Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dočolomanskí: Hrdá rodina

23.09.2008 (38/2008) Ako je možné, že sa o rodine takého slávneho herca, akým bol MIŠKO DOČOLOMANSKÝ, vie tak málo? Existuje na to odpoveď. Rodičia, ale aj všetci súrodenci boli a sú mimoriadne skromní ľudia. A hrdí. „Nikdy sa nestalo,“ vraví televízna režisérka Zora Bachnárová, „že by niektorý z nich prišiel za Mišom na nakrúcanie.“ Každý si žil svoj život.
Dočolomanskí: Hrdá rodina
1 fotografia v galérii
Michal Dočolomanský
Autor fotografie: Život

Menej známi Dočolomanskí len z odstupu sledovali kariéru slávnejšieho brata Michala i dvoch sestier Renáty a Petronely, ktorí pravdepodobne po otcovi zdedili herecký talent. O niektorých z rodiny známeho herca dokonca dodnes verejnosť ani len netušila.

Spoločný otec
Keď si Rudolf Dočolomanský bral za manželku slovenskú Rumunku Floriannu, z predchádzajúceho manželstva mal už jedného syna. Všetkých neskorších desať detí, ktoré sa narodili v tomto druhom manželstve, pokladalo brata Jána za svojho vlastného, hoci spoločného mali iba otca. Práve JUDr. Ján Dočolomanský pred štyrmi rokmi nešťastne zahynul. Bol druhý v poradí, o koho súrodenci Dočolomanskí prišli. „Pôsobil v Taliansku ako atašé, neskôr ako advokát na obecnom úrade,“ rozprávajú o jedenástom súrodencovi susedia. „Keď zomrel, jeho manželka volala Michalovi, aby prišiel na pohreb. Ospravedlnil sa, bol totiž práve po operácii bajpasu a necítil sa najlepšie,“ prezradili. Pred Jánom zomrel na infarkt najstarší syn Rudolfa a Florianny Dočolomanských Štefan. Mal iba päťdesiatosem rokov. Podľa svedkov sa práve on na slávneho brata Michala najviac podobal.

Hlásateľka Renáta
Je známe, že všetci z rodiny Dočolomanských sú pekní ľudia. Ale herečka a hlásateľka Renáta bola pravdepodobne zo všetkých najkrajšia. Medzi televíznymi divákmi bola veľmi obľúbená a aj kolegyne ju mali rady. Neskôr, keď z televíznej obrazovky odišla, venovala sa dramaturgii v literárno-dramatickej redakcii Slovenskej televízie. Jej bývalá kolegyňa hlásateľka rada slúžila práve s Renátou, pretože s ňou vždy „bola sranda“. „Nikdy sa po vysielaní neodličovala,“ spomína Dočolomanskej kolegyňa. „Dostávali sme vtedy veľmi kvalitné šminky, drahé, a tak jej bolo ľúto si ich zotierať. Vraj má ráno krásnu pleť. Podľa nej sme si ani my ostatné potom tvár neodličovali.“ A keďže nie každému sa vydarí manželstvo na prvý raz, stalo sa to aj Renáte. Ale spôsob, akým prešla táto Miškova sestra z jedného manželstva do druhého, sa stal v televízii úsmevnou legendou. Bývalý manžel raz po službe po ňu prišiel, myslela si, že ju zavezie domov. V aute už boli naložené Renátine kufre a muž svoju ženu vysadil pred celkom iným domom. Tam býval muž, za ktorého sa hlásateľka po rozvode vydala a dodnes s ním žije v šťastnom manželstve. „Oni spolu nemali deti, ale zato sa veľa nacestovali,“ pokračuje bývalá Dočolomanskej kolegyňa. „Renátin manžel pôsobil na diplomatických misiách v Indii a v Egypte a všade chodili spolu.“

Hniezdo vo Svätom Jure
Podľa našich informácií sa otec Miška Dočolomanského Rudolf zoznámil s Floriannou na učiteľskej štácii v rumunskom Sedmohradsku. Bola od neho o šestnásť rokov mladšia a naučil ju po slovensky. Z Rumunska putovali na ďalšiu štáciu do poľskej Niedzice, odtiaľ na Spiš. Poslednou učiteľskou zastávkou pána Rudolfa bola obec Nebojsa. Mal päťdesiatpäť rokov, keď zomrel na zlyhanie srdca. Rodina bez otca sa usadila vo Svätom Jure, ktorý bol oddávna akýmsi hniezdom tejto širokorozvetvenej rodiny. Meno Dočolomanský vraj vzniklo z názvu lokality Dačov lom v bratislavskej Rači. Rodiny s týmto menom tvoria vo Svätom Jure stále veľkú komunitu. Na vinárske mestečko rád spomína aj herec Ivan Palúch. „Často sme chodievali s Miškom do Jura k jeho strýkovi,“ vra ví. „Bol hlavným vincúrom v tamojších Vinárskych závodoch. Pamätám sa, ako sme raz zašli do Jura aj s Janou Brejchovou, sedeli u Mišovho strýka v záhrade pod gaštanom a ochutnávali vínko. Aj strýko mal veľa detí, tak ako Mišovi rodičia, takže vždy tam bolo veselo.“

Krásna mama
Dnes si už ťažko predstaviť, ako sa dokázala pani Florianna Dočolomanská sama starať o desať detí. Podľa slov ľudí, čo ju poznali, bola veľmi láskavou ženou, ale nad rodinou držala pevnú ruku. Deti ju milovali a rešpektovali zároveň, každý zo súrodencov pomáhal, ako mohol. V čase, keď sa Mišo Dočolomanský prihlásil na herectvo, už zarábal ako vyučený automechanik. Neveril, že ho prijmú. Ale Karol L. Zachar vytušil v chlapcovi veľký talent. Po prvý raz urobili na umeleckej škole výnimku, že prijali adepta bez maturity. Keď však prišla pozvánka nastúpiť na Vysokú školu múzických umení, Miško sa zľakol, bože, mama, ale ja teraz nebudem nosiť peniaze. Keď ťa už prijali, uskromníme sa, rozhodla pani Dočolomanská. Našťastie, syn už počas štúdia dostával príležitosti hrať v televízii i divadle, a keď niečo zarobil, jeho prvá cesta viedla domov. To, že pani Florianna bola krásna žena, rozprávajú viacerí Svätojurčania. Napriek tomu, že pred rokmi, keď v jej blízkosti vybuchla propanbutanová bomba, utrpela vážne popáleniny na tvári, uchovala si až do staroby dievčenský výzor a peknú tvár. „Spomínam si,“ vraví bývalá televízna produkčná Hana Lisá, „ako si začesávala vlasy do prísneho uzla. Niekoľko rokov som s manželom žila v Jure a dobre sa na ňu pamätám, jej krásnu tmavšiu pleť. Bola to príjemná, tichá pani, žena v domácnosti. V Jure si pani Dočolomanskú všetci veľmi vážili. Mali dom v blízkosti potoka pri kostole. A s Miškom, ktorého som poznala ako chlapca a ktorý mi hovoril teta Hana, som si po rokoch spolupráce v televízii potykala. Keď sme sa so synom dozvedeli o jeho smrti, dlho sme plakali.“ Pani Lisá si spomína aj na to, ako si Miško rád robil z ľudí žarty aj v situáciách, ktoré neboli humorné. „Stretli sme sa na pohrebe Pavla Haspru,“ vraví. „Miško podišiel ku mne a pýta sa, načo mám tie kvety. Aby som vraj držala niečo v rukách? Mala som čo robiť, aby som sa nerozosmiala. Obdivovala som na ňom aj to, že nechodieval po partiách, kde tiekol alkohol. Bol iný. V živote sa nehandrkoval pre honorár. Akú zmluvu som mu predložila, takú podpísal.“

Ako Gérard Philipe
Herečka Oľga Šalagová tvrdí, že Michal Dočolomanský je pre Slovákov to, čo pre Francúzov Gérard Philipe. „Bol to neobyčajný človek,“ spomína. „Vo všetkom, čo robil, bol vynikajúci. Chodili sme spolu do sokolovne na gymnastiku, bol medzi športovcami najlepší. Po nástupe na VŠMU však gymnastiku zanechal. Priznám sa, aj ja som patrila k dievčatám, ktoré ho obdivovali.“ Ďalší v rodinnej ságe Druhou najstaršou po sestre Renáte je Mária. Žije v Malackách a mnohí v jej okolí ani netušia, že aj ona patrí k jedenástim súrodencom Dočolomanským. Emília Fialová bola úradníčkou, dnes je na dôchodku a býva v Bratislave. Anna absolvovala vinohradnícku školu a pracovala vo Vinárskych závodoch. Ďalší brat Dušan Dočolomanský, bývalý vojak z povolania, má domov v Liptovskom Mikuláši. Umelecké gény sa naplno prejavili u jeho dvoch detí. Eva je herečka, momentálne žije a pracuje v Holandsku, Viliam Dočolomanský pôsobí v Prahe ako režisér. Na svojom konte má už celý rad ocenení, aj medzinárodných. Predposledná zo súrodencov Kveta, ktorá žije v Bratislave, sa o brata Michala starala do jeho posledných chvíľ. Absolvovala strednú umeleckú školu a venovala sa scénickému výtvarníctvu.

Ťažký život Lucie
Nasledujúca sestra Lucia to mala v živote o trochu ťažšie. Aj ona sa chcela stať herečkou, ale jej profesionálne ambície sa nenaplnili. „Túto Miškovu sestru vylúčili z tretieho ročníka VŠMU,“ spomína novinárka, ktorá bývala s ňou na internáte. „Ja som práve vtedy prišla do Bratislavy študovať a Lucia ma vzala na svoju izbu, kým si nenájdem ubytovanie. Bola krásna, šikovná a s tým, že ju vyhodili, sa nedokázala zmieriť. Úplne sa zrútila.“ Napriek tomu si Lucia zahrala v dvoch fi lmoch a jednej televíznej inscenácii. Jej budúci manžel dentista sa najskôr oženil s dcérou operného speváka Štefana Hozu. Manželstvo však nevydržalo dlho, po návrate zo svadobnej cesty mladomanželka podala žiadosť o rozvod. Mladý lekár však dlho nesmútil, zamiloval sa do Lucie a dodnes žijú v spokojnom manželstve.

Miško im telefonoval
Najmladšia zo súrodencov Petronela pôsobí v Slovenskom komornom divadle v Martine. Ešte ako študentka herectva na VŠMU sa zamilovala do študenta medicíny. Po skončení tam obaja dostali miesto, odišli z Bratislavy a Martinu zostali verní. Herečka Hana Gregorová s Petronelou Dočolomanskou študovala v jednom ročníku. „Nielen Nela, ale všetci súrodenci Dočolomanskí boli veľmi pekní. A mali medzi sebou pekné vzťahy,“ vraví. „Michal si vzal za manželku spolužiačku z dramaturgie Martu, tiež Svätojurčanku. Viem, že si uchovali dobré vzťahy v rodine aj po rozvode, ktorý bol pre všetkých prekvapujúci.“ Maskérka Pavlínka Gažiová, ktorá už nežije, spomínala, ako Michal vždy, keď bol v meste, zašiel do bratislavskej tržnice, kde bolo televízne štúdio, a volal deťom. Ich rozhovory vraj boli vždy plné lásky, starostlivosti aj obáv o deti.

Vždy bol kapitán
Andrej Lanz (66) je posledným žijúcim Dočolomanského spolužiakom z jednotriednej ľudovej školy v galantskej miestnej časti Nebojsa. Rodina tu žila deväť rokov a Michalov otec pôsobil na škole ako riaditeľ. „Bol to výborný chlapčisko,“ spomína na herca bývalý spolužiak. „No zároveň spomedzi nás aj najviac vystrájal. Raz sa mu to však neprepieklo. Keď bol jeho otec na liečení, zastupovala ho iná učiteľka. Mišo vtedy skočil zo skrine, a tá sa rozpadla. Keď sme ju ako-tak zmajstrovali dokopy, vrátil sa jeho otec, ktorý mal vo zvyku sa o ňu opierať. To bolo vtedy kriku, keď zistil, čo sa stalo.“ Už v detstve sa Dočolomanský javil ako veľký talent. „Tancoval takmer na všetkých vystúpeniach v dedine,“ pokračuje spolužiak Andrej. Ako malý sa hrával aj s Dočolomanského súrodencami, v období po vojne bola medzi deťmi v obľube najmä hra na partizánov. „Mišo bol vždy kapitán. Každý musel padnúť, keď strieľal z detskej pušky.“ Keď sa rodina presťahovala do Svätého Jura, už sa s Dočolomanským nestretával. Iba na besedách, keď herca pozvali do obce. Naposledy vo februári tohto roka: „Vravel mi vtedy, že sa necíti dobre.“

Miesto posledného odpočinku
Rodina Michala Dočolomanského už má urnu s jeho pozostatkami doma. O tom, kde bude miesto jeho posledného odpočinku, budú verejnosť informovať. Herecká legenda, ktorú milovali nielen na Slovensku, ale aj Česku a Poľsku, kde sa narodil, už má nebeský pokoj. V našich srdciach však Miško navždy zostane – a nielen ako talentovaný predstaviteľ Jánošíka, ale najmä ako láskavý muž.

Rodáci z Niedzice spomínajú
Poľská dedina Niedzica je od slovenských hraníc čo by kameňom dohodil a dosiaľ tam žije veľa Slovákov. V roku 1940 do rímsko-katolíckej ľudovej školy v Niedzici poslali aj učiteľa Rudolfa Dočolomanského (1899 – 1954). Predtým pôsobil medzi Slovákmi v Sedmohradsku a z Rumunska si priviedol manželku Floriannu Bodeu, ktorú volali Floreana. Legendárny slovenský herec Miško Dočolomanský sa v Niedzici narodil v roku 1942 a vo farskej matrike je zapísaný ako Michael Gabriel.

Obľúbená rodinka
Keď nám miestny kňaz Andrzej Pawlak ukazuje matričný záznam, krúti hlavou nad záhadou. V kolónke, či dieťa pochádza z legálneho manželského zväzku, je čosi gumované a na tom je čiara iným atramentom. „Netuším, čo to znamená...“ hovorí. „Miško bol určite manželské dieťa pána riaditeľa a jeho ženy,“ tvrdia sestry Žofi a Bogačíková (77) a Helena Porembská (85). Keby to bolo inak, od rodičov by o tom určite počuli.

Na učiteľa Dočolomanského, neskôr riaditeľa miestnej školy, si dobre pamätajú. Žofiu aj učil. „Bol prísny, ale dobrý,“ spomína si a ukazuje vysvedčenie s jeho podpisom. „Bol nižšieho vzrastu, nosil okuliare, vždy chodil s kravatou. Jeho pani bola urastená žena, vyššia od neho, mala čierne vlasy a tmavšiu pleť. Žili spolu pekne,“ opisuje Michalových rodičov. Neraz malého Miška kočíkovala, vozil sa v tmavom kočiariku s veľkými kolesami, ale na farbu si už nespomína. Dcéra pani Žofie Dr. Zofia Bogaczyková (49), učiteľka slovenčiny v miestnej základnej škole, dodáva: „Keď Dočolomanských z Niedzice po vojne (a zrušení Slovenského štátu) v roku 1945 vyháňali, mamkin otec ich viezol na voze do Mlynčekov pri Kežmarku.“

Početná rodina Dočolomanských žila na prízemí v dvoch miestnostiach školy vedľa kostola a vo dvore mali malé hospodárstvo – maštaľ s kravou a sliepky. Toto obhospodarovala „pani učiteľová“. Na kúsku ich poľa pomáhali miestni obyvatelia, privážali im aj drevo na kúrenie, ale kálal si ho už sám pán riaditeľ. „Veľmi sme si ho vážili, mali sme ho radi a spomíname naňho s vďačnosťou. Bol aj kantorom a organizoval ochotnícke divadlo,“ vraví jeho niekdajší žiak Jozef Ivančák (77). „Chodil som len do tunajšej školy a všetko, čo viem, mám od neho. Dal mi do života dobrý základ,“ pokračuje. Ukazuje nám pamätnú slovenskú izbu, ktorú zriadil vo svojom dome, a v nej nachádzame aj fotografi u Rudolfa Dočolomanského.

„Túto kaplnku som pánu riaditeľovi cez letné prázdniny 1942 pomáhala stavať ja. Mala som devätnásť rokov,“ pochválila sa Mária Strončeková (85) a vedie nás k mariánskej kaplnke v areá li kostola s nápisom Zdravas Mária. „Staval ju vlastnoručne. Jeho najstarší syn, devätnásťročný Števko, vozil kamene a ja zas vodu. Keď sme to dokončili, vraví mi: Na pamiatku ti urobím fotku, a odvtedy si túto fotografi u opatrujem ako cennosť,“ ukazuje vyblednutú snímku z mladosti. Pani Strončeková dosiaľ žije v rodičovskom dome hneď vedľa starej školy. Keď Dočolomanských z Niedzice vyháňali, pán riaditeľ poprosil jej dvadsaťročného brata, aby mu do Mlynčekov previedol kravu. Cez hory sa mu s ňou šlo ťažko, cesty sa bál, ale rád to preňho urobil.

Hrdí Miškovi rodáci
Do Niedzice sa Michal Dočolomanský nikdy nevrátil, ale tunajší obyvatelia ho poznali z televízie a boli naňho pyšní. Raz, keď v polovici deväťdesiatych rokov vystupoval v Spišskej Starej Vsi a publikum oslovil moji milí rodáci, Starovešťania ho tam chceli odviezť, ale nemal so sebou pas, tak ho cez hranicu nepustili.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×