Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nadané deti: V bežných školách sa ich talent často stráca

30.01.2014 „Mimoriadne nadané deti robia Slovensko konkurencieschopným,“ tvrdí psychologička Jolana Laznibatová.

Blíži sa zápis detí na základné školy. V kútiku duše sa obávate, čo bude v triede s vaším dieťaťom, ktoré už dávno vie písať, čítať aj počítať? Nechcete mu však „brať detstvo“ a veríte, že školu bez problémov zvládne? Možno sa mýlite.

Marek študuje v Oxforde. Testy z organickej chémie urobil na 99 % najlepšie v dejinách univerzity, čo sa ešte nikomu nepodarilo. V Kalifornii pomenovali po ňom planétku. Barbora získala striebro na medzinárodnej informatickej olympiáde v Chorvátsku ako jediné dievča medzi 70 chlapcami a od septembra začína študovať na univerzite v Cambridgi. Matej tu už tretí rok s vynikajúcimi výsledkami študuje fyziku. Títo aj mnohí ďalší bývalí žiaci Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, žnú úspechy všade, kam prídu. Otázkou však je, čo by s nimi dnes bolo, ak by sa im v detstve nikto špeciálne nevenoval? Ako by prežili v našom školskom systéme, ktorý vyžaduje učenie naspamäť, opakovanie a prácu podľa zadania bez diskusie?

„Myslím, že sme viacerým nadaným deťom doslova zachránili život,“ tvrdí riaditeľka školy Jolana Laznibatová. Mnohé mimoriadne nadané deti sú precitlivené, majú emocionálne problémy či poruchy, málo kamarátov a v bežnom školskom prostredí sa nudia. Často „vyrušujú“ a najmä chlapci vedia dať najavo, že škola nespĺňa to, čo od nej očakávajú. Výsledkom bývajú zhoršené známky, často aj zo správania. Hoci dieťa učivo ovláda, učiteľ v bežnej škole nemá čas sa mu špeciálne venovať a mnohokrát ho predpísané učivo nedokáže zaujať. Preto sa za nálepkou „problémové dieťa“ môže skrývať aj dieťa s mimoriadnym nadaním. Odborníci potvrdzujú, že mimoriadne nadaných je približne 20 percent detí. Sú to nadaní a talentovaní aj zo športu, umenia a iných oblastí.

Treba ich však rozpoznať a potom s nimi správne pracovať, mať pre nich pripravené špeciálne programy na rozvíjanie ich potenciálu.

Skončili za tri mesiace

Dr. Jolana Laznibatová je autorkou Programu APROGEN (Alternatívneho programu edukácie nadaných) a týmto deťom sa profesionálne venuje už dvadsať rokov. „Keď sme so súhlasom ministerstva školstva v septembri 1993 otvorili prvé triedy pre nadané deti, naši prváci zvládli prvácke učivo počas troch mesiacov a dostali vysvedčenia za prvý ročník už začiatkom decembra. Časom sme prišli na to, že tempo učenia týchto detí netreba urýchľovať, skôr treba učivo rozšíriť, prehĺbiť a obohatiť,“ hovorí riaditeľka o začiatkoch školy.

V roku 1998 vznikla oficiálne škola, o rok neskôr bolo do siete škôl zaradené gymnázium pre mimoriadne nadaných žiakov. Dnes mnohé deti strávia v tejto škole v Programe APROGEN dvanásť rokov - od 6 až do 18 rokov. Na Slovensku existuje celá sieť škôl s týmto programom.

„V máji minulého roku sme robili siedmy raz maturity. Od počiatočného celkového priemeru 1,43 sme sa dostali až k vlaňajšiemu 1,17 - najlepšiemu na Slovensku,“ hovorí riaditeľka o vynikajúcich výsledkoch. Zároveň však konštatuje: „Sú to len čísla. My sme škola zameraná na matematiku, fyziku, prírodné vedy a naši žiaci z týchto predmetov zvyčajne vedia oveľa viac, než sa vyžaduje. Mnohí si však po gymnáziu zvolia aj právo či politické vedy. Až jedna tretina našich maturantov odchádza študovať do zahraničia. Vyberajú si anglické univerzity, ale aj USA, Nemecko, Rusko či Írsko.“

V Ázii od rána do večera

Budúci vedci - chemici, fyzici či biochemici, sa v medzinárodnej konkurencii nestratia a dostávajú ponuky aj na ďalšie doktorandské štúdium a stáže z mnohých prestížnych pracovísk. „Zároveň však hovoria o tom, aké je štúdium v zahraničí náročné. Podmienky sú prísne, skúšky sa nedajú opakovať, pravidlá bývajú nekompromisné,“ rozpráva riaditeľka o skúsenostich bývalých študentov.

Za hviezdnou študijnou kariérou je už v ich škole tvrdá jazyková drina i intenzívna príprava na odbor, ktorý žiaci chcú študovať. Semináre, súťaže, pobyty v zahraničí, spolupráca s vedeckými ústavmi na Slovensku. Nadanie musí byť podporené ustavičnou prácou. Jolana Laznibatová sa smeje: „Upozorňujem našich študentov, že konkurencia je veľmi silná. V ázijských školách tohto typu je vyučovanie denne od šiestej ráno do desiatej večer. Je to naozaj tvrdý dril.“ Naši vynikajúci študenti by podľa nej mali byť pre Slovensko medzinárodnou konkurenčnou výhodou. Práve u nás vznikol prvý program edukácie pre tieto deti v Európe. Nasledovali okolité krajiny, kde sa od nás v tejto oblasti stále učia.

Najlepšie, ako ste mohli

Filipa prijali na Imperial College London na prírodovedeckú fakultu na štúdium chémie. Keď jeho rodičia stáli počas prijímacieho dňa v aule, prečítali si v materiáloch školy: „Ak sa vaše dieťa dostalo až sem, svoju prácu ste zvládli najlepšie, ako sa dalo.“

Riaditeľka ŠpMNDaG je s rodičmi súčasných aj bývalých žiakov v intenzívnom kontakte. Vystupujú aj na konferenciách o nadaní, ktoré škola organizuje a siedma sa bude konať v apríli 2014. Práve oni by mohli rodičom nadaných budúcich prváčikov potvrdiť, že mať také dieťa znamená dlhú a namáhavú cestu k úspechu. „Raz som sa istej mamičky pýtala, či dá ku nám aj mladšieho súrodenca jedného z našich žiakov. Odpovedala mi: nie, ten je, vďakabohu, normálny...,“ usmieva sa riaditeľka. Pedagogóvia školy najlepšie chápu, aká náročná je práca s týmito deťmi a s rodičmi úzko spolupracujú. Jolana Laznibatová napísala o problematike mimoriadneho nadania detí a študentov dve knihy, ktoré môžu mamám a otcom pomôcť zorientovať sa. Podľa nej sa takýmto deťom musí venovať špeciálna pozornosť už odmalička. Mnohé sa od ostatných detí odlišujú už v škôlke, učitelia posielajú rodičov s nimi k psychológovi.

Najmladší žiak Miško, ktorý na ŠpMNDaG nastúpil, nemal v tom čase ešte päť rokov. Zmaturoval v šestnástich. „Pri testovaní a posudzovaní úrovne schopností sa používajú štandardizované psychologické testy, ktoré sú akceptované všade vo svete. V nich sa potvrdí, či je dieťa mimoriadne nadané. Takéto dieťa dokáže riešiť úlohy, ktoré sú určené pre oveľa vyššie vekové kategórie. Vývoj nadaného dieťaťa môže byť nerovnomerný, nadanie môže byť jednostranné, alebo aj spojené s poruchami učenia či inými poruchami. To všetko sa v špecifických testoch prejaví,“ vysvetľuje riaditeľka.

Deti sú deti

Práve v tomto čase k nim do školy prichádzajú na otestovanie malí predškoláci. Mnohí už čítajú, riešia matematické rébusy, zaujímajú sa o zemepis či o vesmír, uvádzajú okolie do pomykova svojimi nedetskými vyjadreniami. Možno budúce supermozgy. Niektorí z nich však napríklad neodpovedajú na otázky cudzích ľudí, nezdravia a nechcú sa hrať s inými deťmi. Rodičia niektorých už od okolia pocítili, že ich syn či dcéra sú „čudní,“ „iní“. Nadané deti sú však tiež len deti. Zaslúžia si šancu, aby mohli vyrastať spokojné a šťastné v spoločnosti seberovných, ktorá ich dokáže motivovať. Starší gymnazisti si namiesto „mimoriadne nadaní“ dali vytlačiť na tričká veselú prešmyčku „riadne a mimo.“ Bohatstvo krajiny je však práve v takýchto nadaných, múdrych ľuďoch. V tých, ktorí sú mimo priemer a dokážu v budúcnosti posunúť vpred vedu a celú spoločnosť.

Jolana Laznibatová v tom má za roky práce s týmito deťmi a študentmi jasno: „V podmienkach bežných škôl sa takéto nadanie väčšinou nerozvinie do optimálnej podoby, často sa spriemeruje, až postupne mizne. Aby raz nadaní boli naozaj výnimočne dobrí, treba im venovať náležitú pozornosť. Preto je dôležité, tento špecifický druh edukácie a výchovy oficiálne podporovať. Aby už nikdy žiadny nadaný nemusel konštatovať: - aj ja som bol kedysi nadaný, dlho mi to trvalo, ale nakoniec som sa z toho dostal...“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×