Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kávová drina: Desať hodín na horúcom slnku za istotu zárobku

05.10.2013 (40/2013) Je šesť hodín ráno. Starý rozheganý autobus stojí na zastávke v malom brazílskom mestečku v štáte Minas Gerais.
Kávová drina: Desať hodín na horúcom slnku za istotu zárobku
9 fotografií v galérii
Luis Carlos už niekoľko rokov prichádza na plantáž zo susedného štátu Bahía.
Autor fotografie: Zdenko Somorovský

Sedí v ňom cudzinec a asi 15 robotníkov, ktorí tak ako každý iný deň idú pracovať na kávovú plantáž.

Pre mnohých z nich je desaťhodinové oberanie kávových bôbov na horúcom slnku jedinou možnosťou zárobku v širokom okolí. Tváre majú opálené, zvráskavené a ospalé. Ruky sú tvrdé a drsné. Viacerí majú oblečené špinavé košele, blúzy, obuté vysoké čižmy, na hlave zarazené klobúky či modré šiltovky so sieťkou na zátylku slúžiacou ako ochrana proti slnku. Sedia ticho, iba sem-tam niekto niečo zamrmle. Mnohí z nich totiž popíjajú kávu a fajčia cigarety. Vzduchom sa šíria smrad z fajčenia a prepoteného starého oblečenia, prach a vôňa kávy. Pri nohách majú položené veľké bandasky s vodou, obedárom a medzi kolenami obrovské sitá na kávu. Po chvíli vodič niečo zakričí a naštartuje. Zaprášený autobus sebou najskôr trhne a potom sa pomaly rozbehne.

Zrelé žlté kávové bôby čakajúce na zber. 9 fotografií v galérii Zrelé žlté kávové bôby čakajúce na zber. Zdroj: Zdenko Somorovský

Zrelé žlté kávové bôby čakajúce na zber.

Cesta je červenohnedá a prašná. Okolie je kopcovité a plné vysadenej kávy. Do očí tak bije zelená farba kávovníkov. Káve sa na kopcoch dobre darí, keďže je blízko lesa, ktorý jej dodáva vlhkosť a vodu. Osvaldo, približne 60-ročný muž, ktorý každý rok pracuje na plantáži, začne opisovať svoj život spojený s kávou. „Žijem tu celý život a pestovanie kávy poznám od narodenia. Veľkú časť z toho, čo tu vidíte, som vysadil týmito rukami.“ Pomaličky, ale s veľavravným gestom vďaky ich zdvihne na chvíľu do vzduchu. Zažraná špina pod kožou je neklamným dôkazom jeho tvrdej práce. Otočí hlavu a pozrie von oknom na pravidelné rady nasadených kávovníkov. „Mladý krík začne rodiť kávu až po troch rokoch. Musí sa pravidelne strihať a upravovať. Na farme je tak práca po celý rok.“

Práca zberačov je náročná, ale dáva im istý zárobok. 9 fotografií v galérii Práca zberačov je náročná, ale dáva im istý zárobok. Zdroj: Zdenko Somorovský

Práca zberačov je náročná, ale dáva im istý zárobok.

Medzitým niekoľkokrát zastavujeme a naberáme ďalších chlapov. Zdravia sa kývnutím hlavy a sadajú si dozadu, kde sa veselo pustia do debaty. Vedia, že cesta na farmu bude trvať približne hodinu. „Už je neskorý september, a preto sa zberá ďalej od mesta,“ povie Osvaldo a pokračuje s výkladom. „Strom kávovníka sa po desiatich rokoch zreže a vytrhne aj s koreňmi. S nimi máme vždy najväčšie problémy. Na staré miesto potom nasadíme nový krík, ktorý bude rodiť viac kávy so silnejšou a s čerstvejšou arómou.“

Medzi starými chlapmi je aj niekoľko žien a celkom mladé dievča. Na prste má obrúčku. Koľko rokov zo svojej mladosti ešte stratí prácou na farme? Je určite ťažké nájsť si dobre platené zamestnanie v okolí malého mesta, ako je toto.

Vrecová plachta je najdôležitejšou pomôckou pri zbere kávy. 9 fotografií v galérii Vrecová plachta je najdôležitejšou pomôckou pri zbere kávy. Zdroj: Zdenko Somorovský

Vrecová plachta je najdôležitejšou pomôckou pri zbere kávy.

Tretia najlepšia na svete

Prvá várka chlapov vystúpila a postupne sa stráca v zelenom mori banánovníkov. Tých je tu neúrekom. Chlapi si mačetami odsekávajú zelené strapce banánov, ktoré im o pár dní na poli dozrejú. Autobus je na mieste. Osvaldo si nasadzuje rukavice, berie vrecovú plachtu a pustí sa do vysvetľovania. „Plachta sa rozloží na zem z oboch strán kávovníka a upevní pri koreňoch. Rukami sa prichytí konárik a už sa iba trhne. Zbierajú sa všetky bôby. Žlté, červené aj zelené.“

Osvaldo pomocou sita oddeľuje nečistoty a lístie. 9 fotografií v galérii Osvaldo pomocou sita oddeľuje nečistoty a lístie. Zdroj: Zdenko Somorovský

Osvaldo pomocou sita oddeľuje nečistoty a lístie.

V jeho podaní to vyzerá veľmi jednoducho a rýchlo. Plachta sa mu postupne plní. Po chvíli prichádza šofér autobusu Alfonso. Usmievavý chlapík, ktorý má okrem šoférovania na starosti aj bezpečnosť. Prezrádza, že robotníci nepracujú za hodinovú mzdu, ale úkolovo. Za týždeň odrobia približne 44 hodín. Za každé nazbierané 60kg vrece dostanú 22 brazílskych realov (8,50 €). Niektorí za deň zvládnu aj dvojnásobok, vždy to závisí od sadu a radu, v ktorom sa zbiera. Pracujú buď samostatne, alebo v skupinkách. Zárobok si potom rozdelia na polovicu. Výplatu majú každý týždeň. Alfonso sa na otázku, prečo nezbiera aj on, len usmeje. „Pracoval som niekoľko rokov ako zberač, ale pred pár rokmi som si urobil kurz bezpečnosti pri práci v Belo Horizonte a odvtedy tu pracujem ako šofér a dohliadam na ľudí. Mám viac zodpovednosti, ale je to lepšie ako zber.“ Nato si vytiahne jednu ušúľanú cigaretu a zapáli si.

Šúľanie cigariet z obalu kukuričného listu. 9 fotografií v galérii Šúľanie cigariet z obalu kukuričného listu. Zdroj: Zdenko Somorovský

Šúľanie cigariet z obalu kukuričného listu.

Spokojnosť na jeho tvári hovorí za všetko. Do rúk si nazbiera čierne a žlté bôby a pokračuje: „Káva, ktorá sa tu zbiera, sa volá Assis a Mantissa. Mantissa na základe svojej chuti, kvality a arómy bola v roku 2011 ohodnotená ako 3. najlepšia káva na svete. Z Ria de Janeiro a zo São Paola sa vyváža do Talianska a iných štátov Európy. Brazília je najväčší producent kávy na svete,“ chváli sa Alfonso. Pestovanie kávy má v Brazílii dlhú históriu a tradíciu. V kronikách sa píše, že prvú kávu sem doniesol kráľovský úradník Francisco Palheta v roku 1727. Ukradol ju z Guyany, kde bolo v tom období výslovne zakázané predávať kávové sadenice schopné rastu. Francúzi, ako aj Portugalci si dobre uvedomovali, aký potenciál má káva na obchodnom trhu. Už v tom istom storočí sa z brazílskej kolónie Para vyviezla prvá káva do Európy.

Piati chlapi a jedny mechanické ruky – aspoň trochu „mechanizácie“ pri náročnom zbere. 9 fotografií v galérii Piati chlapi a jedny mechanické ruky – aspoň trochu „mechanizácie“ pri náročnom zbere. Zdroj: Zdenko Somorovský

Piati chlapi a jedny mechanické ruky – aspoň trochu „mechanizácie“ pri náročnom zbere.

 

Obedňajšia prestávka

Prichádza k nám Luis Carlos. Jeho pokojná chôdza, výraz tváre a hnedá pokožka pútajú pohľad. „Ja som sem prišiel až z Bahíe. Dobrých 1 500 kilometrov odtiaľto. Pracujem sezónne. Od júla do septembra som tu, potom sa vraciam domov,“ hovorí Luis. Bahía je susedom štátu Minas Gerais, ktorý je približne taký veľký ako Francúzsko. Práve štát Minas Gerais a São Paolo sú najväčšími producentmi kávy v Brazílii. Luis si začne pospevovať a pomocou sita rýchlo oddeľuje listy a nepotrebnú špinu od čiernych bobúľ. V duchu si človek predstavuje ľudí sediacich v kaviarni so šálkou čerstvej kávy. Čo všetko však tomu predchádza. Koľko potu a námahy. O desiatej hodine sa z ničoho nič všetci nahrnú pod veľký strom. Začína sa obedňajšia prestávka. Chlapi a ženy si vyložia svoje obedáre a pustia sa do jedla. Vôňa ryže, mäsa a fazule sa ťahá pomedzi sady. Kombinácia týchto troch jedál je v Brazílii alfou a omegou. Dôvod skorého obedu je prozaický. Ženy mužom ráno jedlo buď navaria, alebo zohrejú. Na pravé poludnie by už bolo studené.

 

Obedňajšia prestávka sa začína pravidelne už o desiatej hodine.

Bohatý farmár

Pod konármi vysokého stromu všetci pokojne sedia a vychutnávajú prestávku. Niektorí si šúľajú cigarety do obalu z kukuričného listu, iní popíjajú kávu či jedia olivy. Po obede sa práca presúva do ďalšieho sadu, kde sa spolu so sympatickou doňou Luciou púšťame do debaty o rodine. Vždy pracuje iba tri mesiace v roku a potom oddychuje. „Iní si síce prácu hľadajú, ale mne stačia tieto tri mesiace,“ prosto mi odpovedá. Pri rozhovore o rodine si hlasne povzdychne. „Moji synovia chcú žiť stále nezáväzne a nechcú sa vôbec oženiť. Pričom ja som mala už v devätnástich rokoch prvé dieťa.“

Luis Carlos už niekoľko rokov prichádza na plantáž zo susedného štátu Bahía. 9 fotografií v galérii Luis Carlos už niekoľko rokov prichádza na plantáž zo susedného štátu Bahía. Zdroj: Zdenko Somorovský

Luis Carlos už niekoľko rokov prichádza na plantáž zo susedného štátu Bahía.

Pri prehliadke minitraktora stretávame mladého Jeana a Alexandra, ktorý traktor obsluhuje. Pri otázke, koľko kilometrov s tým denne nachodí, sa na chvíľku zamyslí a nakoniec sa všetci traja zhodnú, že niečo vyše štyridsať kilometrov. Po ceste naspäť vidíme spolu pracovať partiu piatich chlapov. Je im veľmi veselo. Jeden striasa bôby pomocou stroja na oberanie. Vyzerá to ako kosačka, ale sú to také predĺžené mechanické ruky. Ide to s tým jedna radosť. Používajú to však iba robotníci, ktorí sa živia výhradne oberaním, keďže ide o drahú investíciu.

Každý si sám prenáša svoje vrecia na kávu. 9 fotografií v galérii Každý si sám prenáša svoje vrecia na kávu. Zdroj: Zdenko Somorovský

Každý si sám prenáša svoje vrecia na kávu.

Na dvore farmára, ktorému kedysi Alfonso pomáhal zbierať úrodu, je na betónovej dlažbe rozložená káva. Suší sa približne štyri dni, závisí od slnka. Počas sušenia sa musí metlou priebežne prehrabávať, aby nezačala fermentovať. Neskôr sa už kávové bôby sušia v sušičkách vykurovaných drevom na zostatkovú vlhkosť 11 až 12 %. V malom sklade návštevníkovi do nosa udrie silná aróma kávy. Vyše 30 kusov 60-kilogramových vriec je tu na seba poukladaných až po strop. Farmár z ich predaja živí svoju rodinu po celý rok. Jeho láska k vlastnej úrode a zemi ma dojíma. Keď jemne a s vďačnosťou berie zrnká kávy do rúk, akoby hladil dieťa.

Farmár je so svojím dnešným výkonom pri zbere spokojný. 9 fotografií v galérii Farmár je so svojím dnešným výkonom pri zbere spokojný. Zdroj: Zdenko Somorovský

Farmár je so svojím dnešným výkonom pri zbere spokojný.

Keď sa Alfonso vracia do sadu, práve sa presypávajú posledné vrecia kávy do veľkej dodávky. Gabriel, človek zodpovedný za kalkuláciu nazbieraných vriec, je veľmi milý. Vidieť, že ho ľudia majú radi. Pracovný deň sa skončil, ľudia sú síce vyčerpaní, ale spokojní. Človek na cestách stretne ľudí, ktorí toho nemusia ani veľa vedieť či urobiť, ale svojou prostotou a dobrotou ho vnútorne obohatia. Veľké veci netreba hľadať ďaleko, niekedy sa stačí započúvať do hudby srdca.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×