Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Láska nie vždy nebeská: V antike bola homosexualita spoločenskou normou

10.09.2014 (36/2014) „To je odporné,“ otrasie sa hnusom mladý muž pri pohľade na lesbický pár s dieťaťom v katalógu Ikea. Schytí iPhone, aby na Facebooku a gmailom vyzval svojich priateľov na bojkot firiem, ktoré takéto čosi podporujú. Smola.
Láska nie vždy nebeská: V antike bola homosexualita spoločenskou normou
9 fotografií v galérii
V starovekom Grécku bol vzťah staršieho a mladšieho muža spoločenskou normou.
Autor fotografie: Profimedia.sk

V tej chvíli by totiž musel zahodiť smartfón, odhlásiť sa zo sociálnych sietí, prestať používať google aj internet. A hoci je mladík zjavne ešte v mentálnom stredoveku, bojkot by ho navrátil aj do stredoveku technologického. Prečo? Pretože „inklúzia inšpiruje inovácie“. Tvrdí to firma, ktorá o inováciách niečo vie. Apple. A nie je v tom osamotená.

Skupina najväčších a najznámejších IT firiem z USA poslala vlani list americkému Najvyššiemu súdu, v ktorom obhajuje legalizáciu manželstiev rovnakého pohlavia. Rovnosť v prístupe k manželstvu je podľa nich zásadná pre konkurencieschopnosť americkej ekonomiky, pretože podporuje rozmanitosť a kreativitu nevyhnutnú pre inovácie, a tým aj ekonomický rozvoj. Historická chvíľa? Ani nie. Potláčanie a odsudzovanie homosexuality bolo v dejinách typické iba pre totalitné, často náboženské režimy. Osvietené spoločnosti a kreatívni ľudia s ňou problém nikdy nemali. Skôr naopak.

Od olympiády k Olympu a späť

Olympijské hry boli vždy tak trochu gejské, tvrdili vo svojom vtipnom spote k ZOH v Soči Kanaďania. Spot s párom mužských bobistov poukazuje na nezmyselnosť homofóbnej politiky Putinovej vlády. Kanaďania majú úplnú pravdu. K antickému kultu športu a nahého tela totiž neoddeliteľne patrila aj mužská láska. A nielen mužská.

Poetka Sapfó si na ostrove Lesbos otvorila dievčenskú školu a vášeň k svojim žiačkam vyjadrila v básňach. 9 fotografií v galérii Poetka Sapfó si na ostrove Lesbos otvorila dievčenskú školu a vášeň k svojim žiačkam vyjadrila v básňach. Zdroj: Profimedia.sk

Lesby dostali svoje meno podľa ostrova Lesbos, ktorý bol domovom lyričky Sapfó a jej dievčenskej školy. Vášeň k svojim žiačkam opísala v poémach a tie sú zároveň prvými zaznamenanými zmienkami o lesbickej láske.

Vo vysoko vyspelom a kultúrnom antickom Grécku bola homosexualita spoločenskou normou. K slávnym párom patrili legendárne postavy Achilles a Patrokles či mýtický pár Zeus a Ganymedes. Nielen Diovi; vzťahy s mladými mužmi sa pripisujú takmer všetkým mužským bohom z Olympu, ale i hrdinom ako Herkules.

Mytológia pritom len odráža každodennú skutočnosť antickej spoločnosti. Láska medzi starším vzdelaným mužom a mladším žiakom (tzv. pederastia) bola výsadou aristokracie a považovaná za vznešenú, úctyhodnú, za splynutie tela a duše, kým manželstvo so ženou slúžilo skôr na zabezpečenie potomstva. Príkladom je známy vzťah Sokrata k mladému Alkibiadovi. Sokrates bol ženatý so Xantipou, zároveň však udržiaval milenecký vzťah s mladým mužom. V antike nič nemorálne alebo nezvyklé. Naopak. V jej koncepte sexuality nehralo úlohu pohlavie páru, ale hierarchické vzťahy určujúce, kto je v páre aktívny a kto pasívny. Hoci to môže u nás evokovať sexuálne zneužívanie, pohlavný styk medzi slobodnými občanmi bol založený na dobrovoľnosti a súhlase oboch zúčastnených.

Ženy, ktoré nemali v antickom Grécku žiadnu politickú moc a väčšinou ani adekvátne vzdelanie, neboli dostatočne intelektuálne príťažlivé partnerky pre milenecké vzťahy vzdelaných a vplyvných mužov. Preto Platón opisuje vzťahy medzi mužmi ako splynutie duševného a telesného krásna, kým heterosexualitu považoval za neprirodzenú. Vzťahy medzi starším a mladým mužom podľa neho posilňujú súdržnosť spoločnosti a demokraciu, preto sa ich tyrani a diktátori obávajú. Žeby Putin študoval Platóna? Mimochodom, známa „platonická láska“ je produktom jeho filozofie až na sklonku života. Skrátka, spravil „z núdze cnosť“, ako by sme povedali dnes.

Homosexuálne vzťahy boli bežné aj v slávnej armáde Sparty; starší bojovník prijímal mladšieho muža do výchovy, bol jeho učiteľom a milencom zároveň. Malo to aj pragmatický dôvod – muž bojujúci po boku milovanej osoby sa správa oveľa udatnejšie a svojho partnera ochraňuje hlbšou motiváciou.

Známym príkladom bojovej jednotky vytvorenej zo 150 pederastných párov je Posvätný tébsky batalión, nasadený do boja proti Filipovi II. Macedónskemu (338 pred Kristom). Batalión bol zničený až najväčším vojvodcom v antickom Grécku Alexandrom Veľkým, zhodou okolností tiež známym svojou náklonnosťou k mužom. Vie sa najmä o jeho dlhodobom vzťahu k blízkemu druhovi Hefaistionovi. Druhým mužom, s ktorým mal Alexander intímny vzťah, bol eunuch Bagoas.

Gréci a Macedónci, ktorí Alexandra považujú za svojho národného hrdinu, nechcú veriť historikom a vytrvalo popierajú Alexandrovu náklonnosť k mužom. To je však len odrazom dnešného prudérneho vnímania homosexuality v týchto krajinách. Historici takéto diskusie považujú za nezmyselné. Koncepcia homosexuality v staroveku neexistovala a sexuálna príťažlivosť medzi mužmi bola vnímaná ako normálna a univerzálna súčasť ľudskej prirodzenosti. Dôvod je jednoduchý. Ľudí priťahuje a sexuálne vzrušuje krása, a tá je atribútom mladosti, bez ohľadu na pohlavie.

Sokrates bol ženatý so Xantipou, ale zároveň mal milenecký vzťah s mladým Alkibiadom. 9 fotografií v galérii Sokrates bol ženatý so Xantipou, ale zároveň mal milenecký vzťah s mladým Alkibiadom. Zdroj: Profimedia.sk

Hoci záujem o grécku kultúru je od dôb renesancie veľmi rozšírený, o pederastii, homosexualite a bisexualite antických Grékov sa niekoľko storočí hlboko mlčalo. Pre prudérnu kresťanskú Európu bola predstava vyspelej antickej kultúry spojenej s „gréckym hriechom“ neprijateľná. Vo vedeckých kruhoch sa toto tabu prelomilo až v polovici 20. storočia, keď sa grécka pederastia prijala ako historický fakt. Dovtedy sa zachované obrazy hlavne na keramike vykladali ako všeličo iné, napr. ako dvojica zápasiacich mužov.

Z prirodzenosti hriech

Zmeny v postoji k homosexualite prišli s vplyvom kresťanstva. Cisár Konštantín uznal v 4. storočí z pragmatických politických dôvodov kresťanstvo ako dominantné náboženstvo a na vzťahy rovnakého pohlavia sa začalo nazerať inak. Jeho syn Konštantín II. zákonom vyhlásil homosexuálne manželstvá a homosexualitu za zakázané. Na druhej strane nikomu v tých časoch a ani dlho potom ani len nenapadlo, že by sa na čiernu listinu dostal aj sexuálny styk či sobáš s mladučkými dievčatkami, z dnešného pohľadu deťmi, alebo napríklad prostitúcia. Ale to už je iný príbeh. V každom prípade, odvtedy je postoj spoločnosti k homosexualite a k sexualite ako takej formovaný odmietavým postojom katolíckej cirkvi.

Mravoučné zásady ranej cirkvi ovplyvnilo najmä učenie svätého Augustína, ktorý nemravnosť každej ľudskej bytosti odvodil od biblického pádu Adama, „v ktorom všetci hrešia“. Prípustná je podľa neho iba sexualita ako akt plodenia detí. Samozrejme, v manželstve. Paradoxom je, že hoci Augustínovo učenie rigoróznej sexuálnej morálky malo ďalekosiahle následky, on sám nežil v zbožnej zdržanlivosti. Minimálne nie celý život. Naopak. V mladosti si voľné zväzky užíval dosýta a bez zábran. Známa je jeho modlitba k Bohu „obdaruj ma cudnosťou a zdržanlivosťou, ale ešte nie teraz“. Mimochodom, jeho príbeh nie je celkom nepodobný Platónovým názorom na staré kolená, keď spravil „z núdze cnosť“, nezdá sa vám?

Augustín (na maľbe Sandra Botticelliho) odvodil  nemravnosť každej ľudskej bytosti od biblického pádu Adama. 9 fotografií v galérii Augustín (na maľbe Sandra Botticelliho) odvodil nemravnosť každej ľudskej bytosti od biblického pádu Adama. Zdroj: Wikipedia

Napriek prenasledovaniu a trestaniu homosexuality ako sodomie sú dejiny plné príkladov známych gejov vrátane kráľa Richarda Levie Srdce a pápeža Júliusa III., ktorý údajne udržiaval pedofilný vzťah s mladučkým adoptívnym synovcom Innocenzom Ciocchim Del Monte a urobil z neho napriek nízkemu veku kardinála.

Mužské páry tvorili aj najväčší renesanční umelci Leonardo da Vinci s jeho il Salainom, Michelangelo s Tommasom dei Cavalierim a Caravaggio s Ceccom Bonerim, ktorý slúžil ako model pre mnohé jeho obrazy vrátane známeho Amora Vincit. Michelangelov obdiv ku kráse mužského tela je za najúžasnejšími sochárskymi dielami, počnúc dokonalým symbolom mladosti a slobody Dávidom. A Michelangelove sochy žien? Prezreli ste si ich dobre? Ich nahé telá vyzerajú celkom ako mladí muži, len s väčšími prsami.

Shakespeare, ktorý žil v tradičnom manželstve, venoval vyše stovku básní mladému mužovi (Fair Lord), čo svedčí o jeho minimálne platonickej bisexualite. To všetko napriek nepriaznivej spoločenskej klíme, ktorá vzťahom rovnakého pohlavia nepriala, naopak, trestala ich. Ešte aj na sklonku 19. storočia bol známy a dodnes uznávaný a obdivovaný dramatik Oscar Wilde za vzťah k mladšiemu mužovi odsúdený na dva roky ťažkých prác!

Zmena postoja k sexualite a homosexualite nastala v Európe až pod vplyvom osvietenských myšlienok. Ako prvá krajina dekriminalizovalo sexuálne vzťahy rovnakého pohlavia Francúzsko v roku 1791. Nasledovali Belgicko, Holandsko, Bavorsko a Portugalsko, kým Poľsko a USA, naopak, homosexualitu stále zákonom zakazovali. Nastala situácia, ktorá sa v podstate udržala dodnes: sekulárne a liberálne spoločnosti homosexuálne zväzky tolerujú a uznávajú, kým náboženstvom alebo inou totalitnou ideológiou ovplyvnené krajiny ich potláčajú a niekedy aj trestajú.

Spisovateľ Oscar Wilde (vľavo) so svojím milencom Alfredom Douglasom. 9 fotografií v galérii Spisovateľ Oscar Wilde (vľavo) so svojím milencom Alfredom Douglasom. Zdroj: Profimedia.sk

V krátkom období ku koncu devätnásteho storočia až do vypuknutia brutálnej prvej svetovej vojny, ktoré neskôr dostalo pomenovanie Belle epoque, a aj pod vplyvom Freudovho učenia o sexualite sa začali búrať mnohé spoločenské tabu a konvencie. Vznikli inštitúcie zaoberajúce sa sexualitou ako prirodzenou súčasťou podstaty človeka a začína sa aj sociálne hnutie homosexuálov.

Nacisti a gej-gén

Drastický obrat nastal s príchodom nacizmu, ktorý deklaroval homosexualitu za ideologicky nekompatibilnú. Neprispievala totiž k reprodukcii „čistej rasy“. Mimochodom, z rovnakého dôvodu bola za škodlivú voči ríši považovaná aj masturbácia a interrupcie. Medzi nacistami sa šírili obavy z „kontaminácie gej-génom“ a homosexuáli boli vyhlásení za nepriateľov štátu, obvinení z narúšania verejnej morálky a ohrozovania populačného vývoja Nemecka. A tak v roku 1936 Himmler založil Ríšsku centrálnu kanceláriu pre boj s homosexualitou a interrupciami.

Prominentnými členmi LGBT hnutia v Nemecku boli najmä mladí Židia, mnohí z nich umelci, ktorí sa stali jednými z prvých obetí nacizmu. Rovnako však prekážal v tom čase už slávny autor pojmov ako libido či oidipovský komplex viedenský lekár Sigmund Freud, Žid s kontroverznými pohľadmi na sexualitu. Z milióna nemeckých gejov bolo napokon asi 100 000 zatknutých a 50 000 poslaných do väzenia alebo koncentračných táborov. A nezostalo „len“ pri tom. Mnohých podľa súdneho príkazu vykastrovali.

Snímka zachytávajúca lesbické zásnuby pochádza približne z roku 1912. 9 fotografií v galérii Snímka zachytávajúca lesbické zásnuby pochádza približne z roku 1912. Zdroj: Profimedia.sk

Lesby to mali o čosi ľahšie, neboli tak tvrdo prenasledované, „iba“ nútené ku konformnému sexuálnemu správaniu. Napokon, znásilňovanie žien odjakživa patrí k úspešným stratégiám víťazov.

Ani po vojne sa situácia radikálne nezmenila. Kým iným obetiam z koncentračných táborov priznávali odškodné a penzie, gejovia a lesby neboli uznaní ako obete. Naopak, naďalej zostali klasifikovaní ako kriminálnici na listine „sexuálnych delikventov“ v zmysle nacistického zákona proti homosexualite, ktorý platil až do roku 1969.

Až po roku 1980 sa dočkali istého uznania aj obete holokaustu z radov LGBT ľudí, čo pripomínajú pomníky v Berlíne, Amsterdame, Montevideu či v San Franciscu.

Samotná nemecká vláda sa oficiálne ospravedlnila komunite gejov až v roku 2002.

Povedz mi, s kým spíš...

Prelom v tabu o homosexualite spôsobili správy Sexuálne správanie muža (1948) a Sexuálne správanie ženy (1953), ktorými ich autor Alfred Kinsey, inak americký profesor entomológie a zoológie, doslova šokoval vtedajšiu verejnosť. Z 18-tisíc anketovaných ľudí totiž viac ako tretina priznala aspoň jednu homosexuálnu skúsenosť v živote a 4 % z nich potvrdili, že sú výhradne homosexuálni. Podľa Kinseyho, ktorý sám vyrastal v prísne ortodoxnej kresťanskej rodine, sa ukázalo, že ľudia s výhradne hetero-, resp. homosexuálnou orientáciou sú skôr výnimkami. Morálni tradicionalisti šaleli a obvinili Kinseyho z propagácie homosexuality a z obscénnosti. Vyšetrovala ho FBI a bol označený za komunistu, ktorý chce zničiť tradičnú americkú rodinu. Zvyšok života prežil v neustálom strese a hlbokej depresii, doslova uštvaný na smrť. I dnes, 20 rokov po jeho smrti, ho mnohí krivo obviňujú z pedofílie a snažia sa ho zdiskreditovať.

Autor publikácií o sexuálnom správaní žien a mužov Alfred Kinsey šokoval vtedajšiu verejnosť. 9 fotografií v galérii Autor publikácií o sexuálnom správaní žien a mužov Alfred Kinsey šokoval vtedajšiu verejnosť. Zdroj: Profimedia.sk

Kinseyho práce však zásadným a nezvratným spôsobom ovplyvnili sexuálnu revolúciu 60. rokov 20. storočia. Údaj o štyroch percentách ľudí s trvalo homosexuálnym správaním, hoci odvtedy mnohokrát oponovaný a korigovaný, sa stáva jedným zo základných symbolov „4% menšiny“.

(Homo)sexuálna revolúcia

Sexuálna revolúcia v 60. a 70. rokoch minulého storočia priniesla prelom aj vo vnímaní homosexuality, ktorá bola v roku 1973 vyškrtnutá Svetovou zdravotníckou organizáciou zo zoznamu chorôb. Inými slovami, konečne sa uznalo, že „vyliečiť“ homosexualitu možno asi tak, ako zmeniť farbu očí z modrej na hnedú či naopak. Nanajvýš si môžete dať farebné šošovky. Vznikajúce LGBT sociálne hnutie začalo požadovať rovnaké práva aj pre lesby, gejov, bisexuálov a transrodových ľudí (odtiaľ skratka LGBT). Prelomom vo verejnej mienke a negatívnych postojoch voči homosexuálom sa stáva film Philadelphia (1994) s geniálnym Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Tvorca filmu Jonathan Demme, sám gej, o filme povedal: „Dúfam, že som prispel k zápasu za rovnosť práv v krajine, ktorá je plná fóbií všetkého druhu, v krajine, v ktorej nie je vždy jednoduché byť homosexuálom alebo černochom...“

Liberálne médiá zohrávajú v zvyšovaní akceptácie LGBT ľudí rozhodujúcu úlohu. Obľúbené americké seriály ako Sex v meste či Chirurgovia (v origináli Grey’s Anatomy), ale i juhoamerické a mexické telenovely zobrazujú lesby a gejov v párových vzťahoch ako normálnu súčasť spoločnosti. Tí sa čoraz viac prestávajú schovávať a otvorene priznávajú svoju identitu. Po populárnych umelcoch ako Elton John alebo Jodie Foster sa „commingoutujú“ aj politici v Európe ako Guido Westerwelle, bývalý minister zahraničných vecí Nemecka, či dlhoročný primátor Berlína Klaus Wowereit.

Prelomom vo verejnej mienke a negatívnych postojoch voči homosexuálom sa stal film Philadelphia s Tomom Hanksom. 9 fotografií v galérii Prelomom vo verejnej mienke a negatívnych postojoch voči homosexuálom sa stal film Philadelphia s Tomom Hanksom. Zdroj: Profimedia.sk

Prelom nastáva aj v armáde USA, ktorá dlho praktikovala politiku „don’t ask, don’t tell“ (nepýtaj sa, nehovor). Gejovia teda mali tajiť svoju sexuálnu orientáciu. Koncom roka 2010 podpísal prezident USA Barack Obama zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a končí tým históriu tabuizácie homosexuality aj v armáde.

Do diskusie sa pridávajú aj biológovia, ktorí poukazujú na fakt, že homosexuálne správanie je v prírode bežné a bolo pozorované pri vyše 1 500 druhoch živočíšnej ríše. Pre prírodu je totiž typická rozmanitosť. A ak je niečo, minimálne v biologickom zmysle, proti prírode, tak je to skôr monogamia, sexuálna abstinencia či celibát. Tie sú väčšinou „produktom“ spoločenských dohôd, ktoré mali najmä zabezpečiť mužom istotu, že ich majetok zdedia ich biologickí potomkovia. Preto bola nevera žien vždy v histórii vnímaná a postihovaná krutejšie. Rovnako celibát dodnes zabezpečuje, že majetok cirkvi zostáva v jej rukách. Ale to je zas iný príbeh. V každom prípade, označovanie homosexuality ako neprirodzenej alebo „proti prírode“ je podľa vedcov skôr zbožné želanie ako realita.

Rozdelený svet

Homosexualita sa dodnes veľmi negatívne vníma a odsudzuje najmä v moslimských krajinách (v niektorých sa podľa šaríje dokonca trestá smrťou), ale aj v krajinách s totalitnými režimami. Negatívne sa k nej stavia aj rímskokatolícka cirkev, hoci v jej histórii nájdeme nielen pápežov a biskupov žijúcich – v ponímaní cirkvi – nemravným životom s milenkami a deťmi, ale aj pedofilné a homosexuálne vzťahy. Stačí si pripomenúť ne)slávnu rodinu Borgiovcov, ktorej príbeh ožil v práve bežiacom seriáli na televíznej obrazovke. Aféry sexuálneho zneužívania detí v súčasnej cirkvi jej v mnohých krajinách uškodili oveľa viac ako doterajšia, často krvavá a krutá história náboženských vojen a inkvizície. Súčasný pápež František však začína voči homosexuálom udávať zmierlivejší tón a aj iné kresťanské cirkvi sú vo svojom prístupe oveľa tolerantnejšie.

Najvyspelejšie krajiny postupne umožňujú aj manželstvá rovnakého pohlavia. V súčasnosti ich uznáva dvadsaťjeden krajín na svete a v rovnakom počte štátov zaviedli inštitút registrovaného partnerstva.

Rozmanitosť sa stáva normou a uznanie práv LGBT ľudí je akýmsi lakmusovým papierikom tolerancie a otvorenosti spoločnosti k nej. Ži a nechaj žiť má jednoducho svoj význam, nič nové pod slnkom.

Autor teórie o kreatívnom kapitáli Richard Florida dokonca hovorí o gej indexe, ktorým sa dá merať kreatívny potenciál daného mesta. Vzdelaní a inteligentní ľudia sú spravidla tolerantní, otvorení a pokrokoví a vyhľadávajú komunity s takýmto charakterom. A práve v takých mestách sa vývoju a inováciám, a tým aj ekonomike a kvalite života darí najlepšie. Apple to vie. A Slovensko?

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×