Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Trpké spomienky: Biľak chcel vilu, tak sa z nej museli vysťahovať!

24.02.2014 (8/2014) Vo vile, ktorú si Vasil Biľak († 96) vybral na bývanie, prežila veľkú časť svojho života Zora Breierová (90). Krásny dom po ich vysťahovaní prestavali za štátne.
Trpké spomienky: Biľak chcel vilu, tak sa z nej museli vysťahovať!
10 fotografií v galérii
V roku 1970 nájomníkom oznámili, že súdruh Biľak si túto vilu vybral na bývanie a oni sa...
Autor fotografie: anc, koláž Život

Pani Breierová, ktorá dnes žije v bratislavskej Petržalke, Vasila Biľaka nikdy nevidela. „Keď sme sa v roku 1972 museli vysťahovať, vilu len začali prestavovať. Chceli nám dať jeden trojizbový byt, hoci sme tam bývali šiesti. Nakoniec sme dostali dva byty v Karlovej Vsi – jeden malý pre rodičov a väčší pre moju rodinu. Otec mal vtedy už 82 rokov a na rozostavanom sídlisku si zvykal ťažko.“

Otec Zory Breierovej JUDr. Ivan Štefánik bol známou postavou prvej Československej republiky. Pôsobil ako policajný prezident a neskôr ako právnik Najvyššieho správneho súdu. Pani Breierová ukazuje jeho fotky s Benešom i Masarykom.

Ivan Štefánik bol sudcom a politikom. 10 fotografií v galérii Ivan Štefánik bol sudcom a politikom. Zdroj: Archív Z.B.

Po vzniku slovenského štátu mu zakázali akúkoľvek činnosť a ich rodinu strážili žandári. „Otec pochádzal z Brezovej pod Bradlom, sme vzdialení príbuzní Milana Rastislava Štefánika. Bol presvedčený Čechoslovák, pripravoval Slovenské národné povstanie spolu s Vavrom Šrobárom. Keď povstanie vypuklo, odišli sme do Banskej Bystrice,“ spomína. Po dramatických mesiacoch, keď otec odletel do Moskvy a oni sa s mamou ukrývali v Osrblí, sa rozdelená rodina opäť stretla v Košiciach, kde vznikla Slovenská národná rada. „Otec pôsobil ako povereník pravosúdia, a keď SNR presťahovali do Bratislavy, vrátili sme sa aj my,“ hovorí pani Breierová.

Za prvej Československej republiky sa I. Štefánik stretával aj s prezidentom Tomášom Garriguom Masarykom. 10 fotografií v galérii Za prvej Československej republiky sa I. Štefánik stretával aj s prezidentom Tomášom Garriguom Masarykom. Zdroj: Archív Z.B.

Arizované nechcel

V ich byte na rohu Kozej ulice a Palisád bývať už nemohli. „Rusi tam nasťahovali NKVD – svoju tajnú službu. Ponúkli nám preto vilu na Timravinej ulici. Bola vtedy štátna, bol to arizovaný majetok,“ pokračuje. Vila podľa jej vedomostí pôvodne patrila Gustavovi Biermannovi, ktorý spolu s rodinou počas vojny zmizol bez stopy.

„Otec sa snažil o nich zistiť viac, ale nepodarilo sa mu to. Vedel, že chceli odísť do zahraničia, ale netušil, či naozaj vycestovali, alebo zahynuli v koncentráku. Do vily sme sa nasťahovali v roku 1945. Otec sa stal predsedom Najvyššieho správneho súdu. Vo funkcii zostal aj v roku 1948, keď sa vlády ujali komunisti, hoci sám komunistom nikdy nebol. O rok neskôr však ako 60-ročný sudca využil možnosť a odišiel do dôchodku,“ hovorí bývalá inžinierka.

Manželia Štefánikovci päť rokov pred núteným vysťahovaním z vily. 10 fotografií v galérii Manželia Štefánikovci päť rokov pred núteným vysťahovaním z vily. Zdroj: Archív Z.B.

Jej rodičia mali možnosť vilu odkúpiť – štátni úradníci im to vraj mnohokrát ponúkali. „Môj otec to rozhodne odmietal. Hovoril – ja som bol počas slovenského štátu proti arizáciám a vyvážaniu Židov a teraz mám sám kupovať arizovaný majetok? V žiadnom prípade, to radšej budem platiť akékoľvek nájomné. Pánovi Biľakovi to, samozrejme, neprekážalo,“ dodáva.

Architektonický skvost

Štefánikovci a Breierovci bývali teda vo vile na Timravinej ulici len ako nájomníci od roku 1945 do roku 1972. „Rodičia, ja s manželom a dvomi synmi. Istý čas tam býval aj brat s rodinou, ten však potom kúpil družstevný byt,“ spomína pani Zora. Keď z vily odchádzali, mala už takmer 50 rokov, jej synovia Peter a Pavol (známy psychiater a fotograf – pozn. aut.) študovali na vysokých školách.

Vila na Timravinej ulici je dnes skrytá pred zrakmi okoloidúcich. 10 fotografií v galérii Vila na Timravinej ulici je dnes skrytá pred zrakmi okoloidúcich. Zdroj: anc

„Jedného dňa v roku 1970 nám prišli z organizácie pre ubytovanie diplomatov oznámiť, že súdruh Biľak si našu vilu vybral na bývanie a musíme sa vysťahovať, lebo tam treba urobiť stavebné úpravy. Naťahovali sme sa s nimi dva roky, ale vedeli sme, že budeme musieť odísť,“ vysvetľuje pani Breierová. Tvrdí, že v čase, keď na Timravinej ulici žila ich rodina, vila bola architektonickým skvostom. „Bola tam veľká dvanásťmetrová hala klenutá do oblúka s obrovskými oknami, z ktorej sa šlo do záhrady. Päť veľkých izieb plus jedna malá pri kuchyni a všade vysokánske štvormetrové stropy.“

Na rozostavanom sídlisku si zvykal ťažko. 10 fotografií v galérii Na rozostavanom sídlisku si zvykal ťažko. Zdroj: Archív Z.B.

Pani Breierová rada spomína aj na záhradu za domom. „Nebola to v pravom zmysle záhrada, bol to skôr lesopark. Rástli tam nádherné kríky a stromy, ktoré boli veľmi vzácne a dendrológovia nám zakázali ich akokoľvek upravovať. Keď sa tam mal nasťahovať pán Biľak, všetky vyrúbali, aby strážna služba mala lepší prehľad o okolí domu,“ hovorí.

Ona sama sa na Timravinu ulicu už nevrátila. Nepotrebovala sa vraj dívať, ako sa vila mení. „Moja mama sa tam občas chodila prechádzať. Architekt, ktorý viedol stavebné práce, ju dokonca zavolal dnu. Vrátila sa odtiaľ zhrozená. Hovorila, že všetky stropy znížili o dva metre, priestory rozčlenili a dali tam obyčajné panelákové dvere. Vonkajšie priestory vybetónovali, hornú záhradu Biľak predal. Na toto vynaložil vtedy náš štát 1,7 milióna korún,“ dodáva pani Breierová.

Vasiľ Biľak si dal interiér vily prerobiť na svoj obraz. 10 fotografií v galérii Vasiľ Biľak si dal interiér vily prerobiť na svoj obraz. Zdroj: ČTK

Mohol ju kúpiť hocikto?

Čachre pri predaji vily na Timravinej ulici boli súčasťou vyšetrovania Vasila Biľaka, ktoré sa skončilo zastavením trestného stíhania v roku 1991. Vyšlo však najavo, že vilu pre Vasila Biľaka prestavali za štátnych 1,7 milióna vtedajších korún, hoci pôvodné náklady podľa schváleného projektu mali byť 700 000. Súčasťou rekonštrukcie bolo rozdelenie domu na dve časti, ktoré potom prekvalifikovali na byty. V decembri v roku 1978 odpredali 4,5-izbový byt Biľakovi za 250-tisíc korún a trojizbový jeho zaťovi Ševcovi za necelých 87-tisíc korún.

Pohreb komunistu: okrem zaťa Jozefa Ševca Biľaka odprevádzal aj Miloš Jakeš. 10 fotografií v galérii Pohreb komunistu: okrem zaťa Jozefa Ševca Biľaka odprevádzal aj Miloš Jakeš. Zdroj: anc

Po smrti Vasila Biľaka († 96) zostala žiť v pôvodne štátnej vile práve Ševcova rodina. Jozef Ševc vyhlásil, že vilu na Timravinej ulici si mohol v tom čase, keď ju od štátu kupovali, kúpiť ktokoľvek. Akosi však zabudol spomenúť okolnosti predaja a vynaložené štátne financie, ktoré ešte predtým zmenili krásnu medzivojnovú vilu podľa predstáv krajčíra z východného Slovenska.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×