Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Malý oheň

22.11.2008 (47/2008) JESENNÉ TÁBORENIE – presne tak nazvali Špricek a Lupi akciu, ktorej nezabránilo ani hnusné, typicky podušičkovské počasie.
Malý oheň
6 fotografií v galérii
Táborák sa nezaobíde bez hudby.
Autor fotografie: Život

Druhú novembrovú sobotu od rána tak vytrvalo pršalo, že ani psa by von nevyhnal. Keďže sme sa však sľúbili, vyhnali sme sa sami. „Už sme si mysleli, že neprídete,“ vítal nás Bakala, šerif trampskej osady Prameň, keď sme sa zablatení konečne dobrodili na potlachový fl ek U Rusa pri Malom Dunaji, kde už okolo ohňa postávalo zo tridsať ľudí. Mimochodom, jeden pes tam bol.

Za každého počasia

Po slávnostnom začiatku a minúte ticha za nedávno zosnulého kamaráta sa konečne rozbieha hudobný kolotoč. Najprv to ťahá jedna gitara, čochvíľa pribudne druhá a za pár hodín bendžo. Vo vzduchu frčí nielen Wabi Daněk, bratia Ryvolovci, Kapitán Kid, ale aj staršie hity z rokov, keď mnohí z prítomných ešte úspešne zavlažovali plienky.

Nedávny dážď už nikoho netrápi, akcia by sa konala, aj keby neustal. Jedinou prekážkou mohlo byť, keby sa Malý Dunaj rozvodnil a totemovú čistinku zatopil. Trampi sú však vynaliezaví a zábava by určite pokračovala na neďalekom hausboate.

Hladný a smädný z prítomných nikto nezostal. O kuchyňu sa staral kŕdlik trampských kuchárok na čele s kamarátkou Táňou, ktorá by si svojou hŕstkovou polievkou a domácimi pagáčmi určite získala každého.

Zakladatelia už zomreli

Autobusové a vlakové stanice bývali v piatok plné skupiniek postavičiek v maskáčoch, klobúkoch a kanadách. Tieto časy dnes už akoby patrili minulosti. Zdanie však klame, trampi nevyhynuli a československý tramping tohto roku oslavuje deväťdesiatku.

Prvá osada vznikla už v roku 1918 na vltavských Svatojanských prúdoch. Volala sa Ztracená naděje, ale mnohí skôr poznajú skrátený názov Ztracenka. Samozrejme, jej zakladatelia sú už dávno mŕtvi, osada však má ďalších a ďalších členov a funguje dodnes.

Na Slovensko priniesli tramping zamestnanci zbrojárskeho priemyslu a vojaci, ktorí sem boli prevelení po vzniku Československej republiky. Netrvalo dlho a v roku 1928 založili osadu Waikiki. Zgrupovali sa v nej ľudia, ktorí pracovali vo vtedajšej zbrojovke na Patrónke. Pripojili sa k nim aj slovenskí chlapci a všetci chodievali táboriť k Malému Dunaju neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Pomaly pribúdali ďalšie a na Slovensku ich existovali stovky. Koľko ich presne je v súčasnosti, po tom už roky pátra Pekelník – Bratislavčan Jozef Zelner, ktorý je priam chodiaca trampská encyklopédia. Svojráznym fenoménom ich výskytu je Ivanka pri Dunaji, v ktorej doteraz bolo viac ako šesťdesiat osád a približne polovica je ešte stále aktívna.

Nocľah na blatníku

Slnko už dávno zapadlo, „kosa“ ako naozaj, ale pri ohni je príjemne teplo. Lesom sa stále rozliehajú trampské pesničky a oheň praská. Okolo sú do zeme pozapichované horiace pochodne a porozvešiavané petrolejky. S blížiacou sa polnocou niektorí odchádzajú – od nocovania v lese ich odradilo chladné počasie – ďalší zaliezajú do stanov. Dievčatá to vyriešili prakticky, ubytovali sa na korbe pikapu. Nikto sa neopil, les tíchne a prežratý trampský pes vracia pod stromom.

Prenajatý flek

Kedysi mali osady problémy s bývalými režimami. V Čechách mali smolu s niekdajším zemským prezidentom Hugom Kubátom, ktorý v dvadsiatych rokoch podpísal zákon zakazujúci tramping. Zakazoval, aby v jednom stane spali muž a žena bez „oddacieho“ listu. Nariadenie zrušili v roku 1935, ale blížila sa vojna.

Ani socialistické zriadenie trampingu neprialo. Jeho priaznivcov vypočúvala štátna bezpečnosť, potlachy a podobné stretnutia násilne rozháňali vtedajší esenbáci. Mnohé trampské chaty ľahli popolom. Požiare chát sú však aktuálne aj dnes. Nedávno ich zopár vyhorelo v Malých Karpatoch.

Trampi, ktorí si v lese vybudovali zrub, mali často problémy s lesnou správou. Bakala tento problém vyriešil po svojom. Založili si občianske združenie a flek U Rusa si prenajali na tridsaťdva rokov. Mnohé osady to dnes už riešia podobne.

Čas lúčenia

Ráno pri ešte teplej pahrebe postávajú bledé tváre. O chvíľu sa priložené polená rozhoria, rozvoniava káva – klasický turek. Po uprataní nastáva čas lúčenia. Je nedeľa – deň odchodu. Trampi sa vracajú do civilizácie s teplou vodou a ústredným kúrením. V piatok popoludní si určite znovu zbalia batohy a vyrazia do lesov.

Volali ich divokí skauti

Slovo tramp po prvý raz použil Jack London vo svojom románe Cesta, v ktorom sa túlal po Spojených štátoch. Prvých československých trampov nazývali aj divokými skautmi a prvé osady boli vodácke. Samotný názov zdomácnel až v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Tramping má svoje pravidlá, každá osada má vlastnú vlajku a domovenky (nášivky), trampi majú často svoje prezývky, v osade si volia šerifa, chodievajú na vandre a často sa stretávajú aj v priebehu týždňa. Pri významných udalostiach, ako je napríklad výročie založenia osady, sa konajú potlachy – slávnostné ohne. Tieto majú presný rituál, okrem veľkého sa po bokoch zapaľujú štyri ohne – oheň sily, krásy, lásky a pravdy. Spieva sa Vlajka, ktorá sa stala akousi trampskou hymnou.

Výnimkou nie sú ani trampské svadby v lese, kde pri symbolickom obrade ženích s nevestou spoločne zapaľujú svadobný oheň. Trampi často používajú učenie a znak Lesnej múdrosti od Ernesta Thomsona Setona.

Niektorí „trampológovia“ delia jednotlivé časové úseky podľa odevu, v ktorom trampi chodievali do lesa. Napríklad v kovbojskej dobe nosili kockované košele a šerifské hviezdy, v kanadskej dobe vyzerali ako z Londonových románov. Posledná bola vojenská doba. Všetko je však vec názoru, je totiž úplne jedno, či tramp ide do lesa vo fl anelke, v maskáčoch alebo menčestrákoch. Podstata trampingu je v kamarátstve, vo voľnosti a v prírode. Možno preto títo nadšenci neboli nikdy organizovaní.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×