Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Istota v diamante

05.11.2008 (45/2008) Ani svetová FINANČNÁ KRÍZA u nás nezvýšila obchod s diamantmi. Cena tých investičných sa totiž pohybuje od státisícov po milióny a ukladať do nich posledné peniaze odborníci rozhodne neodporúčajú.
Istota v diamante
1 fotografia v galérii
ANTON SCHWARTZ kontroluje laserom vypálené číslo na diamante.
Autor fotografie: Život

Kým donedávna sa na Slovensku kupovali iba malé diamanty, prevažne v snubných prsteňoch u klenotníkov, dnes je už záujem aj o veľké kamene v miliónových hodnotách. Dopyt po nich je však zatiaľ ojedinelý. Obchod s diamantmi sa u nás ešte len rozvíja, preto ani obchodníkov s nimi nie je veľa.

Trebišovčan Ing. Anton Schwartz (37) sa na tento biznis, vo svete dávno zabehaný, dal pred dvomi rokmi. Tvrdí, že klientela sa grupuje prevažne z radov podnikateľov z celého Slovenska. Samozrejme, je to diskrétny obchod, kde je nemysliteľné spomínať mená zákazníkov.

Investičný diamant
„Diamanty treba rozlišovať podľa toho, či sú určené na spotrebu, alebo na investovanie. Tie prvé sú klasické diamantové šperky, hlavne prstene kupované pri výnimočných príležitostiach, vkladá sa do nich zvyčajne 0,3- karátový diamant a ich cena sa u nás pohybuje od štyridsať do päťdesiattisíc korún. Za investičný diamant, ktorý sa rádovo pohybuje v státisícoch, respektíve v miliónoch, možno považovať každý certifi kovaný kameň, ktorý kvalitou dosahuje tie najvyššie parametre, nie je osadený v šperku a jeho hmotnosť je od jedného karátu vyššie. Samozrejme, hovoríme o prírodných kameňoch, nie syntetických,“ vysvetľuje.

Práve tieto investičné diamanty začali v posledných rokoch zaujímať i zámožných slovenských klientov. Inžinier Schwartz objasňuje dôvody: „Diamant drží hodnotu, je likvidný, zameniteľný, kdekoľvek medzinárodne obchodovateľný, možno ho speňažiť aj v zlých časoch, použiť na zaručenie pri bankovom úvere, nevplýva naň kríza, aj počas vojen si udržiava hodnotu, z hľadiska úschovy je veľmi malý a možno ho uložiť v bankovom sejfe“.

S pripravovaným prechodom našej meny na euro ani v súvislosti s fi nančnou krízou vo svete nezaregistroval zmenu záujmu svojej klientely. „Určite by som nikomu neodporúčal, aby do diamantov vložil posledné peniaze. Ľudia do nich dávajú zhruba desať percent voľných fi nančných zdrojov,“ hovorí.

Tvrdá korektnosť
„Obchod s diamantmi je založený na vyslovene tvrdej korektnosti, ak by si tu niekto dovolil akýkoľvek podraz voči svojmu zákazníkovi, okamžite je na doživotie vylúčený a do budúcnosti už s ním nikto obchodovať nebude. V ,diamantovom‘ obchode platia presné pravidlá, má určité fi nesy, ale aj tajnosti a túto hmlu nie je potrebné odkrývať,“ rozpráva. Predáva diamanty zo seriózneho zahraničného zdroja, výlučne s certifi kátom renomovanej nezávislej spoločnosti GIA (Gemological Institute of America) certifikujúcej sedemdesiatpäť percent diamantov, s ktorými sa obchoduje na svetových burzách.

„Pozrite sa, tu je laserom vypálené číslo certifi kátu,“ ukazuje v špeciálnej pinzete drahokam, k tomu lupu a spresňuje, na ktorej plôške výbrusu hľadať miniatúrne označenie. Na listine certifi kátu je presná charakteristika parametrov kameňa – hmotnosť, čiže karáty (jeden karát je 0,2 gramu), čistota, farba, výbrus a ďalšie, plus nákres.

Diamant srdiečkového tvaru, ktorý máme v rukách, má 1,25 karátu a stojí niekoľko stotisíc korún. Svoj vzácny tovar má inžinier Schwartz bezpečne uložený v banke.

Farebné spektrum
Zaujímavé je, že diamant – od staroveku považovaný za symbol krásy, bohatstva a spoločenského postavenia – si stále drží vysokú cenu, ktorá sa pohybuje len minimálne a ojedinele. Ovplyvňuje to i skutočnosť, že diamantové bane sú koncentrované vo veľmi úzkom kruhu ľudí a samotné ťažobné spoločnosti v snahe neznížiť ich cenu trh regulujú tým, že pustia naň len obmedzené množstvo vzácnych kameňov.

Ročne sa vyťaží asi 130 miliónov karátov (26-tisíc kilogramov) diamantov v celkovej hodnote takmer deväť miliárd dolárov. Väčšina z nich sa získava v strednej a Južnej Afrike, významné náleziská sú aj v Kanade, Rusku, Brazílii a Austrálii. Nachádzajú sa predovšetkým tam, kde žeravá magma vystúpila k povrchu zeme z hĺbky aspoň stopäťdesiat kilometrov a stuhla.

Diamant je uhlík, grafi t, ktorý tlakom a obrovskou teplotou zmenil kryštálovú mriežku. Je to najtvrdší minerál na svete, tepelne vodivý, podľa niektorých názorov má aj liečivý účinok. Je schopný až na osemdesiat percent odrážať svetlo a rozkladá ho na čarovné farebné spektrum. Práve pre svoju krásu je taký obdivovaný a cenený. Čistota a kvalita výbrusu mu pridávajú na hodnote.

Najčastejší je briliant, diamant vybrúsený do okrúhleho tvaru, výnimočný je výbrus v tvare srdca, páči sa aj výbrus princes – kocka. Ak je však diamant vysoko karátový, čiže veľký, jeho nedostatky sa tolerujú. Diamant na rozdiel od iných kameňov by mal byť pri osádzaní do šperku čo najviac odhalený, aby do seba dostal veľa svetla, a tým viac ho dokáže odraziť. Inžinier Schwartz zveruje svoje diamanty do rúk iba vynikajúcim zlatníkom. Upozorňuje na niektoré momenty u nás málo známej diamantovej kultúry.

„Diamantový šperk sa nosí v určitom režime, malo by to byť po piatej hodine večer a pri určitých príležitostiach, ak je diamant v šperku kombinovaný s inými kameňmi, mal by byť nosný. Nie je vhodné, aby si ho kúpil niekto, kto na to nemá spoločenské postavenie.“

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×