Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Katastrofa v modernej podobe: Stojí arabský svet na prahu svojej tridsaťročnej vojny?

25.08.2014 (34/2014) Richard Haas, prezident americkej Rady pre zahraničné vzťahy, prirovnal situáciu v súčasnom arabskom svete k stavu v Európe na začiatku 30-ročnej vojny. Čo ho k tomu viedlo?
Katastrofa v modernej podobe: Stojí arabský svet na prahu svojej tridsaťročnej vojny?
11 fotografií v galérii
„Arabská jar“ v roku 2011 v Líbyi. Dnes chaos v tejto krajine nemá konca.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Prirovnanie arabského sveta v roku 2014 k Európe v roku 1618 v mnohom pokrivkáva, ale ak nič iné, možno ho brať ako varovanie pred tým, ako môže o 30 rokov arabský svet vyzerať.

Spomínate si ešte na ódy, ktoré začiatkom roku 2011 vítali „arabskú jar“? Kontrast medzi tónom, akým opisujú dnešný stav a perspektívu arabského sveta Haas a ďalší analytici, a fanfárami, ktoré sa svetom ozývali pred tromi rokmi, môže byť len ťažko väčší! Jeden z najvýstižnejších pojmov, ktorým ho možno opísať, je „vytriezvenie“: žiadna z arabských krajín, ktoré prešli spočiatku oslavovanými revolúciami, nedokázala dosiahnuť ani len základnú politickú a ekonomickú stabilitu, o fungujúcej demokracii a ekonomickom rozvoji ani nehovoriac.

Egypt, Sýria a ďalší, prosím

Egypt – s 86 miliónmi obyvateľov zďaleka najľudnatejšia arabská krajina – ukončil svoj krátky experiment s demokraciou obnovením vojenskej diktatúry pod vedením ďalšieho generála premenovaného na prezidenta. Egypt prežíva z mesiaca na mesiac najmä vďaka miliardám dolárov, ktoré generálom posiela Saudská Arábia. Nerobí to z lásky k blížnemu, ale preto, lebo úplné zrútenie Egypta by ohrozilo aj stabilitu vnútri Saudskej Arábie.

Sýria je v stave úplného rozkladu: občiansko-náboženská vojna si zatiaľ vyžiadala odhadom asi 250-tisíc mŕtvych, 5 miliónov ľudí sa muselo pred násilím presídliť vnútri krajiny, 3 milióny utiekli do zahraničia.

Kurdom v boji proti islamistom pomáha aj iracká vláda, ktorá im dodáva zbrane. 11 fotografií v galérii Kurdom v boji proti islamistom pomáha aj iracká vláda, ktorá im dodáva zbrane. Zdroj: Profimedia.sk

Tam, kde Západ zasahoval vojensky, nie je situácia o nič lepšia: Irak je v podstate rozpadnutý na tri časti: Kurdistan na severe, „Sunnistan“ – alebo tiež Islamský štát v Iraku a Libanone – na západe Iraku a severe Sýrie a „Šíitistan“ ovládaný proiránskymi šíitmi na juhu a východe. Chaos v Líbyi nemá konca, jednotlivé milície, frakcie a kmene sa ostreľujú všetkým, čo majú poruke, produkcia ropy padá, a tak ako v prípade Iraku, hovoriť dnes o jednej Líbyi je už anachronizmus. Omnoho pravdepodobnejší je jej rozpad na dve či tri časti – západné Tripolitánsko s centrom v Tripolise, východnú Kyrenajku s centrom v Benghází a južný Fezan.

Deti, deti, samé deti

Záplava mizerných a horších správ z Blízkeho východu postupne zatlačila na perifériu pozornosti chronický konflikt medzi Izraelom a Palestíncami. Ten po desaťročia dominoval správam z arabského sveta a zamestnával pozornosť verejnosti a politikov, postupne sa však dostáva na vedľajšiu koľaj. Do svetovej pozornosti sa znova pretlačil pred pár týždňami, keď po opakovanom ostreľovaní izraelských osád raketami z pásma Gazy Izrael spustil rozsiahlu vojenskú ofenzívu vrátane vstupu armády. Gaza je uzučký pruh pobrežia Stredozemného mora široký asi 10 a dlhý 40 kilometrov: na tomto fliačku zeme sa tesní 1,8 milióna ľudí, teda viac ako 5 000 ľudí na km2. Len na porovnanie, na Slovensku žije na jednom km2 111 ľudí.

Pásmo Gazy. Na území len 10 km širokom a 40 km dlhom žijú skoro dva milióny ľudí. 11 fotografií v galérii Pásmo Gazy. Na území len 10 km širokom a 40 km dlhom žijú skoro dva milióny ľudí. Zdroj: Profimedia.sk

Počet obyvateľov palestínskych území pritom rastie šialeným tempom: od roku 2000 stúpol o 46 %! Opäť porovnanie: počet obyvateľov Slovenska za ten istý čas stúpol o 1 %, Čechov aj Poliakov ubudlo 1 %, Maďarov ubudli 2 %. Znamená to, že približne tretina všetkých obyvateľov Gazy sú deti do 14 rokov. Toto číslo je dobré poznať, pretože v propagandistickej vojne, do ktorej je izraelsko-arabský konflikt ponorený už desaťročia, sú práve štatistiky o trpiacich a zabitých deťoch a ich obrázky, bohužiaľ, tou najťažšou „muníciou“. Samozrejme, že umieranie žien a detí je tragédia a , žiaľ, sprevádza každú vojnu.

Hrôzy náboženských vojen v Európe

Vráťme sa však k téze o tom, že arabský svet stojí na prahu svojej „30-ročnej vojny“, len v modernom predvedení. Vojna v rokoch 1618 – 1648 bola náboženským konfliktom medzi protestantmi a katolíkmi a práve túto náboženskú dimenziu mal zrejme na mysli v úvode citovaný Richard Haas. Nebola to zďaleka prvá náboženská vojna vedená kresťanmi – už pokresťančovanie Európy zaplavilo kontinent potokmi krvi, na ktoré neskôr nadviazali ďalšie vlny brutality v mene viery: vyvraždenie albigéncov vo Francúzsku (so slávnym výrokom „Zabite ich všetkých, Boh si svojich rozpozná“ po dobytí mesta Béziers križiakmi a vyvraždení všetkých jeho obyvateľov), krížové vojny proti husitom, Poliakom a Litovčanom a mnoho ďalších aktov krutého náboženského násilia. Čo urobilo 30-ročnú vojnu výnimočnou, bolo jej trvanie, geografický rozsah a predovšetkým rozsah devastácie, ktorú po sebe hľadanie toho pravého boha zanechalo. Vo vojne totiž zahynulo až 8 miliónov Európanov, čo bolo pri vtedajšej európskej asi 80- až 90-miliónovej populácii obrovské číslo.

Drancovanie počas tridsaťročnej vojny na obraze súdobého flámskeho maliara Sebastiana Vrancxa. 11 fotografií v galérii Drancovanie počas tridsaťročnej vojny na obraze súdobého flámskeho maliara Sebastiana Vrancxa. Zdroj: Wikipedia

Ešte drastickejší je pohľad priamo na územie strednej Európy, ktoré táto vojna zasiahla bezprostredne. Viaceré regióny Nemecka, Poľska a Čiech stratili viac ako dve tretiny obyvateľstva, obrovský pás strednej Európy prišiel o vyše tretinu ľudí. Práve preto je porovnanie dnešnej situácie v arabskom svete s Európou počas 30-ročnej vojny drastické. Sú obavy, že by mohlo dôjsť k takým obrovským stratám na životoch, opodstatnené? V dnešnej dobe?

Populačná explózia

Tým prvým dôvodom na takéto obavy je populačný rast: Plukovník Kaddáfí, niekdajší neobmedzený vládca Líbye, ktorého v roku 2011 lynčoval a ubil dav jeho niekdajších poddaných, sa okrem iného vyznamenal rečami o tom, ako v priebehu pár generácií Arabi ovládnu Európu. Jeho recept bol zázračne prostý: podľa neho populačným rastom v duchu biblického „milujte sa a množte sa“ pokorné a plodné islamské ženy „prebijú“ skazené a neplodné ženy Západu. Ako budú Európania vymierať, ich územie obsadia plodní imigranti z islamského sveta.

Kaddáfí nebol jediný s touto vidinou, možno to dokonca ani nebola jeho pôvodná idea a len si ju osvojil od frustrovaných džihádistov. Ich vízie islamskej Európy a sveta v žiadnom prípade nepadli na jalovú pôdu – arabskej, respektíve islamskej expanzie sa boja mnohí Európania.

Jemenčania pripravujú jedlo pre chudobných počas ramadánu. 11 fotografií v galérii Jemenčania pripravujú jedlo pre chudobných počas ramadánu. Zdroj: Profimedia.sk

Apokalyptické vízie Európy ovládanej Arabmi a šaríou sa opierajú predovšetkým o skutočne extrémne vysoký populačný rast arabského sveta v uplynulých desaťročiach. V roku 1950 žilo v severnej Afrike 44 miliónov a na Arabskom polostrove niečo vyše 8 miliónov ľudí. V roku 2007 ich už bolo v severnej Afrike 157 miliónov, teda 3,6-krát viac. Na Arabskom polostrove dokonca 7-násobne viac. Na porovnanie: Európa mala v roku 1800 200 miliónov obyvateľov, o sto rokov neskôr, v roku 1900, o niečo viac ako dvojnásobok – 420 miliónov. Dnes má celá Európa vrátane Ukrajiny, európskej časti Ruska, Bieloruska a Balkánu približne 700 miliónov ľudí. Za ostatných 110 rokov teda počet Európanov nestúpol ani dvojnásobne. Aby sme si to priblížili ešte viac, dnes kolabujúca Sýria a Slovensko mali v roku 1950 po približne 3,5 milióna obyvateľov. Na Slovensku je nás dnes asi 5,5 milióna. Viete, koľko ľudí žije v Sýrii? Odpoveď nájdete ďalej.

Ako sa to stalo

Položme si podstatnú otázku: Ako bol možný takýto rast? Ako môžu púšte severnej Afriky a Stredného východu uživiť 360 miliónov ľudí? Odpoveď je jednoduchá: nijak. Nemohli v minulosti, nedokážu to dnes a už vôbec to nebude možné v budúcnosti. Arabský svet prežil svoju populačnú bublinu. Tá práve začína pukať, ale skutočné prasknutie ju čaká v nasledujúcich rokoch.

Arabský populačný rast nadobudol svoje obludné rozmery vďaka jedinému zdroju: rope. Vďaka nej počet Líbyjčanov v priebehu dvoch generácií stúpol 6-násobne, Saudských Arabov 8-násobne, Kuvajťanov 19-násobne, Bahrajňanov 33-násobne a obyvateľov Spojených arabských emirátov dokonca 63-násobne.

Arabský populačný rast nadobudol svoje obludné rozmery vďaka jedinému zdroju: rope. 11 fotografií v galérii Arabský populačný rast nadobudol svoje obludné rozmery vďaka jedinému zdroju: rope. Zdroj: Profimedia.sk

Takýto enormný populačný rast prišiel s obrovskou cenou. Arabský svet je dnes plný chudobných mladých mužov a žien bez najmenšej perspektívy na zlepšenie ich sociálnej situácie.

V 86-miliónovom Egypte tvoria 33 % obyvateľov deti mladšie ako 14 rokov. Štyridsať percent Egypťanov údajne trpí hladom a tridsať percent sú analfabeti.

Z 26 miliónov obyvateľov Jemenu má 40 percent na denné živobytie menej ako dva doláre denne. Tretina Jemenčanov čelí chronickému hladu – napriek tomu počet obyvateľov Jemenu stúpol od roku 2000 o 50 %!

Populačnú explóziu v arabskom svete v poslednom polstoročí umožnili obrovské príjmy z ropy. Ropa je však neobnoviteľný zdroj a aj tie obrovské množstvá dokáže nenásytné ľudstvo vysať. Čo sa stane s krajinou, ktorá svoje zdroje ropy vyčerpá, krištáľovo jasne ukazujú napríklad čísla z Egypta. Tak ako v podstate vo všetkých ropu produkujúcich krajinách, aj v Egypte si režim kupoval podporu svojich poddaných nízkymi cenami palív a dotovanými cenami potravín. Spolu s explozívnym rastom obyvateľstva viedli lacné palivá k rýchlo rastúcej domácej spotrebe. Keď bolo vyťažených čoraz viac ložísk, táto politika viedla k tomu, že na vývoz zostávalo Egyptu menej a menej ropy. Nakoniec v roku 2010 príjmy štátu z jej vývozu úplne vyschli. Lenže práve príjmy z ropy v značnej miere umožňovali Egyptu nakupovať na svetových trhoch pšenicu a živiť ňou rýchlo sa množiaci národ.

Jemenčania hladujú a živoria – 40 % má na živobytie menej ako dva doláre na deň. 11 fotografií v galérii Jemenčania hladujú a živoria – 40 % má na živobytie menej ako dva doláre na deň. Zdroj: Profimedia.sk

Vysychajúce ropné vrty

Egypt nie je v takejto situácii sám. Všetky arabské krajiny od Maroka na západe po Omán na východe dnes musia dovážať viac ako polovicu potravín potrebných na uživenie svojho obyvateľstva – a tento podiel z roka na rok stúpa. Približne od roku 2005 sa však svetové ceny potravín zdvojnásobili a držia sa na rekordne vysokej úrovni. Práve ich raketový rast v roku 2010 bol spúšťačom takzvanej arabskej jari, ktorej plody žnú dodnes. Začiatkom roku 2011, keď sa začali najprv v Tunisku a potom po celom regióne upaľovať bedári a vypukli revolúcie, prekonali ceny potravín na svetových trhoch všetky doterajšie rekordy.

Egypt nie je zďaleka jedinou arabskou krajinou, ktorá už nedokázala udržať produkciu ropy. Nad vodou sa zatiaľ drží ťažba v korunnom šperku arabských ropných polí v Saudskej Arábii, ale aj tam rýchlo rastie jej domáca spotreba, takže na export jej bude zostávať čoraz menej.

Možnosti adaptácie arabských krajín na rýchlo klesajúce ropné príjmy a prudko stúpajúci počet hladných krkov sú veľmi obmedzené – niektoré krajiny ako napríklad Alžírsko dokázali zvýšiť príjmy z vývozu zemného plynu a Egypt a Tunisko sa pred „arabskou jarou“ stali významnými turistickými destináciami pre milióny Európanov a Američanov. Plyn je však rovnako vyčerpateľná a dočasná komodita ako ropa a vývoj turistického ruchu v Egypte a Tunisku sa asi najlepšie dá charakterizovať slovami „pád na nos“.

Produkcia ropy sa zatiaľ drží v Saudskej Arábii, ale aj tam rýchlo rastie domáca spotreba. 11 fotografií v galérii Produkcia ropy sa zatiaľ drží v Saudskej Arábii, ale aj tam rýchlo rastie domáca spotreba. Zdroj: Profimedia.sk

Frustrovaní mladí muži

Ďalší vývoj arabských krajín bude trvale destabilizovať aj veľmi vysoký počet mladých ľudí v populácii a predovšetkým vysoký podiel mladých mužov bez perspektívy práce a zárobku. Aj bez ďalších fatálnych trendov by bol sám osebe dostatočným dôvodom dlhodobej nestability regiónu.

Masa mladých, nezamestnaných a chudobných mužov v tradičných arabských spoločnostiach nemá šancu získať manželku a založiť rodinu. Sú tak odsúdení na frustrujúce sa ponevieranie v mladíckych gangoch. Prudérny svet vylučujúci neformálne styky so ženami im garantuje jednak hromadenie (a)sexuálnej frustrácie a agresivity, jednak ich zbavuje kultivujúceho vplyvu žien. Bez možnosti sebarealizácie v práci aj v rodine mnohí hľadajú a budú hľadať iné spôsoby, ako v spoločnosti niečo znamenať. Bez zodpovednosti za vlastné rodiny a deti majú otvorenú možnosť správať sa nerozvážne a riskantne.

Takáto generačná trauma je eldorádom pre tých, čo môžu mladým mužom ponúknuť alternatívny pocit významu a sebaúcty, napríklad v podobe násilných ideológií. Keď máte 20 rokov, žiadne záväzky a žiadnu perspektívu, umiera sa ľahko. Pre mnohých môže byť smrť „v akcii“ jedinou cestou k nadobudnutiu úcty okolia. Keď môže človek stratiť len okovy a získať všetko – posmrtný život v raji je naozaj všetko, čo im zostáva –, vyzerá voľba jednoducho. Masa mladých nerozvážnych mužov bude nemalou mierou zvyšovať riziko násilia a znižovať šance arabského sveta na pokojný vývoj. Rozhodujúcu ranu mu však najpravdepodobnejšie dá neschopnosť púští arabského sveta uživiť 370 miliónov ľudí a totálna závislosť obyvateľstva tohto regiónu od dovážaných potravín.

Klíma: slon v porceláne

Podľa klimatických prognóz sa budú s postupujúcim otepľovaním po celej Zemi zintenzívňovať suchá. Regiónu v širšom okolí Stredozemného mora sa vysychanie dotkne ešte viac ako mnohých iných častí sveta. Ak dnes dokážu tieto krajiny dopestovať necelú polovicu potravín potrebných na aspoň biedne prežívanie, v nasledujúcich rokoch a dekádach bude ich produkčná schopnosť ďalej rýchlo klesať. A populácia bude ešte chvíľu rásť – zo zotrvačnosti. Až po dosiahnutie bodu zlomu kdesi na horizonte.

Tie arabské krajiny, ktoré budú mať aj o 10 či 20 rokov stále na vývoz väčšie množstvá ropy a plynu, budú istý čas schopné kompenzovať svoju klesajúcu produkciu potravín zvyšovaním ich dovozu. Skutočná tragédia nastane, keď – zarytí optimisti môžu povedať ak – začnú suchá ničiť úrody v najväčších poľnohospodárskych regiónoch sveta. Ktoré to sú? Zďaleka najväčším svetovým exportérom potravín sú dlhodobo USA, za ktorými dnes nasledujú Európska únia, Ukrajina, Kanada, Austrália, Argentína, Rusko a malá hŕstka ďalších krajín. Ako dlho budú Spojené štáty, Európa a ďalší exportéri potravín schopní a ochotní vyvážať potraviny? A za aké ceny?

O tom dnes môžeme len špekulovať – príliš mnoho je v rukách prírody. V lete roku 2010 zničila extrémna vlna horúčav a sucha 40 % ruskej úrody pšenice, čo bol impulz na prudký rast svetových cien potravín vedúci k „arabskej jari“. Americký analytik Lester Brown prepočítal, že ak by podobná vlna horúčav a sucha zasiahla americké prérie, americká úroda zrnín by klesla o 140 miliónov ton. Celý svetový obchod s pšenicou pritom predstavuje ročne okolo 100 miliónov ton, z nich asi tretina pravidelne pochádza z USA.

Keď také suchá – a možno séria po sebe nasledujúcich súch – zasiahnu centrálne USA alebo Európu, svetový obchod s obilninami v lepšom prípade výrazne klesne a ceny potravín vystrelia do plafónu. V tom horšom prestane úplne existovať v dôsledku obmedzení exportu, ktoré by celkom legitímne zaviedli produkčné krajiny na ochranu vlastného obyvateľstva. Presne to v auguste 2010 urobilo Rusko.

Podiel exportu – importu potravín vyjadrený v ich kalorických hodnotách. 11 fotografií v galérii Podiel exportu – importu potravín vyjadrený v ich kalorických hodnotách. Zdroj: Profimedia.sk

Pokiaľ dôjde k takej extrémnej situácii, ani tie arabské krajiny, ktoré ešte budú mať ropu na vývoz, za ňu nebudú schopné svojim obyvateľom zakúpiť dostatok potravín na prežitie. V arabskom svete vypuknú hladomory a populačný bublifuk postavený na piesku a rope praskne.

Tridsaťročná vojna, verzia „hardcore“

Už sme spomenuli, že počas 30-ročnej vojny zahynulo v Európe asi 8 miliónov ľudí, približne 10 % vtedajších Európanov. Čo zostalo nedopovedané, sú príčiny ich smrti: časť, samozrejme, zahynula „ohňom a mečom“ v dôsledku vojnového násilia. Oveľa viac ľudí však skosili apokalyptickí jazdci hladomoru a epidémií týfusu, moru a ďalších infekčných chorôb. Je veľmi pravdepodobné, že by to bolo rovnako aj v prípade novej „30-ročnej vojny“ v arabskom svete. V tomto regióne ako celku dnes žije štvor- až päťnásobne viac ľudí než v roku 1950 a prudký rast populácie pokračuje. Zatiaľ však Amerika, Európa a ďalší exportéri potravín majú prebytky na vývoz a Saudská Arábia, Kuvajt, Emiráty a pár ďalších arabských krajín dokážu vyvážať ropu a plyn, ktoré im umožňujú potraviny kupovať. Vďaka prísunu potravín pokračuje ďalej populačná explózia: 46 % detí vo veku do 14 rokov v preľudnenom pásme Gazy je jasným a hlasným signálom, že nikomu nič nedochádza, a nekonečný prísun potravín a ďalších zdrojov považujú jej obyvatelia za svoje samozrejmé a zrejme večné právo a nárok. Mimochodom, dlhujeme vám odpoveď na otázku, koľko obyvateľov má dnes Sýria. Táto krajina mala v roku 1950 toľko obyvateľov ako Slovensko – 3,5 milióna. Dnes ich má 23 miliónov! Koľko má Slovensko, viete.

Arabský svet visí na tenučkej nitke nepretržitého prísunu potravín. Ak sa táto nitka pretrhne čo len na jednu sezónu – napríklad v dôsledku mimoriadnej neúrody v USA alebo v Európe –, prepadne sa celý arabský svet do katastrofy rozmerov, o akých sa autorom Biblie ani nesnívalo a popri ktorých sa aj dnešné prirovnania ku kataklizmám európskej 30-ročnej vojny budú javiť ako zúrivo optimistické prognózy. Dnešných 370 miliónov ľudí v arabskom svete sa v takom prípade stane len prchavou spomienkou na krátke obdobie ľudských dejín, keď pod pieskom bublala ropa, na arabskú zem aspoň občas padal dážď a svet bol schopný pravidelne posielať do Arábie lode plné obilia. Nestane sa to zajtra, ale mnohí z dnes žijúcich budú svedkami tejto premeny sveta. Sveta, v ktorom budú prežívajúci obyvatelia Gazy, Sýrie, Iraku či Egypta spomínať na udalosti roku 2014 ako na mýtické zlaté časy.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×