Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovák hrá so svetovými hviezdami, funguje im aj očný sex

09.11.2013 (45/2013) Štefan „Pišta“ Bartuš (35) začal hudobnú kariéru dvoma výmenami: klavíra za kontrabas a klasiky za džez. Dnes patrí medzi džezovú špičku.
Slovák hrá so svetovými hviezdami, funguje im aj očný sex
5 fotografií v galérii
Štefan „Pišta“ Bartuš sa v džeze našiel, predstavuje preňho absolútnu slobodu.
Autor fotografie: Peter Korček

Doma sme ho zastihli po príchode z dvojmesačného angažmánu v New Yorku a pred domácim turné z jeho autorských vecí po Slovensku, ktoré zavŕšil minulý týždeň.

Dedo, oco, kamarát

Bartušovci bývajú v rakúskom Neusiedl am See rok a pol. Džezový muzikant je viac-menej stále na cestách a aby mohol byť častejšie s manželkou Natašou a deťmi, zmena bydliska bola nevyhnutná.

„Väčšinou som býval po bratislavských privátoch, niekedy ma hranie nepustilo domov aj dva týždne,“ hovorí muzikant.

Slovenský kontrabasista si zahral aj s vynikajúcim saxofonistom Bennym Golsonom. 5 fotografií v galérii Slovenský kontrabasista si zahral aj s vynikajúcim saxofonistom Bennym Golsonom. Zdroj: Profimedia.sk

Slovenský kontrabasista si zahral aj s vynikajúcim saxofonistom Bennym Golsonom.

„Pôvodný plán bol, že sa presťahujeme do Bratislavy, ale moja mama pracovala dlho v Rakúsku a povedala nám, že pre budúcnosť detí bude lepšie hľadať nový byt tam.“

Bartušovci pochádzajú z Lučenca, kde sa Pišta vďaka rodine dostal do kontaktu s hudbou a prvým hudobným nástrojom.

„V našej rodine sme mali veľa muzikantov, starý otec a strýko hrali ľudové piesne, na nich som vyrastal,“ spomína. „Potom mi otec, mal som necelých dvanásť, pustil džezového huslistu Stéphana Grappelliho. Veľmi sa mi páčil, ale k džezu ma nasmeroval až o rok starší kamarát Klaudius Kováč. Povedal mi o Oscar Peterson triu. Raz som bol sám doma a práve dávali ich koncert v maďarskej televízii. Hoci je Peterson klavirista, mne padol do oka kontrabasista Niels-Henning Ørstead Pedersen. Žiaľ, už zomrel. Bol to úžasný virtuóz a ten zmenil celý môj život. Dovtedy som hrával na klavíri, ale po tom, čo ma očaril, som presedlal na kontrabas.“

Začal sa pomaly učiť. Najprv na otcovej basgitare, keď sa ho vypytoval, aké má struny. A presne to isté robí teraz jeho dvanásťročný syn Alan. Prvý kontrabas dostal Pišta od otca. Bol vraj taký študentský, už ho nemá, ale celkovo vlastní dva. Prvý z nich mu kúpil starý otec, druhý si obstaral sám.

„Tento od starého otca má okolo sto rokov, ale jeho úplného pôvodu som sa ešte nedopátral,“ poodhaľuje. „Sú len dve možnosti – buď ho vyrobil majster, alebo ide o manufaktúrnu výrobu. Keď ho nosím do opravy k husliarom, pretože je meteosenzitívny a treba ho priebežne udržiavať, majstri odborníci sa nezhodujú. Najprv sa domnievali, že ide o manufaktúrnu záležitosť, ale neskôr zistili, že pred sto rokmi také nevyrábali, a viac sa prikláňajú k výrobku od sólo majstra.“

1924838:fullwidth:true:true:true

Bartušov Jazzbrothers. Zo slovenských hudobníkov ňom hrávajú gitarista Michal Bugala a pianista Ľubo Šrámek.

Dôležité je, že Pišta vie, kde ho vzal on. Vybral si ho od kamaráta, ktorý ho zase objavil v kláštore niekde pri Rožňave, a dedko mu ho zaplatil. Vzhľadom na jeho meteosenzitívnosť ho používa len v štúdiu a na festivaloch. Na blízke cesty má druhý, novší. V ďalekých krajinách sa zase o to, aby mal na čom hrať, stará organizátor, ktorý mu nástroj zabezpečí. A čo ak netrafí?

„Potom to musíte nejako pretrpieť, odohrať a zabudnúť,“ smeje sa kontrabasista.

Chcel som robiť džez

Štefan vyštudoval na konzervatóriu v Banskej Bystrici a pustil sa aj do vysokej školy, počas ktorej hrával v SĽUK-u. Ibaže ju nedokončil.

„Na to, aby som dokonale spoznal a ovládal kontrabas, je ideálna klasická hudba. Venoval som jej teda veľa času, chcel som čo najlepšie zvládnuť techniku nástroja. Nevedel som si však pomôcť, ťahalo ma to k džezu, a tak som vysokú predčasne opustil.“

Neľutuje. V džeze sa našiel, predstavuje preňho absolútnu slobodu, hoci sa má čo obracať. Tento hudobný štýl funguje na trochu inej báze ako pop alebo rock. Džezmeni sa celý život hýbu medzi dvoma kategóriami – džezovými štandardmi a vlastnou tvorbou.

Kontrabasy má dva. Starší na nahrávanie do štúdia,tento novší na cestovanie. 5 fotografií v galérii Kontrabasy má dva. Starší na nahrávanie do štúdia,tento novší na cestovanie. Zdroj: Peter Korček

Kontrabasy má dva. Starší na nahrávanie do štúdia,tento novší na cestovanie.

„Džezové štandardy, to je najmä americká muzika začínajúca niekde pri New Orleanse pokračujúca swingovou érou Duka Ellingtona až po súčasnosť. Sú to skladby, ktoré sa stali evergreenmi a tie sú spolu s harmóniou a melódiou zaznamenané v tzv. real booku. Poznajú ich všetci džezoví hudobníci. Na ne sa potom improvizuje, teda džemuje,“ hovorí Pišta. No a druhá možnosť v rámci džezu sú autorské skladby hudobníkov, teda novinky.

Ako „odpratať“ zlú speváčku

Jamsession je z džezu asi najznámejší pojem. Nie raz som zažila, ako sa niektorí muzikanti predvádzali dlhšie, ako by bolo žiaduce, preto ma zaujímalo, ako takéhoto človeka dostať z pódia.

„Džemovanie má svoje nepísané pravidlá. Rytmika je stabilná, striedajú sa len sólisti a tí by mali disciplinovane zahrať pár chórusov a zísť z pódia, tak ako som to zažil nedávno v New Yorku, ktorý určuje trendy aj v džeze. Ale niektorí hudobníci to nerešpektujú,“ zasmeje sa Pišta a pokračuje: „Teraz v New Yorku sa nám stalo, že si na pódium prišla zaspievať speváčka, ktorá nemala súdnosť. Tak sme ju elegantne uťali.“

Každé jamsession totiž vedie jeden hudobník, ktorý si určuje sprievodných muzikantov a celú produkciu si musí ustrážiť.

„Voláme to očný sex. Očami si povieme čo ďalej. Divák si to ani nevšimne,“ prezradí Pišta.

Kto s kým?

Ak je džezový muzikant tvorivý, veľmi rád predvedie na koncertoch svoje vlastné skladby. Štefan Bartuš k nim patrí. Nedávno skončené turné si vyskladal z hudobníkov, o ktorých vedel, že jeho hudbe rozumejú a s chuťou si ju zahrajú. Mnohokrát, a platí to aj naopak, si vyberie i zahraničných hráčov, lebo je presvedčený o tom, že budú na prospech veci. A mnohokrát sú to svetové mená. Majú však tie záujem hrať s niekým, koho stretli možno raz v živote alebo vôbec?

„Ale majú,“ smeje sa kontrabasista. „To sa pre zmenu volá hudobná prostitúcia. Nie je problém niekoho si vyhliadnuť a osloviť. Dnes ide všetko rýchlo. Pošlete dotyčnému, čo ja viem, do Ameriky, svoje skladby, a keď sa mu páčia, je dôležité už len doladiť termíny, finančné požiadavky či ubytovanie.“

1924842:fullwidth:true:true:true

Chick Corea je džezový klasik.

Takto sa jemu podarilo na nedávne turné získať okrem slovenskej špičky najžiadanejšieho európskeho pianistu Antonia Faraa či srbského bubeníka pôsobiaceho vo Viedni Vladimira Kostadinoviča. Na revanš si Štefana Bartuša na spoluprácu prizvali saxofonista Benny Golson, trumpetista Adny Rice či bubeník Jay Cummings. Tu však nastáva iná otázka – keďže svetové štandardy vedia hrať všetci džezmeni, je pre nich možno jednoduchšie vziať džob „bez námahy“, ako si naštudovať niečo nové?

„Štandardy sú, samozrejme, ľahší zárobok, ale skutoční muzikanti radi hrajú nové veci, je to pre nich výzva a osvieženie. Akurát to, aby sa niektorá vaša skladba stala svetovým štandardom, je už ťažšie. Každý tvorivý džezmen hrá radšej svoje veci, nie veci tých druhých, čiže nové skladby sa už takto ľahko ako v minulosti štandardmi nestávajú.“

Potatil sa

Ako sme už spomínali, u Bartušovcov pomaly rastie nová generácia hudobníkov. Syn Alan je mimoriadne talentovaný klavirista. Rakúsky učiteľ hudby sa jeho príchodu do hudobnej školy veľmi potešil.

„Taký talent už vraj dlho nemal,“ pochváli ho mama Nataša, ktorá sa nedávno ujala manažovania manželovej hudobnej kariéry. „Zaradili ho medzi osem najlepších žiakov Burgenlandu, umožnili mu chodiť na workshopy; každému žiakovi sa venuje jeden učiteľ a nakoniec ukážu, čo sa naučili.“ 

Štefan „Pišta“ Bartuš sa v džeze našiel, predstavuje preňho absolútnu slobodu. 5 fotografií v galérii Štefan „Pišta“ Bartuš sa v džeze našiel, predstavuje preňho absolútnu slobodu. Zdroj: Peter Korček

Štefan „Pišta“ Bartuš sa v džeze našiel, predstavuje preňho absolútnu slobodu.

Hudobný talent má aj mladšia Natálka (10), hrá na gitare. Hudobnícka rodinka trošku dopláca na miestny oddychový systém. Každý deň medzi dvanástou a druhou plus celú nedeľu majú Rakúšania niečo ako siestu. Vtedy nesmiete doma robiť nič. Ani vysávať. Keď sa raz takto zabudli otec Pišta so synom Alanom pri klavíri, sused na nich zavolal políciu.

„Nechceli sme deti ťahať nasilu do hudby, ale ich talent sa prejavil dosť výrazne, tak by bolo škoda brzdiť ich,“ hovorí Nataša a tatko Pišta súhlasne prikývne.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×