Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zlatú Nasťu vítali ako prezidenta: Dav ju dojal k slzám

27.02.2014 Vyčerpanie, choroba, trápenie z nezmyselných článkov, že sa necíti byť Slovenkou. Na to všetko musela Nasťa Kuzminová zabudnúť, keď ju doma v Banskej Bystrici vítali tisícky divákov.

Prvá časť emotívnej ceremónie na Námestí SNP v Banskej Bystrici patrila zvyšným olympionikom miestneho armádneho klubu VŠC Dukla na čele so skvelým zjazdárom Adamom Žampom, potom si už zobrala sólo iba zlatá biatlonistka zo Soči. O takom privítaní by mohol snívať hociktorý prezident. Keď sa na plošine terénneho auta predierala k pódiu, ľudia sa k nej tlačili a chytali sa s ňou za ruky. „Viete, ako mi búši srdce?“, hľadala Nasťa slová pred sedemtisícovým davom. Niet sa čo čudovať, že nedokázala udržať emócie na uzde a po tvári jej stekali slzy. „To sú pocity, ktoré sa nedajú opísať slovami. Vidíte tie šťastné oči a teplo, ktoré z tých ľudí ide. Snažila som sa nerozplakať, ale jednoducho sa nedalo. To je ten najkrajší darček, aký som od svojich fanúšikov mohla dostať,“ vyznala sa najúspešnejšia slovenská reprezentantka na dvoch posledných olympiádach.

Zatancuje si v kroji?

Hmotné dary prišli na rad počas jej antré na tribúne s veľkoplošnou obrazovkou. Od primátora Petra Gogolu dostala detviansky kroj, od šéfa slovenského biatlonu Jána Hyžu originálnu korunu z mosadze a bronzu, od hokejistov olympijský dres s číslom 1, minister obrany Martin Glváč jej venoval netradičný budík v tvare terča a navyše aj dovolenku v Grécku podľa vlastného výberu. Na tú si však bude musieť Nasťa počkať, keďže ju čaká ešte takmer mesiac tvrdej práce. Budúci týždeň odchádza na preteky Svetového pohára do slovinskej Pokljuky, nasledovať bude cesta do fínskeho Kontiolahti a nórskeho Holmenkollenu. „Teraz je čas vrátiť sa k normálnemu režimu a dobre natrénovať, aby som na konci sezóny dosiahla dobré výsledky,“ plánuje aktuálna národná hrdinka.

Strážca Jelisej

Napriek všetkým športovým úspechom považuje za najväčšie víťazstvo svojho synčeka Jeliseja. Práve kvôli nemu dala pred šiestimi rokmi zbohom ruskej reprezentácii a presťahovala sa na Slovensko. Keď priviezla z olympiády vo Vancouvri zlato a striebro, Jelisej mal dva aj pol roka. Nechápal, prečo si chcú všetci fotiť mamine medaily a nepozdávalo sa mu, keď ich ľudia chytali do ruky. Aj po návrate zo Soči maminu starostlivo strážil, tískal sa k nej na pódiu a hrdo na ňu pozeral.

Len tancovať sa mu veľmi nechcelo, hoci sa ho Nasťa niekoľkokrát snažila v rytme hudby rozhýbať. Na základnej škole, kde chodí do prvej triedy, je dnes suverénne najpopulárnejšie dieťa. Stredajší spoločenský kolotoč zakončila dojatá biatlonistka na párty v Národnom dome, odkiaľ odchádzala okolo desiatej večer. Ošiaľ sa končí, povinnosti volajú. Z tímu Anastasie Kuzminovej prišla radostná správa, že to s bežkami a puškou na chrbte potiahne minimálne do olympijských hier 2018 v juhokórejskom Pchjongčchjangu. Dočkáme sa po nej v Banskej Bystrici medailovej slávy číslo tri? Dúfajme, že áno.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×