Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Život v roku 1973: Stavitelia chceli povznášať mysle ľudí

16.02.2013 V hlavnom meste pribudol nový hotel a spisovateľa Petra Jaroša strašil strigôň.

Siedme číslo Života vyšlo v roku 1973 v stredu 14. februára a na jeho titulnej fotografii boli dve hostesky v nových žlto-čiernych uniformách, aké v tom období mohli ľudia stretnúť v Bratislave na tribúnach zimného štadióna a v jeho okolí. Metropola Slovenska totiž hostila majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní a v tancoch na ľade.

Nová Bratislava

Pred štyridsiatimi rokmi stavali v našom hlavnom meste moderný hotel Bratislava a práve v siedmom čísle Života mohli čitatelia vidieť aj jeho maketu.

„Tí, ktorí navštívili Budapešť, určite si všimli budovu nového hotela ´Volga´. Autorom jeho projektu je Ing. Jozef Finta. Tento projekt budú - až na niekoľko nepatrných odlišností - maďarskí stavbári realizovať aj v Bratislave. Popri hoteli ´Kyjev´ to bude druhý moderný hotel, ktorý pomôže odstrániť nedostatočnú lôžkovú kapacitu hlavného mesta Slovenska. O akú veľkú stavbu ide, môžeme dokumentovať na príklade. Bez lôžok hotela ´Kyjev´ mala ich Bratislava iba osemsto. Novopostavený hotel ´Bratislava´ bude však mať až deväťsto štyridsaťsedem lôžok. Na jednom podlaží bude štyridsaťtri izieb s jednou, dvoma alebo troma posteľami. Okolo stolov sa tu bude môcť usadiť sedemsto päťdesiat hostí.“

Prvých hostí plánovali privítať už v októbri roku 1974, čo bol celkom šibeničný termín. Pretože na túto dobu to bol hotový zázrak. 

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Výborný plyn a princezná - motoristka

V pravidelnej rubrike Telegraficky si čitatelia našli zaujímavosti zo sveta. Dozvedeli sa napríklad aj to, že akcia solidarity pre Vietnam, nazvaná Loď Života, mala na svojom konte 132 660 korún československých a päťdesiat halierov. Všetky tieto peniaze putovali do povojnového Vietnamu. Prečítali si tiež, že jednou z najvyšších stredoázijských stavieb je Urgenčský minaret pochádzajúci zo štrnásteho storočia:

„Jeho stavitelia si dali za cieľ svojim dielom povznášať mysle ľudí k nebu. Teraz v Strednej Ázii ťažia prírodné bohatstvá, ktoré v rozličných odvetviach priemyslu slúžia tomu istému systému v doslovnom zmysle - pomáhajú vysielať do vesmíru kozmické koráby. Medzi tieto bohatstvá patrí aj výborný bucharský plyn z nálezísk v Gazli.“

Vidieť mohli aj aktuálny atlas doby a spoznať kráľovské starosti s autami. Anglickú princeznú Annu totiž opäť „čapli“ policajti, pretože prekročila povolenú rýchlosť.

„Princezná Anna prvý raz viedla auto pod dozorom svojich rodičov v parku vo Windsore už ako desaťročná. Keď mala sedemnásť rokov, absolvovala šoférsky kurz londýnskej policajnej školy. Už po troch mesiacoch narazila na londýnskej Brompton Road do taxíka a len vďaka tomu, že nikomu sa nič nestalo, vyhla sa nepríjemným súdnym následkom. Ani z tejto havárie sa nepoučila a po londýnskych uliciach sa preháňa ´stovkou´.“

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Po Hellových chodníčkoch

Štiavnické vrchy objavujú v posledných desaťročiach  lyžiari a turisti, no pred niekoľkými storočiami to tam vyzeralo úplne inak.

„Hellovci patrili v 17. a 18. storočí patrili medzi významné osobnosti vedeckého života v Európe. M. K. Hell (1650 - 1743) a J. K. Hell (1713 - 1789) boli uznávaní odborníci a vynálezcovia patentov v štiavnických revíroch. Maximilián Hell bol známym astronómom, riaditeľom hvezdárne vo Viedni a zakladateľom mnohých hvezdární v Uhorsku. Všetci Hellovci pochádzali z Banskej Štiavnice. Mnohí Hellovci pôsobili v Hornej Rovni neďaleko Štiavnice, v baniach Amália a Mária. V bani Amália (hĺbka až 540 m) roku 1754 inštalovali chýrny Helleov vodostĺpny stroj.“

Vďaka tomuto vynálezu vtedy prežívalo baníctvo u nás zlaté časy. Okolie Štiavnice žilo bohatým baníckym ruchom, no tieto časy sú už dávno preč. Šachtu Amália zasypali v roku 1969 a Štiavnické vrchy objavujú stále noví a noví výletníci.

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Vysnívaný Areál snov

Je to vlastne veľmi jednoduchá rovnica: sedemdesiate roky = budovanie. Komunizmu, panelákov, škôl, nemocníc a všetkého možného. Vo Vysokých Tatrách rástli hotely, ozdravovne, športové zariadenia, niektoré do prostredia zapadli, iné pôsobia dodnes ako škatule od topánok. Na Štrbskom Plese vzniklo stredisko zimných športov s názvom Areál snov, kde sa konali majstrovstvá sveta.

„Myšlienka výstavby areálu bola staršia než zámer usporiadať na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta v lyžovaní. V čase, keď sa schvaľovala kandidatúra Tatier na toto podujatie, už dávno sme mali za sebou vyhodnotenie študijných úloh na riešenie tejto oblasti, na väčšine projektov sa už pracovalo, ba začali sme už aj stavať. Po schválení kandidatúry sa projekty už iba čiastočne upravovali. Kapacita tribún sa zvýšila o päťtisíc miest (málokto vie, že proti svojej hlavnej funkcii majú tribúny aj inú dôležitú úlohu – slúžia ako vetrolamy); zlepšilo sa technické vybavenie areálu, signalizácia; vznikol projekt tlačového strediska, gymnastickej haly; bungalovy pre zahraničné tlačové agentúry ako samostatné jednotky hotela FIS; sedačkové výťahy na mostíky a veľkorysejší projekt bežeckej dráhy s rozhodcovskou vežou.“

Dnes môžeme na lepšie časy Vysokých Tatier iba spomínať. Stačí sa prejsť po Štrbskom Plese, Smokovcoch či Tatranskej Lomnici a nebudú to iba následky kalamity z roku 2004. Do očí bijú schátralé hotely, stará lanovkáreň, ktoré pamätajú časy ešte iných Tatier. Tých spred príchodu súdruhov a ich paranoidných hesiel.

No nielen Tatry sa v sedemdesiatych rokoch budovali. Stačí spomenúť bratislavskú športovú halu na Pasienkoch, ktorá alebo chatu Koliba v Bratislave.

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Najhorlivejší prisluhovači režimu

Mladšie ročníky ich poznajú akurát tak z rozprávania, kníh, či filmov. Ľudové milície. Na prvý pohľad to vyzerá ako hra na vojakov, ale iba naoko. V skutočnosti išlo o ozbrojenú zložku komunistickej strany, v ktorej sa grupovali najhorlivejší prisluhovači režimu, pripravení v prípade potreby tvrdo zasiahnuť proti jeho odporcom. Vstupovalo sa do nich z presvedčenia a z vypočítavosti, to druhé ale otvorene nikto nepriznal. Milicionári patrili k privilegovaným vrstvám a o ich „záslužnej činnosti“ médiá pravidelne informovali. Na stránkach Života pri príležitosti 25. výročia komunistického prevratu mohli čitatelia nájsť príhovor náčelníka milícií na Slovensku a reportáž o jednotke, ktorá pôsobila v podniku Dunajplavba.

„Skúpy sneh tohtoročnej nezvyklej zimy prikryl aj šíre priestory bratislavského prístavu. Všade navôkol ruch, pohyb, život. Pulzuje živý tep prístavu a ľudia bdejú. Pod všednými pracovnými šatami sa skrýva nejedno bojovné srdce – stačí pokyn a z prostých robotníkov sa razom stanú bojovníci, hotoví so zbraňou v ruke chrániť životy i majetok štátu.“

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Kamera na účelovú pôžičku

Ak by ste v roku 1973 niekomu povedali, že o štyridsať rokov bude môcť telefónom nakrúcať videá, isto by si o vás pomyslel, že ste buď čítali sci-fi poviedku, alebo ste sa práve vrátili z ozdravného pobytu z Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ), ktorý vám zrejme nepomohol. Alebo by vám ukázal článok v Živote o najnovších kvalitných filmovacích kamerách z národného podniku Meopta Přerov, závod Brno, ktoré ste si mohli kúpiť v špecializovaných predajniach Foto-Kino, ak ste tam mali kamaráta vedúceho.  

„Verte, že s týmito kamerami je to jednoduché. Aj výber budete mať uľahčený, pretože v špeciálnych predajniach FOTO-KINO vám dajú podrobné informácie, oboznámia vás s ich obsluhou a ešte vám pri výbere dobre poradia. Ani peniaze vám nemusia robiť starosti, pretože filmovacie kamery môžete kúpiť aj bez hotovosti – na účelovú pôžičku, na 100-korunové mesačné splátky.“

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Kto strašil známeho spisovateľa?

Spisovateľ Peter Jaroš, dramaturg Slovenského národného divadla si pred štyridsiatimi rokmi zaspomínal na to, aké to bolo, keď mal desať rokov.

„Vtedy som ešte veril v prevteľovanie. Náš neďaleký sused mňa a môjho kamaráta Jana v tejto viere do istého času k sebe, tajuplne sa poobzeral a potom šepol: Viete, že mi tri kravy stratili mlieko? Prudko vtiahol do nozdier vzduch a zazrel na nás zblízka. A viete, kto im počaril? – hlesol tak, že sme to ledva počuli. Od ľaku sme ani nedýchali a nevládali ani len hlavami kývnuť. Sused sa piskľavo rozrehotal, ale hneď uťal smiech, akoby ho do náprstku schoval. Schmatol nás za goliere a pritiahol obidvoch k sebe. Zjojkli sme strachom.“

Ak chcete vedieť, kto bol ten strigôň, neostáva vám nič iné, iba si otvoriť prefotenú stránku Života.

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

Divadelná osobnosť 17. storočia

Pozná ho minimálne každý, kto sa doma drvil maturitné otázky. Jean Baptiste Moliére by sa v bratislavských divadlách cítil ako doma, tamojšie dosky verne poznajú jeho hry.

„Divadelná história zaznamenáva, že Moliérove hry sa v Bratislave hrávali už koncom 18. storočia, pravdaže po nemecky. Zo Štúrovcov spomínajú Moliéra J. M. Hurban, J. Záborský a J. Palárik. Prvé texty hier sa dostávajú k našim ochotníkom cez češtinu a už v roku 1824 je v Tatranke záznam o ochotníckej inscenácii ´Bezděčného lekára´ v Liptovskom Mikuláši. V Levoči hrali ochotníci ´Násilnú svadbu´ roku 1847 a potom by sme už mohli sledovať pomalé prenikanie hier tohto dramatika na naše scény aj vo vlastných prekladoch M. Dohnányho, S. Smetanu, A. P. Zátureckého. Len čo sa otvorili brány prvej slovenskej profesionálnej scény SND, Moliére sa tu v novších prekladoch hneď udomácnil.“

Stačí spomenúť, že v bratislavskom SND bol Moliérov Lakomec, Zdravý nemocný, Mizantrop, Don Juan a iné hry takmer na dennom, či lepšie povedané na večernom, poriadku.

(Po kliknutí na obrázok sa vám v novom okne otvorí pôvodný článok.)

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×