Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Obdivuhodné: Bude mať šesťdesiat a stále skáče na lyžiach!

27.12.2013 (51/2013) Jozef Hýsek (57) je bývalý reprezentant Československa v skokoch na lyžiach. Hoci má už blízko k šesťdesiatke, dodnes skáče. Je sedemnásobný majster sveta v skokoch na lyžiach veteránov.
Obdivuhodné: Bude mať šesťdesiat a stále skáče na lyžiach!
4 fotografie v galérii
Banskobystričan Jozef Hýsek reprezentoval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch...
Autor fotografie: Oliver Balog

Nikdy ste neprestali skákať?

Prestal. Na deväť rokov. Moja aktívna kariéra vrcholového športovca sa skončila v roku 1984. Na jar som skočil posledný skok, odložil lyže a povedal som si – padla. Definitívne.

Skoky ste vypustili z hlavy?

Úplne. Hrával som futbal za Kremničku, obec pri Banskej Bystrici. Bola to 1. a 2. futbalová trieda. Lenže v roku 1993 prišli za mojou manželkou, aby ma prehovorila na návrat ku skokom na lyžiach. Začal som znova skákať ako veterán v Banskej Bystrici. Moje prvé preteky po rokoch boli na treťom ročníku bývalých skokanov na lyžiach z Československa. Jedny v Banskej Bystrici, druhé o pár týždňov v Harrachove a vo Frenštáte pod Radhoštěm.

Po deviatich rokoch ste sa teda postavili na skokanské lyže. Aké to bolo?

No rešpekt som teda mal. Najskôr som sa radšej tri dni iba spúšťal spod odrazovej hrany. Po troch dňoch som vyliezol hore na nájazd. Ten bol úplne iný, ako keď som končil. My sme nemali tzv. lavičky, z ktorých sa skokani spúšťajú dnes. Obul som si lyže, sadol na lavičku, pozerám sa dolu a – veď tam je viac divákov, ako keď som aktívne skákal ako reprezentant! Boli zvedaví, ako to po rokoch zvládnem.

Skáče klasikou s lyžami pri sebe. Na V-štýl, pri ktorom sú v letovej fáze lyže do tvaru písmena V, neprešiel. Napriek tomu vyhráva. 4 fotografií v galérii Skáče klasikou s lyžami pri sebe. Na V-štýl, pri ktorom sú v letovej fáze lyže do tvaru písmena V, neprešiel. Napriek tomu vyhráva. Zdroj: Pavel Mikeska

Skáče klasikou s lyžami pri sebe. Na V-štýl, pri ktorom sú v letovej fáze lyže do tvaru písmena V, neprešiel. Napriek tomu vyhráva.

Ako to dopadlo?

Bol som taký „nabudený“, že som sa začal odrážať skôr, ešte pred odrazovou hranou. Samozrejme, že odraz som radšej nedokončil, aby som nespadol.

Nadávali ste si, že na čo ste sa to dali nahovoriť?

Nie, naopak. Oživili sa mi spomienky. Dal som si zopár ďalších skokov a na veteránskych pretekoch v kategórii do 40 rokov som skončil na treťom mieste. Do Česka na ďalšie preteky som nešiel, ale v nasledujúcom roku už áno. Vždy to boli letné preteky v Banskej Bystrici a potom v Česku. Trénovať som veľmi nemusel, kondičku som mal z futbalu. Iba občas som si urobil nejaké odrazy. Začalo sa mi dariť.

A začali ste chodiť na veteránske majstrovstvá sveta?

To až neskôr. V roku 2001 išli Česi do Fínska na preteky v zime. Hovorili, že by chceli urobiť zimné majstrovstvá sveta aj u nich v Harrachove. Ale my sme váhali, lebo tu v zime nik z veteránov neskákal. Nakoniec sme sa rozhodli, že do Harrachova pôjdeme. Pred šampionátom som sa začal aspoň spúšťať na snehu, aby som získal cit pre sklz. Išiel som si skočiť do Tatier a do Zakopaného. Keď sme prišli do Harrachova, oficiálne nás privítali ako ďalšiu krajinu, ktorá pribudla vo svete veteránov.

Kedysi ste sa ako aktívny skokan zúčastnili aj na riadnych majstrovstvách sveta. A teraz ste zrazu boli po desiatkach rokov na veteránskych?

Áno, predtým som bol naposledy na majstrovstvách sveta v roku 1978 vo fínskom Lahti, skončil som ako československý reprezentant na jedenástom mieste. Ale na veteránskych pretekoch som nestretol žiadneho skokana, s ktorým som skákal kedysi na svetových súťažiach. Mená veteránov mi nič nehovorili.

Ako ste v Harrachove na svojom prvom veteránskom šampionáte dopadli?

Vyhral som. Nóri boli hneď v pozore, nechápali. Zazerali, niečo v zmysle: „Príde prvýkrát na šampionát a hneď ho vyhrá?!“ Okamžite zisťovali, kto som. O rok boli majstrovstvá sveta v Zakopanom a tam som získal dva tituly – na veľkom aj malom mostíku.

Nóri sú najlepší vo veteránoch?

Patria medzi najlepších, lebo kým my si dáme v zime 10-20 tréningových skokov a ideme na preteky, Nóri a Fíni za zimnú sezónu naskáču 200-300 skokov. Tréning berú veľmi vážne, až ma to prekvapilo. A takisto aj preteky. Pred súťažou býva zábava, veselo, ale len čo sa začnú preteky, nepozná brat brata.

Zozačiatku chodili na veteránske majstrovstvá sveta viacerí Slováci, dnes chodíte sám. Vezmete auto a idete do Fínska, Nemecka či Rakúska?

Keď bol šampionát vo Fínsku, nešiel som, lebo to bolo až za Kuusamom, pri polárnom kruhu, a to je ďaleko. Na pretekoch v Nemecku, Rakúsku a Slovinsku bola so mnou dcéra, v Poľsku manželka. Všetko si platíme sami.

Taký tradičný obrázok – Jozef Hýsek ako víťaz pretekov. 4 fotografií v galérii Taký tradičný obrázok – Jozef Hýsek ako víťaz pretekov. Zdroj: Pavel Mikeska

Taký tradičný obrázok – Jozef Hýsek ako víťaz pretekov.

Koľko máte titulov veteránskeho majstra sveta?

Zo zimy päť a tento rok som získal dva tituly z letných majstrovstiev sveta. Okrem toho niekoľko bronzových medailí.

Akí najstarší skokani skáču?

V roku 2002 bol na šampionáte Nór Olaf Lee vo veku 89 rokov. Síce iba na malom mostíku, skákal asi 20 metrov, ale neverili sme vlastným očiam, že taký starý človek naozaj vylezie na mostík a spustí sa dolu. Bol to čulý, vitálny pán, neveril som, že má toľko rokov. Tak mi ukázali jeho pas a rok narodenia bol 1913. O rok neskôr skákal v Zakopanom ako 90-ročný. Tento rok som videl najstaršieho 72-ročného a skákal suverénne. Klobúk dolu.

Koľko metrov sa na veteránskych pretekoch skáče?

Ako v ktorej kategórii, starší pretekári chodia z vyššieho nájazdu. Takže keď je mostík napríklad HS 70, vedia na ňom skočiť okolo 65 metrov. Mladší štyridsiatnici skáču na väčších mostíkoch aj sto metrov.

Koľko je na Slovensku veteránskych skokanov na lyžiach?

Desať. Všetci však skáču iba v lete. V zime skáčem len ja.

V zime sa skáče ťažšie ako v lete?

Oveľa ťažšia je zima. Skákať v lete na umelej hmote je jednoduchšie, nehrozí napríklad zahranenie lyže, čo na snehu hrozí vždy. Pády v zime bývajú tiež ťažšie. Leto je určite bezpečnejšie, preto chodí na letné súťaže viac veteránov.

Padajú veteráni často?

Občas sa stane. Aj ja som si raz pred majstrovstvami sveta vykĺbil rameno a nemohol som na nich štartovať.

Idú teda aj veteráni na doraz?

Áno. Starší človek už nemá takú koordináciu pohybu ako vrcholový športovec, tiež reakcie sú pomalšie. Ak sa niečo stane po dopadnutí, napríklad zahraní lyža, mladý skokan sa s tým vie rýchlejšie vyrovnať než starší. V niektorých momentoch ide o desatiny sekundy. Keď sme boli pred dvoma rokmi na veteránskom šampionáte v nemeckom Ruhpoldingu, tak vrtuľník počas pretekov štyrikrát odvážal zranených skokanov do nemocnice.

Občas sa na veteránskych pretekoch objavia i veľké mená. Súťažil vraj aj legendárny Matti Nykänen.

V roku 2010 bol na šampionáte v Slovinsku. Občas sa objaví ďalší legendárny skokan Andreas Goldberger, videl som aj Bruna Reutelera.

Skokan na lyžiach musí byť štíhly, ľahký, nesmie pribrať ani pri prejedaní sa počas Vianoc. Vy ste nikdy nepribrali?

Nie, maximálne kilo a to sa dá dať po pár tréningoch ľahko dole. Snažím sa udržiavať rovnakú hmotnosť.

Ako jediný slovenský veterán skáče na svetových šampionátoch aj v zime. Zimné skoky sú podstatne ťažšie ako letné. 4 fotografií v galérii Ako jediný slovenský veterán skáče na svetových šampionátoch aj v zime. Zimné skoky sú podstatne ťažšie ako letné. Zdroj: Profimedia.sk

Ako jediný slovenský veterán skáče na svetových šampionátoch aj v zime. Zimné skoky sú podstatne ťažšie ako letné.

Čo človeka, ktorého vek sa blíži k šesťdesiatke, láka skákať na lyžiach?

Je pravda, že skoky na lyžiach sú špecifickejšie a človek musí byť väčší fanatik, aby išiel na mostík. Tak som asi fanatik. Lyžovanie ma baví a manželka mi záľubu toleruje. Zozačiatku som nechodil skákať často, tak ma z domu vyprevádzala, aby som sa hlavne nezranil. Teraz sa aj s dcérou chodí pozerať.

Šport prechádza krízou, lebo nie je prílev nových detí, ktoré by sa chceli hýbať. Ako je to v skokoch?

To už bolo veľakrát vysvetlené, že dnešné deti majú viac možností a šport ich neláka, lebo je to väčšia drina ako sedenie pri počítači. Vrcholový šport je naozaj drina, odriekanie, a ak niekto chce byť dobrý, musí pracovať na každom maličkom detaile. Tí, čo nevydržia, postupne odchádzajú k jednoduchšej zábave a športovcov ubúda. Navyše, skoky sú iné tým, že sa nedajú robiť hocikde, iba na vybudovaných moderných mostíkoch. My sme teraz v Banskej Bystrici zrekonštruovali dva najmenšie mostíky a veríme, že deti prilákame. Ale podobné problémy s nedostatkom športujúcich detí majú aj v cudzine, nie je to slovenská špecialita.

Trénujete mladých chlapcov?

Trénujem troch dorastencov, ale vidíte, že už tu máme aj niekoľko menších detí, ktoré sa začínajú spúšťať na lyžiach po dopadovej ploche, máme i dievčatá. Podľa mňa majú skoky na Slovensku stále budúcnosť. Podstatné je, aby sa deti chceli radšej hýbať, ako sedieť doma.

Dokedy budete skákať na lyžiach?

Neviem. Asi dovtedy, kým telo nepovie stop. Keď zdravie viac nedovolí, tak prestanem. Potom sa budem na skoky už len pozerať.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×