Televízii Markíza šéfuje od 1. októbra Rakúšan Matthias Settele. Pripomeňme si, ako televízia vznikla, postupne rástla a dnes, po vyše 17 rokoch, je neodmysliteľnou súčasťou takmer každej slovenskej domácnosti.

Nebola prvá, pred ňou začala v roku 1995 vysielať prvá slovenská súkromná televízia DCTV, ktorú v tom čase sledovalo  viac ako 350 000 domácností. No kvôli problémom so šírením signálu napokon vysielala iba pár mesiacov. V tom istom roku sa ako druhá objavila VTV - Vaša Televízia, ktorá ohlasovala svoj veľký štart. Ani tá sa na mediálnom trhu neudržala, keď začala vysielať Markíza, dostala sa VTV na okraj diváckeho záujmu. Po množstve problémov zmizla z našich obrazoviek v roku 2000. A tak Markíze nestál v ceste v podstate žiadny konkurent, vysielala síce ešte TV Luna (od roku 2001 do roku 2003) a verejnoprávna Slovenská televízia, ale tie jej nemohli v sledovanosti konkurovať. Markíza mala v podstate voľné pole až do vzniku TV Joj v roku 2002.

Pavol Rusko s obľubou tvrdí, že Markíza vznikla na "zelenej lúke".

Vznikla vďaka Mečiarovi

„Markíza je dieťaťom HZDS," povedala pred rokmi dnes už nežijúca Emília Boldišová. V roku 1994 bola šéfkou licenčnej rady, ktorá Pavlovi Ruskovi odmietla dať licenciu, pretože Rusko zatajil spolumajiteľku zo zahraničia Sylviu Volzovú. Radu vtedy odvolali a od novej, ktorej predsedal Peter Juráš, Ruskova spoločnosť Markíza Slovakia Blatné licenciu získala 7. augusta 1995. Podľa Boldišovej vďaka za tento zvrat patrí vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR Ivanovi Gašparovičovi, jeho asistentovi Ľubošovi Juríkovi a Oľge Keltošovej, vtedajšej ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny. Rusko dodnes odmieta, že by Markíza dostala licenciu vďaka Mečiarovým ľuďom, hoci šéf HZDS bol v roku 1991 na jeho svadbe.

A tak Ruskova Markíza mohla na sklonku leta 1996 začať vysielať. Kto si spomína na Mečiarovské časy, vie, že STV vtedy neinformovala objektívne a jej spravodajstvo sa veľmi podobalo na totalitné. Rusko vyhlásil, že Markíza bude apolitická a tak aj spočiatku bolo. Televízne noviny na Markíze, vysielané o polhodinu skôr ako tie na STV, sa okamžite stali najsledovanejšou spravodajskou reláciou.

Jedna z prvých veľkých káuz je nepochybne kauza Gamatex. V knihe Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené ju opisuje aj bývalý šéfredaktor markizáckeho spravodajstva Robert Čulen. Siloš Pohanka, majiteľ ESPE Štúdia, podľa Čulena kedysi s Ruskom uzavrel dohodu, že mu pomôže intervenovať v prospech získania televíznej licencie pre Markízu. „Za odmenu mal získať 3 milióny nemeckých mariek,“ napísal Čulen. Rusko podľa neho neskôr tvrdil, že zmluva je neplatná, lebo sa medzitým vymenilo vedenie licenčnej rady. Markíza teda podľa Ruska získala licenciu bez pomoci Siloša Pohanku. Ten sa niekoľkokrát snažil dostať k dohodnutým peniazom, no márne. „Keď Pohanka videl, že má nedobytnú pohľadávku, predal ju Mariánovi Kočnerovi za jednu korunu. Kočner, ktorý vlastnil spolu so Štefanom Ághom spoločnosť Gamatex, nahovoril Ruskovu spoločníčku Volzovú, aby im ako druhá konateľka Markízy notársky uznala dlžobu z pohľadávky. Spolu s úrokmi išlo o sumu 80 miliónov korún (2 655 513,51 eura). Kočner s Ághom viac nepotrebovali a začali Markízu exekuovať,“ spomína v knihe Čulen.

Pavol Rusko (vľavo) a Marián Kočner boli spolužiaci. Boj o Markízu ich rozdelil.

18. augusta 1998 sa v Markíze nenápadne vymenila ochranka. Po pár hodinách sa v redakcii spravodajstva zjavili Kočner, mimochodom bývalý Ruskov spolužiak, s Ághom. Čulenovi ukázal „predbežné opatrenie o Ruskovom zbavení konateľstva v Markíze“. Kočnerova ochranka sa nakoniec z televízie stiahla a nastalo ticho. Teda tiché vyjednávanie. 15. septembra, po zlyhaní rokovaní a Ruskovej mediálnej kampani, pohár trpezlivosti pretiekol. Markízu obsadila opäť ochranka Gamatexu a Kočner osobne vyprevadil Ruska z televízie. Ten utiekol na „neznáme miesto“ a dianie v Markíze sledoval z diaľky.

Kauza Gamatex: V auguste 1998 Markízu obsadili ukrajinskí ochrankári. Televíziu vtedy prišli chrániť davy ľudí.

Čo sa dialo následne, si ešte mnohí živo pamätajú. Do televízie prišli davy ľudí a najmä desiatky politikov, aby ju chránili. Osobne prišli televíziu, ktorá v tom čase už mala prívlastok „opozičná“, brániť aj Mikuláš Dzurinda a Robert Fico. Po pár dňoch napätie ochladlo, ľudia sa vrátili domov a po niekoľkých týždňoch sa dokonca Rusko vrátil z Prahy rovno do televízie. Podľa medializovaných informácií napokon Rusko v roku 2000 Kočnera vyplatil.

Markíza sa v svojom spravodajstve spočiatku vyhýbala politickým témam, s premiérom Mečiarom sa veľmi nechceli dostať do sporu. Rusko hneď na začiatku vyhlásil, že televízia chce byť apolitická. Vedúcou vydania Televíznych novín bola Viera Rusková, ktorá v roku 1997, keď predseda HZDS slovne napadol redaktora Markízy, so súhlasom generálneho riaditeľa – svojho manžela Pavla Ruska, rozhodla, že televízia incident neodvysiela, lebo vraj nie je pre divákov zaujímavý. Incident však odvysielala česká televízia Nova, čo Rusko ostro kritizoval.

Do sporu s Mečiarovou vládou sa Ruskova televízia pustila až vo volebnom roku 1998. Mečiar vtedy uvažoval, že sprivatizuje STV 2, a okrem skupiny ľudí blízkej HZDS (Vladimír Poór, Karol Kabát a Milan Sedláček) mal o tento okruh záujem aj Rusko. Neskôr sa rozhodol vyniesť na výslnie SOP – stranu Rudolfa Schustera. Na jej kandidátke sa do parlamentu dostala aj Viera Rusková, poslaneckého mandátu sa však po dvoch rokoch vzdala a vrátila sa do Markízy.

Pavol Rusko (vpravo) s Rudolfom Schusterom. Markíza pomohla Schusterovej strane SOP dostať sa do parlamentu.

Keď Rusko pochopil, aký mocný nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky má v rukách, založil vlastnú stranu Aliancia nového občana. Na poste riaditeľa ho v apríli 2000 vystriedal Vladimír Repčík. S nemalou podporou svojej televízie sa Ruskova ANO dostala až do parlamentu, kde vydržala jedno volebné obdobie. Z Ruska sa stal minister hospodárstva. V roku 2007 zo strany odišiel a v roku 2011 ju kúpila Nora Mojsejová a premenovala na Stranu slobodné slovo Nory Mojsejovej, ktorá neúspešne kandidovala v parlamentných voľbách 2012.

Rusko sa vzdal riaditeľovania v Markíze a zatúžil po politickej kariére. V roku 2001 si založil stranu ANO.

Markíza bola od začiatku predurčená na úspech, mala zahraničný kapitál, takmer žiadnu konkurenciu, od Rady pre vysielanie a retransmisiu dostala tretí okruh, ktorý mal vyše 60-percentné pokrytie krajiny, ale hlavne koncept, ktorý tu dovtedy nebol. Markíza totiž vo veľkom promovala tváre z obrazovky nielen u seba, ale aj v bulvárnych denníkoch, spoločenských týždenníkoch a už rok od začiatku vysielania vznikla anketa TOM – televízna osobnosť Markízy (zanikla v roku 2007). Šéfkou PR bola vtedy Zuzana Ťapáková, ktorá sa dopracovala až do pozície riaditeľky televízie po odchode Václava Miku v roku 2010. Na tomto poste teraz po 3 rokoch skončila.

Na PR však odviedla jednoznačne dobrú robotu, práve tu sa začal „kult markizáckych osobností“. Ľudia poznali tváre ich moderátorov, usmievali sa na nich na titulkách takmer každého tlačeného periodika v krajine. V tom čase boli najznámejšími Andrea Vadkerti, Aneta Parišková, Daniel Krajcer, Braňo Ondruš, Vilo Rozboril, Jožo Pročko a mnohí ďalší. A niektorí z nich sa dali na politiku – Parišková vstúpila do Ruskovej strany ANO, kde mala dokonca ambíciu stať sa ministerkou školstva. Keď sa jej politické očakávania nenaplnili, skončila v konkurenčnej Jojke.

Do Ruskovej strany ANO vstúpila aj Aneta Parišková.

Jedno volebné obdobie za ANO sedela v parlamente aj ďalšia bývalá markizáčka Eva Černá, ktorá je dnes bankovou ombudsmankou. Do ANO odišiel aj šéfredaktor spravodajstva z Ruskovej éry Ľubomír Lintner. Daniel Krajcel najskôr ušiel z Markízy do konkurenčnej Joj, neskôr vstúpil do strany SaS Richarda Sulíka, s ktorou to dotiahol až na ministerské kreslo – v rokoch 2010 – 2012 bol ministrom kultúry. Dnes kandiduje na bratislavského župana za stranu Daniela Lipšica NOVA. Braňo Ondruš sa objavil na kandidátke strany Smer. Dnes je bývalý moderátor Markízy a neskôr Jojky štátnym tajomníkom ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny. V Markíze začínal aj dnešný hovorca Smeru Erik Tomáš.

A čo bývalý mediálny magnát Pavol Rusko? Nuž, jeho osud je podobne turbulentný, ako osud jeho televízie. Svoje podiely v Markíze predal v roku 2005, čím definitívne uzavrel jednu veľkú kapitolu svojho života. „Odkedy som odišiel, nikto ma nikdy nepozval na jedinú akciu, ktorú televízia robila. Nielen teraz, na 15. výročie. Z vedenia tam nie je nikto, kto by si na mňa od roku 2005 spomenul. Akonáhle sa za mnou brány Markízy zavreli, v tom momente sa na mňa zabudlo,“ posťažoval sa zabudnutý mediálny magnát v roku 2011, keď televízia jubilovala.

Ruskov majetok sa ocitol v dražbe. Kam sa podeli milióny z predaja podielov v Markíze, je záhadou.

Kde skončili milióny z predaja podielov? Niečo zhltli Ruskove politické ambície, do novovzniknutej strany bolo treba veľa investovať. Časť Ruskovho majetku si vzal aj exmanžel Anety Pariškovej David Dočekal, s ktorým sa Rusko roky súdil o požičaných 3,5 milióna dolárov. Dočekal mu ich nechcel vrátiť s tým, že išlo o dar. Za čo mal byť Rusko taký štedrý, to sa verejnosť nikdy nedozvedela. Smutným faktom však je, že Rusko môže finančné suchoty len ťažko popierať – v dražbe skončila nielen luxusná vila v Záhorskej Bystrici, ale aj 6-izbový dom v Stupave, kde bývala Ruskova exmanželka Viera s deťmi, byt v Karlovej Vsi, ktorý prepísal na dcéru a aj trojizbový dom v Hlohovci, ktorý Rusko kúpil pre svojho bývalého kolegu a kamaráta Ľubomíra Karáska.

Informácie sme čerpali aj zo <a href="https://www.sme.sk" target="_blank">Sme.sk</a> a denníka <a href="https://www.cas.sk" target="_blank">Nový Čas</a>.

Príbeh jednej televízie: Toto všetko si preskákala Markíza

Plus TV

Zora Czoborová musela svojho psa zobrať svojho k odborníkovi.

Fitneska Zora Czoborová musela štvornohého miláčika zobrať k veterinárovi.

Speváčka Helena Zeťová zomrela za tragických okolností.

Výber pre vás