Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Michal Hvorecký: Literárny fond vyhovuje úzkej skupine ľudí

11.03.2014 (10/2014) „Verím, že sa systém raz podarí zmeniť. Nesmie fungovať na svojvôli malej skupinky ľudí, ktorá možno rozhodne dobre, ale možno nie dobre,“ hovorí jeden najpredávanejších slovenských autorov Jozef Karika.
Michal Hvorecký: Literárny fond vyhovuje úzkej skupine ľudí
6 fotografií v galérii
Michal Hvorecký patrí medzi tých, čo v minulosti spustili petíciu za zmenu spôsobu...
Autor fotografie: Peter Brenkus

Zomrela babka, vnuk dostal peniaze. Zomrel strýko, peniaze dostala neter. Potrebuje človek pred Vianocami prilepšiť? Prilepšia. Áno, aj tak funguje Literárny fond.

Do umeleckých fondov musia povinne odvádzať peniaze tvoriví ľudia, ktorí dostávajú za svoje diela honoráre. Napríklad spisovateľ platí okrem odvodov a daní ešte ďalšie dve percentá zo svojich príjmov do Literárneho fondu. Aj keď nechce, musí. Lebo to káže zákon. Jeho rodina tak prichádza o časť príjmu. A jeho peniaze, ktoré by inak dal vlastným deťom, idú napríklad na štipendijný pobyt iného spisovateľa alebo aj iným autorom trebárs vtedy, keď oslavujú šesťdesiatku, sedemdesiatku, prípadne príbuzným, ktorí pochovávajú bývalého tvorcu.

Ešte donedávna mal Literárny fond v prenájme aj kaštieľ v Budmericiach, kam chodili spisovatelia tvoriť. 6 fotografií v galérii Ešte donedávna mal Literárny fond v prenájme aj kaštieľ v Budmericiach, kam chodili spisovatelia tvoriť. Zdroj: Oliver Balog

Nie, to nie je absurdita z nejakej sci-fi knižky, to je slovenská realita. Literárny fond na svojej internetovej stránke uvádza, že „hlavným poslaním fondu je podporovať tvorivú činnosť v oblasti slovesnej, divadla, filmu...“ a tak ďalej. Bohumilá a potrebná činnosť na rozvoj kultúry v každej krajine. Otázka je, čo má spoločné podporovanie tvorivej činnosti s príspevkom pri úmrtí.

Zaujímavá správa

Na internetovej stránke Literárneho fondu sa dala nájsť kompletná výročná správa fondu za rok 2012, z ktorej sa napríklad dalo vyčítať, že Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia pridelil jednorazovú sociálnu podporu okrem iných aj Romanovi M. „pri úmrtí babky Eleny K.“. Pani Elena (mená má redakcia k dispozícii) bola operná speváčka a jej vnuk ju zrejme pochovával. Dá sa pochopiť, že o pohreb sa postaral vnuk, keďže manžel opernej speváčky má už 91 rokov. Ale prečo vnuk dostal sociálnu podporu od Literárneho fondu? Nejde o tisíce, sú to skôr „drobnosti“, lebo podpora môže byť do 300 eur, ale princíp je pomerne ťažko pochopiteľný.

Jednorazové sociálne podpory z Literárneho fondu (výňatok z pôvodnej výročnej správy za rok 2012). 6 fotografií v galérii Jednorazové sociálne podpory z Literárneho fondu (výňatok z pôvodnej výročnej správy za rok 2012). Zdroj: Literárny fond

Alebo Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a video tvorby prispel jednorazovou sociálnou podporou napríklad Oľge U. „pri úmrtí strýka Jozefa Š.“. Prípadne Etele K. pri „úmrtí strýka Gejzu K.“. Ten bol v oblasti televíznej tvorby známy človek – kameraman, scenárista, režisér. Nebol to žiadny „no name“, ale profesionál. Prekvapenie však prišlo po tom, ako sme telefonicky oslovili neter nebohého Gejzu K. pani Etelu. Ona totiž o žiadne peniaze nežiadala! „Pochovávali sme strýka Gejzu, ale príspevky sme nepotrebovali.“ Jej syn hovorí, že nikdy by im ani nenapadlo žiadať Literárny fond o sociálnu podporu. „Bolo to cez kamarátsky vzťah – nebohý strýko mal dobrého kamaráta, jedného pána profesora, ktorý s tým prišiel. My sme nič nežiadali, nič sme nevypisovali, žiadne papierovanie, vôbec sme sa o nič nestarali. Strýkov kamarát počas pohrebu za nami prišiel, povedal nám to a asi o mesiac prišli peniaze. Viac k tomu neviem povedať, lebo sme sa naozaj o také veci nestarali.“ Pamätá si, že to bolo asi 200 až 300 eur.

Príbuzní tak v dobrej viere peniaze prijali, hoci im ani nenapadlo pýtať si ich, lebo ich nepotrebovali a o pohreb strýka sa bez problémov postarali sami.

Prostredníctvom ich príbehu sa však dá poukázať, ako jednotlivé sekcie Literárneho fondu možno občas fungujú – po kamarátskej linke. Kamarát nebohého vybavil.

Fond sa obhajuje

Riaditeľ Literárneho fondu Ladislav Serdahély hovorí, že poskytnutie jednorazovej sociálnej podpory pri úmrtí umelca či tvorcu je v súlade s Vykonávacími smernicami k Zásadám podpornej činnosti fondu. „Pri úmrtí autora alebo umelca, ktorý do Literárneho fondu prispieval, zisťujeme, kto pohreb zabezpečuje. O podporu však môžu vo výnimočných prípadoch požiadať aj samotní príbuzní. Vo väčšine prípadov prichádzajú návrhy na udelenie podpory od profesijných združení, napríklad keď zomrie spisovateľ, tak sa podpora schváli na základe návrhu niektorej zo spisovateľských organizácií,“ hovorí Ladislav Serdahély. Niektorí autori mladšej generácie nie sú nadšení z fungovania Literárneho fondu, lebo podporu z neho nevyužívajú. Ladislav Serdahély oponuje, že aj mladý a úspešný autor sa môže uchádzať o príspevok na tvorivý pobyt, prípadne o iné formy podpôr, ktoré fond poskytuje. Navyše Literárny fond funguje na princípe solidarity. „Ochorieť môže aj úspešný autor, tiež sa môže nezavinene ocitnúť vo finančnej tiesni. A tu nastupuje fond so svojimi jednorazovými sociálnymi podporami. Takto si autori a umelci navzájom pomáhajú. Keď autor nevyužíva peniaze z fondu, pomáha inému.“

Ladislav Serdahély je riaditeľom Literárneho fondu už dlhé roky. 6 fotografií v galérii Ladislav Serdahély je riaditeľom Literárneho fondu už dlhé roky. Zdroj: Archív

Prečo musí pomáhať inému? Napríklad len preto, že je spisovateľ?

„A prečo nie? Však aj on sám môže požiadať o štipendium. Boli by ste prekvapení, ako sú tvorcovia a umelci solidárni s tými, ktorí sa dostanú do problémov.“

Podľa Ladislava Serdahélyho Literárny fond prispieva k rozvoju kultúry a kultúra sa nedá merať ani porovnávať s inými odvetviami. „Napríklad umelecký súbor zložený z mladých umelcov chce zrealizovať divadelný projekt, naštudovať divadelnú hru bez finančného zastrešenia. Aj na to slúžia prostriedky z Literárneho fondu.“

Čo s tým majú ostatní autori a umelci, ktorí do fondu povinne platia, hoci nechcú platiť? Prečo ich peniaze majú ísť mladému hercovi, ktorý potrebuje naštudovať hru?

„Je to poslanie fondu – ide o podporu tvorby, podporu vzniku nových diel a ich oceňovanie. Nevieme, či by tvorba existovala v takom rozsahu, keby sme Literárny fond nemali. Všetky diela, ktoré fond podporí, sa zrealizujú. Časť z nich aj v zahraničí. Keby sme ich nepodporili, možno by nevznikli. Keby fungoval sponzoring tak ako inde vo svete, fondy by sa stali nepotrebnými. Ale sponzorské záležitosti sú na Slovensku chabé. A preto máme Literárny fond,“ hovorí Ladislav Serdahély. Problém však je, že od fondu dostali peniaze aj príbuzní autorov, ktorí si ich nepýtali a evidentne ich nepotrebovali, a to určite nie je poslaním fondu.

Riaditeľ Literárneho fondu tvrdí, že všetky peniaze, ktoré umelci a tvorcovia odvádzajú zo svojich honorárov, idú naspäť umelcom. „Z tých dvoch percent nie je platený administratívny aparát fondu. Administratíva žije napríklad z dividend vydavateľstva Slovenský spisovateľ.“

Niektorých to hnevá

Sú však tvorcovia, ktorí fungovanie umeleckých fondov dlhodobo kritizujú. Spisovateľ Michal Hvorecký patrí medzi tých, čo v minulosti spolu s režisérkou Evou Borušovičovou spustili petíciu za zmenu spôsobu platenia do fondov. Získali asi 2 300 podpisov. „Vtedy sme boli prekvapení, že sme získali množstvo podpisov aj od profesorov z umeleckých škôl, bola to reprezentatívna vzorka zo všetkých oblastí.“ Potom vznikla antipetícia, ktorú začal Literárny fond. „Nie som proti solidarite medzi tvorivými ľuďmi. Podporujem ju, ale v prípade, že by išlo o demokratický a spravodlivý systém. Myslím si, že to, čo je nastavené v Literárnom fonde, je systém, ktorý vyhovuje úzkej skupine ľudí personálne prepojených s fondom. Podľa mňa ide o okruh ľudí, ktorí sa navzájom odmeňujú, podporujú. Vôbec nejde o otvorený systém pre každého, je to pozostatok minulej éry,“ myslí si Hvorecký.

Michal Hvorecký dlhodobo kritizuje Literárny fond a jeho činnosť. Zrušiť by ho nechcel, ale zmeniť áno. 6 fotografií v galérii Michal Hvorecký dlhodobo kritizuje Literárny fond a jeho činnosť. Zrušiť by ho nechcel, ale zmeniť áno. Zdroj: Archív M.H.

Tvrdí, že ak spisovateľ okrem daní a odvodov musí platiť ďalšie dve percentá, je to dvojité zdanenie. Literárny fond to popiera, no podľa Hvoreckého to tak reálne je. „Pokiaľ bude fond fungovať v súčasnej podobe, mnohí ani nebudú žiadať o podporu. Keby žiadali, tak by legitimizovali jeho činnosť, ktorú nepovažujú za spravodlivú.“

Spisovateľ Jozef Karika v súčasnosti patrí medzi najpredávanejších autorov kníh na slovenskom trhu a tvrdí, že „Literárny fond na podporu autorov je vynikajúca vec, ktorá by mala fungovať. Ale spôsob, akým funguje v súčasnosti, je podľa mňa netransparentný. Takže Literárny fond určite áno, ale terajšie nastavenie je prežitok, ktorý tu už nemá čo robiť“. Podľa neho je do neba volajúci nezmysel, aby istá skupina obyvateľstva bola v podstate „zdaňovaná“ dvoma percentami navyše len preto, že sa živia tvorivou činnosťou.

„Verím, že sa systém raz podarí zmeniť. Nesmie fungovať na svojvôli malej skupinky ľudí, ktorá možno rozhodne dobre, ale možno nie dobre. Netvrdím, že je tam rodinkárstvo, ale ak neexistujú jasné pravidlá, vznikajú podozrenia. Verím, že keby sa dali dokopy traja schopní ľudia z legislatívy, tak by dokázali vymyslieť dobré fungovanie fondu. Či už podpory autorov podľa recenzií, počtu predaných kníh, počtu výpožičiek autora v knižniciach, alebo čokoľvek iné. Aby mnohí autori vrátane mňa nemali pocit nespravodlivosti. Aj keď musím povedať, že ja som sa o podporu z fondu nikdy neuchádzal a ani to nemám v pláne.“

Jozef Karika patrí medzi najpredávanejších spisovateľov. Literárny fond je podľa neho dôležitý, ale niektoré pravidlá sa mu zdajú absurdné. 6 fotografií v galérii Jozef Karika patrí medzi najpredávanejších spisovateľov. Literárny fond je podľa neho dôležitý, ale niektoré pravidlá sa mu zdajú absurdné. Zdroj: Miro Miklas

O zmenu zákona sa už v minulosti pokúšal poslanec Miroslav Beblavý, no nepochodil. Keď navrhoval zmeny, Literárny fond do svojej výročnej správy napísal: „Koncom roka 2012 Literárny fond opäť čelil nepriamym likvidačným snahám zameraným proti 2% odvodom z autorských honorárov...“ a „Literárny fond urobil maximum pre svoju záchranu.“

Problém však bol v tom, že Beblavý nechcel umelecké fondy zlikvidovať, iba chcel zmenu, aby odvody neboli povinné. Beblavý navrhoval, aby sa fondy mohli stať žiadateľmi o poskytnutie dotácie z ministerstva kultúry, plus by sa stali príjemcami dvoch percent z riadnych daní. V súčasnosti každý zamestnaný človek na jar môže oznámiť cez formuláre daňovým úradom, komu chce prípadne poskytnúť dve percentá z daní, ktoré už zaplatil. Ľudia ich dávajú rôznym občianskym združeniam, nadáciám a podobne. V roku 2011 bolo takto rozdelených takmer 42 miliónov eur. A o časť týchto peňazí by sa mohli uchádzať aj umelecké fondy, čiže každý umelec by mohol dať svoje peniaze fondom bez toho, aby mu stiahli niečo navyše. Tento návrh vedenie Literárneho fondu považovalo za pokus o „nepriame likvidačné snahy“.

A perlička na záver. Keď sme sa začali zaujímať, prečo podľa výročnej správy Literárneho fondu za rok 2012 dostal jednorazovú sociálnu podporu napríklad vnuk, ktorému zomrela babka, alebo neter, ktorej zomrel strýko, prípadne dcéra, ktorej zomrela matka, tak vedenie fondu výročnú správu prerobilo tak, že informácie z nej vymazali. V správe je napísané už iba meno príjemcu podpory, no nie dôvod. Napriek tomu, že nejde o milióny ani tisíce, ale stovky. Nedá sa priamo tvrdiť, že sa snažia informácie utajiť, ale keby ich utajiť chceli, neurobili by to inak.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×