Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kampane proti očkovaniu: Pokúšame sa páchať „samovraždu“ z hlúposti

14.06.2014 (24/2014) Ak chcú byť Slováci a Česi na niečo pyšní, ťažko nájdu lepší dôvod na hrdosť, akým je podiel našich odborníkov na vyhubení kiahní a na boji s detskou mozgovou obrnou.
Kampane proti očkovaniu: Pokúšame sa páchať „samovraždu“ z hlúposti
7 fotografií v galérii
Spoločným menovateľom antivakcinačných hnutí je šírenie dezinformácií a absencia...
Autor fotografie: Profimedia.sk

Túžba po večnom alebo aspoň dlhom živote ľudstvo vytrvalo sprevádza od počiatku dejín. Večný život dodnes sľubujú náboženstvá, „fontánu večnej mladosti“ hľadali po celom svete dobrodruhovia, v podobe „elixíru života“ ho sľubovali alchymisti a večné zdravie a život mnohí očakávajú aj od modernej vedy a medicíny.

Veľmi mladí

Práve veda a medicína sa ukázali ako úspešná cesta k naplneniu tohto ľudského sna. Posúďte sami: ešte okolo roku 1900 bola stredná dĺžka života mužov i žien pri narodení v Rakúsko-Uhorsku menej ako 40 rokov. Pred rokom 1850 dokonca len okolo 30 rokov! Dnes žijeme zhruba dvojnásobne dlhšie. Podľa WHO bola v roku 2013 stredná dĺžka života obyvateľov Slovenska 76,8 roka, čo nás radí v rebríčku krajín na nie práve vynikajúce 54. miesto. V susednom Česku je to 78 rokov (44. miesto), v Slovinsku 80 rokov (32.), v Rakúsku 81,5 (19.), v neďalekom Taliansku 83,1 (8.) a v Japonsku dokonca 84,6 roka. Za rozdiel povedzme medzi Rakúšanmi a nami môže z väčšej časti rozdiel v našich životných štýloch a pozornosti, ktorú venujeme ochrane vlastného zdravia, v menšej je to kvalita zdravotníctva.

Novorodenecká a detská úmrtnosť bola na začiatku minulého storočia mimoriadne vysoká. Prakticky každé dieťa, ktoré prežilo, malo jedného alebo viac súrodencov, ktorí to šťastie nemali. 7 fotografií v galérii Novorodenecká a detská úmrtnosť bola na začiatku minulého storočia mimoriadne vysoká. Prakticky každé dieťa, ktoré prežilo, malo jedného alebo viac súrodencov, ktorí to šťastie nemali. Zdroj: int

Aj v minulosti sa niektorí ľudia dožívali vysokého veku, ale boli to veľmi vzácne výnimky. Po stáročia sa človek nad 50 rokov považoval za úctyhodného kmeťa či starenu. Ešte väčší je rozdiel, aký panoval v novorodeneckej a detskej úmrtnosti. Počas celého 19. storočia zomieralo v českých krajoch z 1 000 živo narodených detí zhruba 250 až 300, v zlých rokoch aj viac. To znamená, že bezmála každá matka a každý otec zažili, že im zomrelo dieťa, mnohí zažili smrť detí opakovane. Prakticky každé dieťa, ktoré prežilo, malo jedného alebo viac súrodencov, ktorí to šťastie nemali. Staršie údaje zo Slovenska je ťažké zohnať, môžeme však odôvodnene predpokladať, že boli výrazne horšie ako z Česka.

Potom sa však čosi stalo a úmrtnosť detí začala rýchlo klesať. V rokoch 1920 – 1930 už v Česku zomieralo „len“ asi 150 detí z 1 000 narodených, v období okolo druhej svetovej vojny zhruba 100 detí, po roku 1950 už len 50 (na Slovensku 74), po roku 1960 už zomieralo len 25 z 1 000 narodených detí (na Slovensku 37). Dnes je dojčenská úmrtnosť v Česku na úrovni 3 promile – siedma najnižšia na svete, nižšia je len v Škandinávii, Japonsku a v Singapure. Na Slovensku je dvojnásobná, 6,34 promile, alebo ak chcete porovnávať, 37. najnižšia na svete. Rozdiel medzi situáciou v Česku a na Slovensku je vo veľkej miere, aj keď nie jediný dôvod, výsledok horšieho a chudobnejšieho zdravotníctva u nás.

Zásadne zmenený osud

Keď dnes zomrie dieťa, považujeme to za výnimku, o takej udalosti neraz píšu noviny a úrady vyšetrujú, kde sa stala chyba. Čo tak úspešne vyhnalo smrť detí z našich rodín? Čo tak radikálne zmenilo odveký osud rodičov? Ten najdôležitejší dôvod je v tom, že koncom 19. storočia európski vedci pochopili príčiny a spôsob šírenia infekčných chorôb a začali lepšie rozumieť tomu, ako sa naše telá infekčným chorobám bránia. Na základe tohto poznania vyvinuli veľmi účinné postupy prevencie a neskôr aj liečby. Vďaka práci velikánov vedy, ako boli Robert Koch a Louis Pasteur, a pokračovateľov práce Edwarda Jennera sa v Európe postupne podarilo tak radikálne znížiť výskyt a úmrtnosť na infekčné choroby, že sa z pravidelného návštevníka domovov našich predkov stal čoraz vzácnejší hosť, až sa nakoniec mnohé z nich úplne vytratili. Najprv len z domácností a nemocníc a potom aj z ľudskej pamäti.

Železné pľúca udržiavali pri živote obete poliomyelitídy, ktoré sa dusili v dôsledku obrny nervov dýchacieho svalstva. 7 fotografií v galérii Železné pľúca udržiavali pri živote obete poliomyelitídy, ktoré sa dusili v dôsledku obrny nervov dýchacieho svalstva. Zdroj: Profimedia.sk

Kto nerozumie, konšpiruje

Popri zlepšení hygienických podmienok, vyhovujúcej pitnej vode aj potravinách vďačíme za svet, v ktorom sa nemusíme báť, že naše deti jedného dňa dostanú nevysvetliteľné horúčky a budú bojovať o život, objavu vakcinácie a celoplošnému očkovaniu. To nás dnes chráni pred mnohými baktériami a vírusmi, ktoré vo veľkom zabíjali našich predkov a ich deti. Podstata vakcinácie spočíva v tom, že imunitný systém človeka vystavíme pôsobeniu oslabenej či mŕtvej baktérie alebo vírusu (prípadne len ich povrchových častí – antigénov) v očkovacej látke. Niektoré vakcíny (z latinského vacca – krava, pretože na očkovanie proti smrteľným pravým kiahňam použil Edward Jenner hnis z pľuzgierov neškodných kravských kiahní) sa podávajú injekčne, iné sa kvapkajú alebo sprejujú na sliznice, podstatné je, že všetky dávajú očkovanému telu skúsenosť s novým, vo vakcíne obsiahnutým neškodným votrelcom. Imunitný systém si znaky votrelca zapamätá, a keď sa neskôr dostane do kontaktu so skutočným útočníkom, imunitná pamäť bleskovo rozozná nebezpečenstvo, zmobilizuje obranný systém a zlikviduje útočníka skôr, ako sa dokáže v tele uchytiť a začať množiť.

Ide o taký fenomenálne účinný nástroj, že sa jeho úspešnosť stala hrozbou pre očkovanie samotné: mnohí dnešní Európania stratili rešpekt pred infekčnými chorobami a podliehajú ilúzii, že sme nad nimi zvíťazili. Je ľahké tomu veriť, keď žijeme v prostredí, v ktorom sa nám podarilo mnohé infekcie vytlačiť z ľudskej spoločnosti, dokonca úplne vyhubiť. O čo je dnes v našom prostredí menej choroboplodných vírusov a baktérií, o to viac je náš svet zamorený dezinformáciami a konšpiráciami. Na vytriezvenie z ilúzií pritom stačí zájsť do niektorej z rozvojových krajín, kde nefunguje celoplošné očkovanie. V 15 prevažne afrických krajinách aj dnes zomiera do jedného roka 100 aj viac z 1 000 narodených detí.

Príbehy víťazstva a prehier

Keď dnes chcete vedieť, ako vyzerajú pravé kiahne, musíte siahnuť po knihách a filmoch, chorého človeka už na Zemi nenájdete. Vírus, ktorý túto chorobu spôsoboval, leží už len hlboko zmrazený v prísne strážených laboratóriách v USA a v Rusku, obe krajiny si ich ponechali pre prípad biologickej vojny. Nešlo totiž o hocijaký vírus, kiahňami sa ročne na svete nakazilo okolo 50 miliónov ľudí. Zhruba 30 % z nakazených zomieralo, u dojčiat dosahovala úmrtnosť 40 až 50 %. Iba v 20. storočí zabili kiahne podľa odhadov 300 až 500 miliónov obetí, milióny ďalších oslepili a zmrzačili.

Kiahne – metla ľudstva, ktorej vystavila moderná medicína úmrtný list. 7 fotografií v galérii Kiahne – metla ľudstva, ktorej vystavila moderná medicína úmrtný list. Zdroj: Profimedia.sk

Vyhubenie kiahní je možno najväčším historickým úspechom modernej medicíny, možno je to najväčší úspech v dejinách ľudstva vôbec. Ide o zatiaľ jedinú smrteľnú ľudskú chorobu, ktorú sa ľudstvu podarilo vymazať zo zemského povrchu, hoci vykorenenie ďalšej sme už mali na dosah. Vďaka systematickému celosvetovému programu očkovania sa lekárom v druhej polovici 20. storočia podarilo likvidovať ohnisko za ohniskom, až nakoniec v roku 1977 v Somálsku zachytili, izolovali a eliminovali poslednú epidémiu kiahní. O tri roky neskôr, v deň výročia konca druhej svetovej vojny, 8. mája 1980, mohol generálny tajomník Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Ženeve slávnostne predniesť historické slová: „Toto je jedinečný historický okamih: doteraz vždy lekári podpisovali úmrtný list ľuďom. Dnes po prvý raz lekár podpisuje úmrtný list chorobe – tej najzákernejšej.“

Na vyhubení pravých kiahní sa významnou mierou podieľali aj československí epidemiológovia. Zo Slovenska napríklad profesor MUDr. Juraj Červenka, profesor MUDr. Štefan Straka, MUDr. Ivan Ferencei, MUDr. Bedrich Bagar, MUDr. Ivan Masár a MUDr. Viktor Príkazský. Ich účasť na Globálnom programe likvidácie pravých kiahní je jednou zo zabudnutých stránok našej vlastnej histórie, na ktorú by mohli byť občania Slovenska plným právom hrdí. Keby, pravda, o nej vedeli.

Obrna ušla z lopaty

Druhý veľký príbeh ľudského zápasu so smrteľnými infekčnými chorobami sa týka detskej mozgovej choroby známej aj pod názvom poliomyelitída alebo v skratke polio. Poliomyelitída je vírusové infekčné ochorenie napádajúce nervový systém, nakaziť sa môžu rovnako deti aj dospelí. U časti nainfikovaných prebiehala bez klinických príznakov, ale 5 až 25 % z tých, čo ochoreli, zabíjala a tretinu až polovicu nechávala s rôzne vážnym ochrnutím končatín. Odhaduje sa, že v Nemecku dodnes žije asi 40-tisíc ľudí s rôznou mierou obrny po prekonaní poliomyelitídy, v Japonsku asi 30-tisíc, vo Francúzsku 24-tisíc a desaťtisíce v ďalších vyspelých krajinách. V rozvojových štátoch je, samozrejme, obetí s trvalým postihnutím oveľa viac. Pýtate sa, prečo obete detskej mozgovej obrny nevidíte u nás? Je to výsledok priekopníckeho činu československých vedcov, lekárov, epidemiológov a celého zdravotného systému, ktorí na jar roku 1960 prakticky v priebehu 10 dní naraz zaočkovali viac ako 4 milióny obyvateľov. Na rozdiel od vakcíny proti kiahňam totiž vakcínu proti poliomyelitíde vyvinuli až v polovici 50. rokov americkí vedci Jonas Salk a Albert Sabin a Československo bolo jednou z prvých krajín, ktoré uskutočnili masívne očkovanie. Výsledky boli také presvedčivé, že úspech očkovacej kampane v Československu prispel k tomu, že koncom roka 1960 Sabinova vakcína dostala licenciu aj v USA.

Prvú vakcínu proti detskej obrne vyvinul dr. Jonas Salk. 7 fotografií v galérii Prvú vakcínu proti detskej obrne vyvinul dr. Jonas Salk. Zdroj: Profimedia.sk

Vakcína proti poliu sa ukázala prakticky stopercentne účinná, a tak sa na sklonku 90. rokov 20. storočia zdalo, že poliomyelitída je po kiahňach horúci kandidát na druhý úmrtný list vystavený modernou vedou patologickému vírusu. Za to, že sa tak nestalo a že dodnes musíme ľudí na celom svete očkovať proti tejto chorobe, vďačí ľudstvo ignorantstvu a náboženskému fanatizmu.

Neželaný export

Náboženskí lídri v severnej Nigérii totiž prišli na myšlienku, že cieľom očkovania proti poliu je, aby boli nigérijské ženy neplodné. V negramotnom zaostalom prostredí sa táto interpretácia ujala a severná Nigéria spolu s časťami Pakistanu a Afganistanu sú dnes tri posledné endemické ohniská nákazy týmto vírusom. Deti v severnej Nigérii a v častiach Pakistanu nemajú k vakcinácii prístup nie preto, že by vakcíny neboli, ale preto, že ich matky sú negramotné, zavádzané miestnymi lídrami a zdravotníkov, ktorí sa ich snažia vakcinovať, pravidelne vraždia náboženskí fanatici. Hoci je dnes 99 % sveta bez vírusu poliomyelitídy, nezaočkovaní ľudia v týchto krajinách pestujú vírus vo svojich telách, navzájom si ho odovzdávajú a príležitostne ho aj exportujú do iných krajín. Vďaka existencii ohnísk v Pakistane, Afganistane a Nigérii vypukla v roku 2013 epidémia detskej obrny v Sýrii, kde sa v dôsledku vojny rozpadol systém zdravotníctva a očkovania. WHO dnes zachraňuje situáciu, ako sa dá, a snaží sa zaočkovať na Blízkom východe okolo 20 miliónov ľudí.

Okolo roku 2000 stálo ľudstvo na krok od vyhubenia infekčnej choroby, ktorá v dejinách zabila a zmrzačila milióny detí aj dospelých. Dosiahnuť tento cieľ znemožnila skupina náboženských fanatikov a masa ich nevzdelaných stúpencov. Boj proti očkovaniu a nevzdelanosť sú dve vlastné a nerozlučne späté sestry. Žiaľ, blud o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus, je žiarivou ukážkou toho, že šíreniu nezmyslov sa dnes nedarí len v rozvojových krajinách.

Antivakcinačné hnutia na Západe je ťažko nazvať inak ako pokusom našej civilizácie o samovraždu hlúposťou. Ich spoločným menovateľom je šírenie dezinformácií a absencia kritického myslenia, podobne ako v Nigérii či Pakistane. V tomto prípade sa to však deje lepšie vzdelanému obyvateľstvu a namiesto náboženských argumentov sa používajú pseudovedecké argumenty, vedecky znovu a znovu vyvrátené. Keby napríklad medzi autizmom a vakcínami existoval príčinný vzťah, musel by výskyt autizmu začať dramaticky rásť už v 60. a 70. rokoch 20. storočia, keď sa všade vo vyspelom svete rozbehli vakcinačné programy. Vieme, že sa to nestalo – výskyt autizmu začal stúpať až omnoho neskôr.

Obete poliomyelitídy – choroby, ktorá dnes existuje len vďaka náboženskému fanatizmu. 7 fotografií v galérii Obete poliomyelitídy – choroby, ktorá dnes existuje len vďaka náboženskému fanatizmu. Zdroj: Profimedia.sk

Iný ideový zdroj antivakcinačných kampaní je nelogická, ale pre neuvažujúcich ľudí atraktívna predstava, že sa očkuje preto, lebo vakcíny sú zdrojom obrovských ziskov farmaceutických firiem. Pravdou je pravý opak, nie prevencia chorôb, a ešte k tomu v prípade niektorých vakcín celoživotná, ale liečenie chorôb je zdrojom ziskov z predaja liečiv. Na jednom chronicky chorom tuberákovi alebo človeku trpiacom povedzme obrnou po poliomyelitíde môžu výrobcovia liečiv zarobiť omnoho viac ako na jednej dávke vakcíny.

Práve táto skutočnosť predstavuje veľký problém: farmaceutické firmy dlhodobo neinvestujú do vývoja ďalších vakcín, lebo to pre ne nie je rentabilné. Liečenie chorých je to, na čom môžu zarábať oveľa lepšie ako na prevencii. Presne táto istá logika je aj dôvodom, prečo sa dnes ľudstvo ocitlo vo veľmi vážnej situácii s antibiotikami: farmaceutické firmy omnoho radšej investujú do vývoja liečiv na chronické ochorenia, napríklad srdcovo-cievne alebo duševné choroby, kde je predpoklad, že ich bude pacient brať dlhodobo, možno po celý zvyšok života. Ale spotrebujete týždňovú či dvojtýždňovú dávku účinného antibiotika a je po chorobe, firma z takého pacienta dostane ďalšie peniaze, len ak sa znovu nakazí a ochorie.

Na situáciu, akou je dnešný samovražedný zápas antivakcinačných hnutí, majú Maďari pekné príslovie: „Keď sa mal somár dobre, šiel sa korčuľovať.“ Len výsledkom prípadného úspechu týchto hnutí by nebolo pár zlomených nôh, ale návrat do minulosti, v ktorej boli pohreby detí skúsenosťou takmer každej matky a otca.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×