Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ako v oáze: Stredomorskú záhradu vytvorili na rušnej bratislavskej ulici!

08.07.2014 Vazovova ulica v Bratislave je dopravnou tepnou, kde sa v lete teploty šplhajú do závratných výšin. Uprostred betónu a smogu však nájdete miesto, ktoré vás aj v tomto teple očarí - pravú južanskú záhradu.

Gymnázium Jána Papánka v Bratislave je medzi bývalými i súčasnými študentmi známe ako „Vazka“. Jeho budova stojí totiž práve na Vazovovej ulici, hneď oproti Slovenskej technickej univerzite. Škola je známa dlhoročnou kvalitnou výučbou jazykov i dobrými vzťahmi, ktoré si bývalí žiaci k  „svojmu“ gymnáziu uchovávajú. Historickej budove školy ešte nedávno chýbala zeleň. Bolo pred ňou síce vysadených pár stromov, v intezívnej okolitej premávke sa im však veľmi nedarilo.

„Samozrejme, že sme chceli, aby bolo okolie našej školy pekné a pôsobilo sviežo. Kvitnúcu záhradu som si však v tejto lokalite medzi autami a električkami nevedela predstaviť,“ hovorí riaditeľka gymnázia Gabriela Dorňáková. Voľné miesto pred školou si všimol majiteľ záhradnej firmy ButEVG Ľubomír Bút. Jeho rodina patrí medzi tie, ktoré majú k „Vazke“ dlhoročný vzťah, preto sa rozhodli upraviť plochu pred gymnáziom na vlastné náklady. Hoci bratislavské Staré Mesto vyhlásilo, že na podobné projekty bude prispievať, zatiaľ sa len podávajú žiadosti. Miesto uprostred veľkomesta navyše predstavovalo pre skúseného zakladateľa záhrad a výsadieb skutočnú výzvu, a hoci bol začiatok sezóny, pustil sa s kolegami do práce.

Teplo ako na Balkáne

„Rozmýšľali sme spolu s našimi dvomi architektmi, ako by mala takáto mestská školská záhrada vyzerať. Spočiatku presadzovali mestský typ parkovej výsadby - menej druhov rastlín, ich geometrické rozmiestnenie, dlažbu z dlažobných kociek... Výsadba by tak korešpondovala s prostredím frekventovanej ulice,“ vysvetľuje Ľubomír Bút. Nakoniec však zvíťazila jeho láska k južanským stálozeleným rastlinám a snaha vytvoriť niečo nezvyčajné, čo by uprostred Bratislavy nikto nečakal.

„Rozhodli sme sa, že sa neprispôsobíme geometrii mesta, ale vytvoríme nepravidelnú prírodnú výsadbu,“ hovorí odborník na záhrady. „Zvolili sme stálozelené druhy rastlín, ktoré sú pôsobivé po celý rok. Ich výhodou je, že im vyhovuje klíma veľkého mesta - miernejší chlad v zime v uzavretých priestoroch medzi vysokými budovami a nízka vlhkosť vzduchu. Teplota v lete v centre metropoly môže byť až o päť stupňov vyššia než mimo mesta. To zodpovedá južnému podnebiu - napríklad Balkánu. Naše pôvodné dreviny práve naopak znášajú túto suchú horúcu mestskú mikroklímu veľmi zle,“ vysvetľuje Ľubomír Bút.

Stredomorská záhrada nepotrebuje každodenné polievanie. Ľahko sa teda udržiava aj v lete - a to je pre gymnázium počas prázdnin veľkou výhodou.

Zrútený Slavín

Základom mediteránskej záhrady pred „Vazkou“ bol surový neopracovaný kameň - rula z devínskeho kameňolomu. „Niektorí sa ma pýtali, či sa nám pred gymnázium zrútil Slavín,“ smeje sa riaditeľka. „Keď sem začali voziť tatrovky plné kamenia a potom všetky tie rastliny, boli sme naozaj zvedaví, ako sa to sem všetko zmestí a ako to bude vyzerať.“ Práce trvali tri týždne.

Dnes, s odstupom niekoľkých mesiacov, obdivujú záhradu nielen učitelia a študenti, ale aj všetci okoloidúci. Ústupkom mestskej architektúre sú totiž zaujímavé gabiónové skalky viditeľné aj z ulice. Firma umiestnila na jeden z nich dokonca mapu záhrady s podrobným popisom vysadených rastlín. Milovníci Stredomoria tam môžu nájsť aj novinky z toskánskych škôlok - napríklad Magnoliu grandifloru s bielymi, intenzívne voňajúci kvetmi a veľkými, vždyzelenými listami. Pútavé sú tiež portugalské vavrínovce pochádzajúce z Pyrenejského polostrova, kultivary vavrínovcov z Kaukazu či Turecka, cezmíny s červenými plodmi, mnohé teplomilné kríky či dokonca druh bambusu pochádzajúci z Číny, ktorý dorastá až do výšky 9 metrov.

„Školy nemajú na takéto záhradné úpravy peniaze. Zeleň však  patrí aj medzi výškové budovy. Väčšina z našich študentov býva v meste a chodia do mestskej školy - v meste teda trávia celé dni. Sme radi, že ich teraz pred gymnáziom víta takéto príjemné, oddychové miesto. Aj tí najmenší sa takto učia vážiť si krásu a neničia ju,“ tvrdí riaditeľka.

Desiatky teplomilných rastlín vyzerajú spolu veľmi prirodzene. Na bratislavskej ulici, uprostred rozpáleného betónu vytvárajú malú, akoby dovolenkovú oázu, kde sa oplatí zastaviť - napríklad aj cestou na električku či do úradu.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×