Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zdravie z kláštorov: Najslávnejšie lekárne u nás viedli jezuiti

07.08.2013 (31/2013) Ľudia, ktorí cirkev „nemusia“, sú často prekvapení, keď sa dozvedia, že základy farmácie položili v Európe, a teda i v našich končinách liečiteľské rehoľné rády.
Zdravie z kláštorov: Najslávnejšie lekárne u nás viedli jezuiti
10 fotografií v galérii
Medirytina lekárne z roku 1695.
Autor fotografie: Peter Ličák (reprofoto)

Aj také skúsenosti s poznávaním dejín lekárnictva má predseda Sekcie dejín farmácie Slovenskej farmaceutickej spoločnosti RNDr. Anton Bartunek (68). Výskumu dejín farmácie sa venuje prakticky celý život, na svojom konte má štyri publikácie a vyše sto vedeckých prác venovaných histórii lekárnictva.

„Pôvodne som chcel študovať archeológiu, ale v časoch, keď som o tejto profesii sníval, ju komunisti považovali za neužitočnú buržoáznu vedu, takže ročníky pre archeológov otvárali na univerzite raz za tri roky. Tak som splnil maminu túžbu a dal sa na farmáciu. Zakrátko som zistil, že farmácia sa môže ráčiť aj s históriou a je to spojenie nanajvýš užitočné,“ hovorí významný historik farmácie na Slovensku.

Lekárnik v Spišskom Podhradí. Anton Bartunek sa roky venuje dejinám farmácie na Slovensku. 10 fotografií v galérii Lekárnik v Spišskom Podhradí. Anton Bartunek sa roky venuje dejinám farmácie na Slovensku. Zdroj: Peter Ličák

Lekárnik v Spišskom Podhradí. Anton Bartunek sa roky venuje dejinám farmácie na Slovensku.

Liečiteľské rády

Na území dnešného Slovenska bolo od 10. storočia do prvej polovice 15. storočia založených vyše sto kláštorov, ktoré vznikli podľa vzoru rehoľných spoločenstiev pôsobiacich v južnej a západnej Európe. Práve veľké množstvo kláštorov, ktorými bol posiaty celý starý kontinent, zohralo rozhodujúcu úlohu v rozvoji liečiteľstva, medicíny a farmácie.

„Zásadnú úlohu v oblasti liečiteľstva zohral v Európe, a teda aj na našom území rád benediktínov založený v roku 529 na Monte Cassino Benediktom z Nursie. Po jeho založení vznikli na európskom kontinente stovky benediktínskych kláštorov, v ktorých boli položené základy starostlivosti o zdravie. Starostlivosť o chorých stála nad všetkými ostatnými povinnosťami benediktínskych mníchov. V časoch od 10. storočia do polovice 15. storočia vzniklo na Slovensku najmenej 19 benediktínskych kláštorov. Na ich pôsobení treba oceniť predovšetkým to, že sa zaoberali nielen liečením chorých, ale aj farmaceutickou činnosťou. Okrem benediktínov sa vysokohumánnej činnosti venovali kartuziáni, kamalduli, milosrdní bratia, jezuiti aj rehoľné sestry alžbetínky,“ hovorí o prvých stopách farmácie na našom území prešovský lekárnik.

Príprava liekov v kláštornej lekárni. 10 fotografií v galérii Príprava liekov v kláštornej lekárni. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Príprava liekov v kláštornej lekárni.

Benediktínska rehoľa pôsobila na našom území v kláštoroch na Zobore, v Hronskom sv. Beňadiku, v Kláštore pod Znievom, v Krásnej nad Hornádom, v Bzovíku, Novom Meste nad Váhom, v Trnave. Najstarší kláštor na vrchu Zobor bol vybavený aj infirmáriom, čiže kláštornou nemocnicou. Podľa slov Antona Bartuneka slúžila nielen pre potreby mníchov, ale aj pre pútnikov a chorých z okolia.

„Kláštorná nemocnica na Zobore mala štyri miestnosti s ôsmimi posteľami, priestory na hygienickú očistu a kúpeľ. Liečebný celok dopĺňala lekáreň s laboratóriom. Nemocnici šéfoval infirmárius, ktorý pôsobil ako lekár, ošetrovateľ, lekárnik i kúpeľník. Osadenstvo kláštora na kopci nad Nitrou tvorili väčšinou rehoľníci z Nemecka, Francúzska a Talianska. Preto bol prenos nových myšlienok z Európy do tohto kláštora veľmi rýchly. K šíreniu nových poznatkov z medicíny a farmácie prispievala aj cirkulácia rehoľníkov medzi európskymi kláštormi.“

Cypriánov herbár

Rehoľný rád kartuziánov na území dnešného Slovenska pôsobil na Kláštorisku v Slovenskom raji a pod vrcholkami Troch korún v dnešnom Červenom Kláštore. V európskych kartuziánskych kláštoroch pôsobili frátri, ktorí ako laici nemohli vykonávať bohoslužobné činnosti, a preto sa okrem manuálnej práce venovali liečeniu chorých v kláštorných špitáloch. Ich súčasťou boli aj lekárne. Mnísi z kláštora pri Grenobli sa preslávili bylinným likérom Charttreuse, ktorý sa podľa ich receptov pripravuje už 500 rokov zo 130 liečivých bylín.

„Za jednu z najpozoruhodnejších osobností starších dejín slovenského lekárnictva považujem rodáka zo sliezskych Polkovíc, kamaldulského rehoľníka známeho pod menom Cyprián. Veľké znalosti z liečiteľstva a chirurgie získal v rodnom kraji. Keď ochorel, zistil, že ani erudovaní lekári mu nedokážu pomôcť, a tak na nich zanevrel. Vo svojich spisoch ich častoval nielen kritickými, ale aj sarkastickými poznámkami,“ hovorí o známom autorovi slávneho Cypriánovho herbára uloženého v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave lekárnik z metropoly Šariša.

Cypriánov herbár obsahuje 283 lisovaných rastlín. 10 fotografií v galérii Cypriánov herbár obsahuje 283 lisovaných rastlín. Zdroj: Archív

Cypriánov herbár obsahuje 283 lisovaných rastlín.

Fráter Cyprián sa vďaka svojmu liečiteľskému umeniu stal veľmi vyhľadávaným mníchom. Chodili za ním chorí ľudia z oboch brehov Dunajca. Liečil predovšetkým pomocou liečivých rastlín, ktoré vlastnoručne zbieral, sušil a spracúval na liečivá. Z bylín nazbieraných na horských lúkach Pienin pripravoval liečivé odvary, nálevy, tinktúry, hojivé obklady, náplasti, masti a extrakty.

RNDr. Bartunek zdôrazňuje, že z hľadiska farmaceutickej historiografie má veľkú hodnotu Cypriánov herbár. „Obsahuje zbierku 283 lisovaných rastlín, asi 30 rastlín pochádza z vysokohorského tatranského prostredia, zo Zadných Meďodolov, z Kopského sedla, od Žabieho plesa, z Havranieho štítu. Cyprián sa pri opise liečivých rastlín zameral hlavne na ich farmaceutický a terapeutický význam. Je teda zrejmé, že herbár zostavil kvôli jeho praktickému využitiu.“

Milosrdní bratia

Na Slovensku pôsobil aj Nemocničný rád sv. Jána z Boha, ktorý vznikol v Španielsku. U nás ho skôr poznáme pod menom milosrdní bratia. Na Slovensku mali títo rehoľníci svoje kláštory až do polovice minulého storočia, keď ich zlikvidovala komunistická moc. Kláštory vybavené nemocnicami a lekárňami mali milosrdní bratia v Bratislave, Skalici a Spišskom Podhradí. Lekárne viedli erudovaní lekárnici. Lekárne, ktoré slúžili nielen kláštorným nemocniciam, ale aj občanom, mali na svojich vývesných štítoch znak rehole – granátové jablko s krížom. Podmienkou členstva v tejto reholi bolo preukázanie vedomostí z medicíny, farmácie alebo ránhojičstva.

Prvá nemocnica na Spiši bola v kláštore milosrdných bratov Lekárnik v Spišskom Podhradí. 10 fotografií v galérii Prvá nemocnica na Spiši bola v kláštore milosrdných bratov Lekárnik v Spišskom Podhradí. Zdroj: Peter Ličák

Prvá nemocnica na Spiši bola v kláštore milosrdných bratov Lekárnik v Spišskom Podhradí.

Vo výnimočnej 400-stranovej publikácii Dejiny slovenského lekárnictva sa jej autor Anton Bartunek venuje aj pôsobeniu milosrdných bratov v ich prvom kláštore na území Slovenska v Spišskom Podhradí. „Rehoľníci prišli do mestečka pod Spišským hradom z Poľska, dostali do užívania špitál a kostolík po bratoch augustiánoch. V roku 1733, keď už priestory starej nemocnice nevyhovovali veľkému počtu pacientov, položili milosrdní bratia základný kameň nového kláštora a nemocnice. Bola to prvá skutočná nemocnica na Spiši, ktorá slúžila hlavne chudobe. Viedli ju lekári a lekárnici, ktorí vyštudovali na najlepších európskych univerzitách, ostatní rehoľníci boli ošetrovateľmi.

V známom kláštore milosrdných bratov na bratislavskom námestí fungovala lekáreň už v roku 1673. Keď o desať rokov neskôr požiar zničil kláštor, mesto prišlo aj o vyhľadávanú lekáreň. Po novembri 1989, keď bol reholi milosrdných bratov vrátený areál, obnovili vo vedľajšej budove aj lekáreň.

Ostrý konkurenčný boj

„Významnú úlohu v dejinách lekárnictva na Slovensku zohrala aj Spoločnosť Ježišova. Okrem pastoračnej, misijnej, pedagogickej a osvetovej činnosti sa bratia jezuiti intenzívne venovali charite a zdravotno- sociálnej práci. Neodmysliteľnou súčasťou ich pôsobenia bolo aj zriaďovanie rádových lekární. Podľa viacerých indícií boli lekárne v 16. a 17. storočí uznávané ako najspoľahlivejšie zdravotnícke zariadenia bez ohľadu na to, či boli rehoľné, alebo civilné. Lekárenská činnosť sa u jezuitov stala jednou z najúčinnejších foriem šírenia Ježišovho učenia i protireformačného ťaženia,“ hovorí o pôsobení jezuitov v medicíne a vo farmácii Anton Bartunek.

Schématický obraz lekárne z 13. storočia. 10 fotografií v galérii Schématický obraz lekárne z 13. storočia. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Schématický obraz lekárne z 13. storočia.

Vzdelaní rádoví lekárnici pripravovali chorým liečivá vyrobené podľa najnovších odborných poznatkov. Suroviny na ich prípravu často dovážali z misií v exotických krajinách, najmä z Južnej Ameriky. Vynikali medzi nimi najmä jezuitský prášok a čaj. Jezuitskí lekárnici patrili medzi špičkových farmaceutov, okrem kvalitného vzdelania mali k dispozícii špičkovú odbornú literatúru. „Videl som v múzeách zariadenie niekoľkých jezuitských lekární, ako sa vraví, klobúk dole! Materiálne vybavenie, mobiliár, nádoby na uchovávanie liečiv, kvalita i kvantita lekárenského sortimentu si aj dnes zasluhujú veľký obdiv. Ako prezrádzajú inventúrne zápisy z jezuitských lekární, mali k dispozícii až 2 500 položiek, čo je aj na dnešné pomery udivujúce číslo,“ vzdáva hold lekárnikom Tovarišstva Ježišovho historik farmácie z metropoly Šariša.

Univerzitné skúšky lekárnikov v 18. storočí. 10 fotografií v galérii Univerzitné skúšky lekárnikov v 18. storočí. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Univerzitné skúšky lekárnikov v 18. storočí.

Ako prezrádzajú archívne dokumenty, jezuitské lekárne boli vďaka svojej povesti veľmi vyhľadávané. Popri vysokej odbornosti lekárnikov zohrávalo veľkú úlohu i to, že chudobným pacientom dávali lieky zadarmo. Civilní lekárnici tak prichádzali o časť klientov, preto sa v mnohých mestách usilovali dosiahnuť zákaz činnosti lekární Spoločnosti Ježišovej. A spôsoby ich boja boli často dosť ostré. Lenže výnimočnosť jezuitských lekární bola jednoducho neprekonateľná.

Majstri olejkári

Excelentná medzinárodná spoločnosť jezuitských pátrov a frátrov sa stretla v 16. storočí v Kláštore pod Znievom. Pôsobili v nej jezuiti belgického, talianskeho, chorvátskeho, írskeho, nemeckého, českého, slovenského i maďarského pôvodu. Lekárnici z Kláštora pod Znievom založili na Turci dve skvelé tradície, ktoré pretrvali dlhý čas. Historik farmácie o nich prezrádza: „V prvom rade sa široko-ďaleko preslávili pestovaním a spracovaním liečivých rastlín. Ich pestovaniu naučili aj domácich obyvateľov, podnikanie s nimi živilo ľudí na Turci tri storočia. Liečivé rastliny z Turca sa dokonca stali významným exportným artiklom, vyvážali sa do celého sveta.“

Lekárnické fajansové stojatky z roku 1778. 10 fotografií v galérii Lekárnické fajansové stojatky z roku 1778. Zdroj: Peter Ličák (reprofoto)

Lekárnické fajansové stojatky z roku 1778.

Ďalším umením jezuitských lekárnikov bola výroba éterických olejov. Slúži im ku cti, že aj tajomstvo ich výroby prezradili miestnym obyvateľom, z ktorých sa po odbornom zaškolení stali vychýrení majstri olejkári. Tí potom celé desaťročia brázdili ako potulní liečitelia nielen európske cesty, ale dostali sa až do Ázie, Iránu, niektorí došli až na Sibír. Najviac turčianskych olejkárov pochádzalo z dedín Lazany, Vrícko, Ležiachov, Koškovce, Slovany, Valča, Svätý Ďur, Polerieka, Socovce, Stránka, Ondrášová. Jezuiti ich výrobkom dávali pečať pravosti.

Skvelou jezuitskou lekárňou sa pýšila aj Trnava. Lekáreň Panny Márie poskytovala zadarmo lieky chudobným i študentom. O skvelej odbornej úrovni trnavských jezuitov svedčí aj fakt, že vo svojej knižnici mali 251 lekárskych a 42 lekárnických publikácií.

Liek liekov

V Levočskom dome na hlavnej ulici otvorili jezuiti v roku 1640 lekáreň v Košiciach. Dobové dokumenty podávajú svedectvo o tom, že vďaka odbornej úrovni a barokovej výzdobe interiéru bola najslávnejšia v celom Uhorsku. „Jezuiti hrali v košickom lekárenstve dlhé roky prvé husle,“ tvrdí Anton Bartunek a dodáva: „Vo svojej lekárni mali aj protimorové lieky i návod na ochranu pred morovou nákazou.“

V Levočskom dome v Košiciach mali jezuiti najslávnejšiu lekáreň v Uhorsku. 10 fotografií v galérii V Levočskom dome v Košiciach mali jezuiti najslávnejšiu lekáreň v Uhorsku. Zdroj: Peter Ličák

V Levočskom dome v Košiciach mali jezuiti najslávnejšiu lekáreň v Uhorsku.

V roku 1635 bola na Kapitulskej ulici v Bratislave, v sídle rádu jezuitov, otvorená lekáreň pre potreby arcibiskupa Lippaia. V tejto lekárni došlo v roku 1659 podľa pána Antona k najslávnejšej udalosti v dejinách slovenskej farmácie. Juraj Henrich Hermann verejne pripravil liek liekov Theriaca Andromachi. Všeliek podľa zachovaných návodov pozostával zo 60 až 120 druhov liečiv. Jeho príprava na veľkom priestranstve trvala niekoľko týždňov a v minulosti patril medzi najvýznamnejšie lekárenské špeciality. Do celej Európy sa vyvážal z Benátok, Norimbergu a Terstu.

Zasiahla Mária Terézia

Existencia jezuitskej lekárne v Prešove bola pre historikov dlhý čas veľkou neznámou. Na jej pôsobenie zabudli aj jezuitské archívy. Azda preto, že prešovská lekáreň Spoločnosti Ježišovej vznikla ako posledná na Slovensku. Aj tu podobne ako v iných slovenských mestách poskytovali jezuiti nemajetným občanom lieky zadarmo. Konkurenčný boj s civilnými lekárnikmi a nevraživosť spôsobili zánik mnohých jezuitských lekární. Prešovskí civilní lekárnici sa desať rokov neustálymi prosbami a sťažnosťami dožadovali zatvorenia lekárne jezuitov. „Predstavovala pre nich neporaziteľnú konkurenciu, ktorá ohrozovala ich lekárne. U vrchnosti argumentovali tým, že vo všetkých mestách okrem Viedne, Bratislavy, Trnavy a Budína stačí obyvateľom jedna lekáreň. Po opakovaných sťažnostiach napokon cisárovná Mária Terézia prešovskú jezuitskú lekáreň zrušila. Ale kým sa jej príkaz zrealizoval, prešlo ešte 15 rokov,“ spomína na svojich predchodcov lekárnik a erudovaný historik z Prešova.

V Prešove bola jezuitská lekáreň v Nebestovom dome na námestí. 10 fotografií v galérii V Prešove bola jezuitská lekáreň v Nebestovom dome na námestí. Zdroj: Peter Ličák

V Prešove bola jezuitská lekáreň v Nebestovom dome na námestí.

Do bohatých dejín lekárnictva na Slovensku sa zapísali aj rehoľné sestry Rádu sv. Alžbety. Ale sestrám alžbetínkam bolo dovolené v Bratislave lekáreň prevádzkovať výlučne pre potreby ich nemocnice na dnešnej Špitálskej ulici. Úrady im právo predávať liečivá verejnosti odmietli. Pre svoje vlastné potreby vlastnili na Slovensku lekárne aj dominikáni, minoriti a františkáni.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×