režim?

No to bol rok 1981, v tom čase bol ešte stále predsedom ÚV KSSZ Leonid Iľjič Brežnev. Robili sme síce satiru, ale súdruhovia to brali tak, že sme len študenti, že tí im predsa nijako neublížia. Je paradox, že o osem rokov to boli práve študenti, ktorí komunistom „vykrútili krk“. A keď sa aj nejakému súdruhovi zdalo, že si dovoľujeme priveľa, Lany spravil jeden geniálny ťah – pozval na predstavenie predsedu vlády Petra Colotku, ktorému sa to páčilo, dokonca nám na javisko poslal kvetinový kôš. Potom si už nikto z tých malých a stredných komunistov na obvodných výboroch nedovolil naše predstavenie nejako narušiť, keďže sme mali „požehnanie“ od samotného súdruha Colotku (smiech). A presne tieto okolnosti poznačili úvod môjho smerovania v tejto brandži. Uvedomil som si, že žáner, v ktorom môžem okrem hrania aj písať, improvizovať, spievať, tancovať a zabávať, ma baví.

Kus herectva si však vyžadujú aj zábavné programy, takže nie je predsa len prehnané nazvať to spreneverením?

Na VŠMU bol takýto žáner nežiaduci. Keď herec spieval, akoby sa diskvalifikoval. Navyše sme si sami písali scenáre, vymýšľali scénky. Mal som pocit väčšej zmysluplnosti, než byť v kamennom divadle. V tom čase to totiž bolo tak, že každý správny herec musel ísť najprv do čo najvzdialenejšieho divadla od Bratislavy a postupne sa mal svojou prácou prepracovať do Národného, kde by hral Hamleta. To mojou ambíciou nikdy nebolo, a aj keď sa stále v prvom rade považujem stále za herca, už sa mi to nechce dokazovať, respektíve už sa mi nechce bojovať s veternými mlynmi.

Z hereckej brandže ste však úplne nezmizli, účinkujete predsa v Paneláku...

Tento seriál beriem hlavne ako zábavu. Rovnako ako moja rola, je tam ešte pár takých komických epizódnych postavičiek, ktoré dej síce príliš neovplyvňujú, ale dávajú mu grády ako šampanské, aby tam bola zábava. To sme aj my s mojou televíznou manželkou Dadou Duditšovou alias Mončou. Hlavné linky ťahajú iní kolegovia. Ale môžem povedať, že za tých pár rokov zo všetkých nevýchodniarov rozprávam východniarsky najlepšie (úsmev).

Udržiava vás teda práve Panelák v kontakte s reálnym herectvom?

Určite. Priznávam, že mám istú absenciu trebárs divadelného herectva, pretože v posledných šiestich-siedmich rokoch som sa na javisku neobjavil v žiadnej role divadelnej postavy.

Štefana Skrúcaného udržiava v kontakte s reálnym herectvom seriál Panelák. 7 fotografií v galérii Štefana Skrúcaného udržiava v kontakte s reálnym herectvom seriál Panelák. Zdroj: TV JOJ

Nedostali ste žiadnu ponuku?

Nechcem, aby to znelo veľkohubo, ale profesionálne mám za sebou toľko vecí a už nie som „umelecký tínedžer“, takže to beriem tak, že buď budem hrať jednu z hlavných úloh, alebo radšej strávim príjemný večer doma. Toto je presne to, čo nezávidím hercom v repertoárovom divadle, ktorí sú odkázaní na to, že musia zobrať všetko.

Nezaujala by vás ani menšia rola v dobrom predstavení?

Netvrdím, že by som nezobral menšiu postavu, ale muselo by to byť zmysluplné. Koniec koncov, keď sme s Andym Hrycom, Janom Ďurovčíkom a kolegami robili naposledy muzikál Producenti, hral som tam postavu, ktorá bola dôležitá až v druhom slede, ale pre mňa to bola milá a ťažká výzva zahrať si bláznivého režiséra homosexuála, ktorý sa s obľubou oblieka do ženských šiat. Rád som sa s tým popasoval. Závisí teda od toho, s kým by som mal pracovať a aký titul by to bol.

Aký formát by vám vyhovoval? Spomínali ste, že práve sa dohadujete s televíziami, v čom by ste sa cítili dobre?

Je ešte predčasné o tom hovoriť, lebo rokovania prebiehajú. Som už vo veku, keď by som to nerobil tak ako pred desiatimi-pätnástimi rokmi, že sa budeme prezliekať za ženy či lepiť si fúzy, a nehodilo by sa, aby sme poskakovali po javisku a tancovali choreografie. Skôr to vidím na slimový oblek a barovú stoličku, na ktorej „zhodnocujem minulosť“ (smiech). Myslím si totiž, že už vchádzam do obdobia života, keď by sa to patrilo robiť takto.

Čo znamená „zhodnocovať minulosť“?

Rád by som využil archív televíznej zábavy, ktorý je bohatý, a zmapoval jej históriu. Zatiaľ sme len na začiatku, natočili sme pilot, detaily, či a kedy sa to bude vysielať, neviem, ale verím, že to bude budúci rok.

Trúfli by ste si opäť na politickú satiru?

Myslím si, že by sa dokonca robila jednoduchšie než kedysi, tých tém je milión, politici znovu stratili sebakontrolu, opäť im nikto neukazuje, akí sú. Satira tu veľmi chýba. V deväťdesiatych rokoch sme sa s Mirom Nogom, Rasťom Piškom, Jarom Filipom, so Zuzkou Tlučkovou, Stanom Radičom, Stanom Gurkom a s Janom Snopkom s hrôzou pozerali na to, kam sa uberá Slovensko a ako sa vyvíja politický systém. V období demaršov, únosov a vrážd, o ktorých štátne orgány minimálne vedeli, sa nedalo mlčať.

Chvíle relaxu si spríjemňuje pri golfe. 7 fotografií v galérii Chvíle relaxu si spríjemňuje pri golfe. Zdroj: Archív

Vtedy ste boli taký ostrovček pozitívnej deviácie...

Vidíte, a preto sme vstúpili našimi satirickými programami do formovania verejnej mienky, do istej miery aj s nasadením vlastnej existencie a s vedomím, že slovenská spoločnosť je rozdelená, a preto prídeme o veľkú časť divákov a poslucháčov. Veď vtedy, v období mečiarizmu, malo len samotné HZDS takmer 40 percent a SNS 10... A aj keď mnohí z našich priateľov už ani nie sú medzi nami, ten impulz skúsiť to znova sme už nikdy nedostali. Ani žiadnu ponuku od televízií, hoci naše relácie mali vždy veľmi dobré čísla sledovanosti. Myslím si, že to tak je aj z „bezpečnostných dôvodov“. Dnes je totiž paradoxne oveľa menšia sloboda slova ako za Mečiara. Nie je tu síce politická cenzúra, dnes politik, ktorého naštvete alebo mu stúpite na otlak, nepotrebuje lobovať vo vedeniach televízií, aby vám pristrihli krídla. Stačí osloviť niekoho zo sponzorov, aby pohrozil, že tento balík reklamy už nemusí vaše médium získať. Aj preto situáciu v oblasti slobody slova vnímam dramatickejšie než v deväťdesiatych rokoch.

Zrejme o tom viete svoje.

Napríklad pred dvoma rokmi v rámci odovzdávania cien Slávikov sme si s Mišom Hudákom „dovolili“ malú slovnú hračku s dvojníkom pána prezidenta, ktorý bol v skafandri a priletel s výsledkom ankety. Celý fór spočíval v tom, že keď nám ho odovzdal, povedal som mu – ďakujem pekne, už môžete odstúpiť – a posunul som ho o dva kroky ďalej. Neoslovil som ho pritom ani pán prezident. Ale na to okamžite zareagovala prezidentská kancelária a predseda vlády sa k tomuto nevinnému fóriku vyjadril na svojom blogu. Pýtam sa potom, aká je tu sloboda slova? Žiadna. Takže vôbec nemusíme hovoriť o tom, či by nejaká televízia spustila ešte niekedy satirický program.

Roky sa špekuluje, či sa nevrátite na obrazovku s Mirom Nogom. Chystáte niečo?

Určite. Radi by sme aj so Stanom Gurkom pripravili taký, nazvali sme to zatiaľ pracovne, „rozlúčkový koncert“. Na budúci rok budeme mať totiž s Mirom obaja 55 rokov, spolu 110, a povedali sme si, že je to ideálny vek na to, aby sme opäť spolu niečo urobili. Uvidíme, dôležitá je nielen naša iniciatíva, ale aj záujem médií.

Aký je po rokoch medzi vami vzťah?

Boli sme nielen kolegovia, ale aj priatelia. Bolo to dva v jednom, trávili sme spolu extrémne veľa času, občas viac ako so svojimi polovičkami. Veľmi dobre sa poznáme, možno občas medzi nami prebehli aj nejaké „manželské krízy“, ale vždy sme to zvládli s ľahkosťou a úsmevom. Dnes sa stretávame, hoci menej ako kedysi. Rozišli sme sa v roku 2004, to bol pre mňa nešťastný rok... Skončili sme v televízii, mal som nehodu, po ktorej som sa pol roka nikde neobjavil...

Život sa mu pred desiatimi rokmi obrátil hore nohami, dnes však tvrdí, že už môže pokojne spávať. 7 fotografií v galérii Život sa mu pred desiatimi rokmi obrátil hore nohami, dnes však tvrdí, že už môže pokojne spávať. Zdroj: Peter Korček, Život

Aké je to vracať sa k tejto tragédii po toľkých rokoch?

Teraz je to vlastne desať rokov. Uvedomil som si, že aj prehry formujú človeka a učia ho pokore. Vtedy som bol presvedčený o tom, že zmením krajinu alebo minimálne povolanie, lebo som to bral ako ťažkú ranu osudu. Je to situácia, kde nie je obeť a vinník, ale sú dve obete, jedna neprežije, druhá áno, ale to, čo sa stalo, sa nedalo zlúčiť s tým, že budem i ďalej robiť zabávača. Bolo to obdobie, keď som zastal na križovatke a rozmýšľal som, čo bude. Snažil som sa veci uchopiť s rozumom a citom, riešiť následky problému, lebo tú príčinu už človek nezvráti.

Podobné nehody sa stali aj ďalším známym ľuďom. Ako ste to vnímali?

Takéto nehody sa prihodili nielen známym, ale stali sa vo všeobecnosti mnohým ľuďom. To sú desiatky, stovky prípadov ročne, len tí ľudia majú to „šťastie“, že nie sú mediálne známi a vie o tom len ich blízky okruh ľudí. Kým vás rieši celé Slovensko, a ja som v tom období bol „priekopníkom“ medializácie takéhoto činu. Veci som sa však postavil čelom, neutekal som od problému, neschovával sa, nedal som sa hospitalizovať, ako mi mnohí odporučili, a nerobil som zo seba chudáčika.

Veľa ľudí vníma takéto situácie ako znamenie, že by mali v živote niečo prehodnotiť. Bol to aj váš prípad?

Nevnímal som to tak. Dá sa skôr povedať, že pre mňa to bol zlomový rok. Mal som 44 rokov, keď prišiel ten zásadný kríž, teda presne o 11 rokov viac od veku, o ktorom sa hovorí ako o Kristových rokoch. Mne sa vtedy relatívne dramaticky zmenil život. Som nedeľné dieťa a dovtedy som mal pocit, že všetko, čoho sa chytím, sa mi darí a v mojich rukách mení na zlato. A zrazu prišiel rok, keď som skončil v televízii, mal som nehodu a pár rokov nato som sa rozviedol. Veľa negatívnych vecí v mojom živote, ktoré prišli naraz a relatívne ťažko som ich niesol, a v zásade od toho obdobia som stratil pokojný spánok. Stále niečo riešim, rozmýšľam a budím sa. Nie som však adept na psychiatrickú kliniku, ja som so svojím vnútrom našťastie vyrovnaný.

Medzi smotánkou sa ako moderátor objavuje pomerne často. 7 fotografií v galérii Medzi smotánkou sa ako moderátor objavuje pomerne často. Zdroj: Archív

Na budúci rok, ako ste spomínali, oslávite 55. narodeniny. Vlani ste sa zasnúbili... Plánujete svadbu?

Manželstvo je pre nás s Erikou dôležité, určite áno, preto zvažujeme všetko intenzívne, a keď podnikneme nejaké kroky, určite vás budeme informovať.

Diplomatická odpoveď!

Poviem vám, je to aktuálna téma, ale zatiaľ nepadol presný termín. Rád by som si to ujasnil a spresnil najprv doma s Erikou (úsmev). Svadba určite áno, ale keďže ľúbime svojich blízkych a rešpektujeme ich súkromie, pokúsime sa urobiť všetko pre to, aby sa to médiá dozvedeli až neskôr, keď bude po nej.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×