Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Prestal trénovať, keď mu chceli do tímu vnútiť deti sponzorov

08.04.2013 „Súčasným mladým futbalistom chýba srdce a vzťah k dresu, ktorý obliekajú,“ tvrdí Viliam Novák, pod vedením ktorého začínali kariéru mnohí ligoví hráči i reprezentanti. Dnes sa bývalý mládežnícky tréner dožíva osemdesiatky.

Málo talentov, to je podľa jeho slov jeden z najväčších problémov nášho futbalu. „Ak sa má slovenský futbal opäť naštartovať a ak v budúcnosti chceme niečo dosiahnuť, treba sa v prvom rade znovu začať venovať mladým, treba hľadať talenty a trpezlivo s nimi pracovať,“ hovorí. Jedným dychom však dodáva, že takáto práca nikdy nebola jednoduchá a dnes je obzvlášť ťažká, pretože niet z koho vyberať. „Ešte pred takými dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi sa stačilo prejsť po meste alebo po hociktorej dedine a videli ste partie chlapcov, ktorí na uliciach naháňali loptu. To už dnes nevidíte.“

Svoj futbalový život spojil Viliam Novák najmä s Trnavou, kde sa ako čerstvý absolvent fakulty telesnej výchovy a športu začal venovať práci s futbalovými nádejami. Netrvalo to však dlho, v prvej polovici šesťdesiatych rokov prišla totiž ponuka od tvorcu neskoršej „veľkej Trnavy“ Antona Malatinského, ktorý práve prevzal ako hlavný tréner A-mužstvo dospelých.

„Tonkovi som robil tri roky asistenta. Vypracúval som podrobné herné štatistiky a analýzy, napríklad ktorý hráč počas zápasu koľko nabehal, koľko mal dotykov s loptou, prihrávok, a tak ďalej. On potom na základe toho začal hráčov vyťažovať. Zaviedol nový systém, pre ktorý sa nám vtedy najprv všetci smiali, označovali to za trnavský hurá systém. Princíp bol v tom, že všetci útočili a všetci bránili. Karol Dobiaš hral napríklad na poste obrancu, ale keď bol pred ním voľný priestor, tak útočil,“ spomína. Výsledkom herného systému, ktorý Malatinský zaviedol, bolo napokon  päť majstrovských titulov pre Spartak, to už ale Viliam Novák pri mužstve nebol. „Zutekal“ totiž tam, odkiaľ ho vytrhli, teda k mládežníckym tímom.

Na mužstvo, ktoré získalo v roku 1977 dorastenecký majstrovský titul, je Viliam Novák (stojí úplne vľavo) dodnes pyšný.

V rámci náborov si vyberal desať- jedenásťročných hráčov, ktorým sa potom venoval niekoľko rokov, od žiackej kategórie až po dorasteneckú. Úsilie vyvrcholilo v roku 1977 ziskom dorasteneckého majstrovského titulu.

„Doteraz som na to mužstvo pyšný. Asi pätnásti chlapci hrali potom v rôznych kluboch najvyššiu ligu, siedmi boli ešte ako dorastenci reprezentanti Československa. Hral tam vtedy Peter Zelenský, Marián Brezina, Vlasto Opálek, Dano Benkovský, Vlado Korytina alebo Miloš Klinka, ktorý bol asi najväčším talentom, aký som kedy v mužstve mal. Obrovská škoda, že ten talent premrhal a veľmi skoro skončil,“ spomína bývalý tréner. Zelenský a Brezina to neskôr dotiahli aj do seniorskej reprezentácie Československa, prvý menovaný navyše ozdobil svoju kariéru aj majstrovským titulom, ktorý získal v drese Bohemiansu Praha.

Popri trénerskej funkcii si ešte ako štyridsiatnik aj aktívne zahral.

V sezóne 1976/77, keď Viliam Novák získal s trnavskými dorastencami titul, sa A-mužstvo Spartaka s odretými ušami zachránilo v prvej lige. Vedenie klubu sa teda rozhodlo posadiť úspešného mládežníckeho trénera na lavičku seniorského tímu. Veľmi sa mu vraj do toho nechcelo, iné východisko však v tom čase nebolo. V mužstve, v ktorom zostali už iba poslední traja hráči z niekdajšieho majstrovského tímu, začal postupne dávať šancu svojim dorastencom. Výsledok nebol najhorší, na konci sezóny s ním skončil na 9. mieste. Len pre zaujímavosť v nahustenej tabuľke bol vtedy medzi 4. a 11. tímom rozdiel iba 6 bodov. Rovnaké umiestnenie dosiahol Viliam Novák ako seniorský tréner aj v ďalšej sezóne, to už však nesedel na lavičke Trnavy, ale VSS Košice.

V sezóne 1977/78 sa stal hlavným trénerom Spartaka Trnava (sedí v dolnom rade v strede)

Iné seniorské tímy už netrénoval, rozhodol sa totiž opäť vrátiť k tomu, v čom sa mu darilo najlepšie. A ukázalo sa, že to bol správny krok. V Trnave si znovu vybral talentovaných hráčov a v roku 1982 s nimi získal najskôr slovenský a potom aj československý majstrovský titul v kategórii žiakov. Mimochodom, s výnimkou pôsobenia pri seniorských tímoch, bol vždy takpovediac trénerom na polovičný úväzok. Celý život totiž učil, najprv na strednej škole, neskôr na strednom odbornom učilišti.

Na konci sedemdesiatych rokov viedol Viliam Novák (v dolnom rade piaty zľava) aj prvoligové mužstvo VSS Košice

Ponuku na trénovanie dostal ešte aj v deväťdesiatych rokoch, to už bol dôchodca. Predstavitelia istého klubu ho oslovili s tým, že by chceli vytvoriť žiacky tím. „Ponúkli mi aj slušné peniaze. Prišiel som tam a začal som tých chlapcov testovať. Postavil som im hokejovú bránku, do ktorej mali z 10 metrov triafať. Päťkrát pravačkou, päťkrát ľavačkou. No čo vám mám povedať, boli tam aj takí, čo z tých 10 metrov nedokázali ani dokopnúť do brány. Hlavičkovanie nedopadlo o nič lepšie. Niektorí si nechali loptu iba padnúť na hlavu, no boli aj takí, čo ju vôbec netrafili. O žonglovaní ani nehovorím, to nevedeli vôbec. Na druhý deň som sa stretol s vedením a povedal som, že z tých dvadsiatich, ktorých tam priviedli, sa ako-tak oplatí robiť s dvomi. Hovorím, dajte mi týždeň, ja si hráčov nájdem. Na to mi povedali, že to nie je možné, a tí, ktorí tam boli, musia zostať v mužstve, pretože ich rodičia sponzorujú klub. Tak som povedal, že končím,“ trpko spomína Viliam Novák na záverečnú skúsenosť svojej trénerskej kariéry.

Väčšine mladých, ktorí sa dnes začínajú venovať futbalu, chýba podľa jeho slov, okrem talentu, aj vzťah k tomuto športu. „Pamätám si na svojich niekdajších zverencov. Tam bolo vidieť lásku k dresu, ktorý obliekajú, lásku ku klubu. Dnešným chlapcom toto srdce chýba. Odmalička sa pozerajú na futbal cez peniaze, a to je zlé. A keď majú svoj vzor napríklad v Hamšíkovi, tak sa chcú nechať potetovať ako on, mať taký istý účes, ale nevidia, že on musel tvrdo makať, aby sa dostal tam, kde je,“ hovorí.

Čerstvý osemdesiatnik sa už nevie dočkať, kedy sa zlepší počasie, aby sa opäť mohol pustiť do práce vo svojej záhradke, ktorá je, spolu s rybačkou, jeho najväčšou záľubou. Ako vraví, na futbal už niekoľko rokov nechodí.

Jeho najväčšími záľubami sú záhrada a rybačka. V jazierku, ktoré si urobil pri dome, ale vraj rybičky iba chová.

„A na čo sa tam mám pozerať? Na to, ako si nevedia ani prihrať a ako im lopta odskakuje od nohy? Čo tam vôbec robia takí futbalisti? To sú profesionáli? Potom o tú loptu len bojujú, ale keby si ju vedeli zastaviť, nemusia bojovať,“ neodpustí si štipľavú poznámku. Na futbal ako taký však Viliam Novák nezanevrel. „Keď ho chcem vidieť, zapnem si v televízii nejaký zápas z Portugalska, Španielska, Argentíny alebo z Brazílie. Keď futbal, tak futbal,“ dodáva.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×