Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Na Arabskom polostrove je Bahrajn skutočnou perlou

10.11.2012 (46/2012) Takmer neznáme arabské kráľovstvo preslávila arabská jar a formula 1. Vstúpme do krajiny dvoch morí, ktorá leží medzi mantinelmi Saudskej Arábie a Iránu.
Na Arabskom polostrove je Bahrajn skutočnou perlou
8 fotografií v galérii
Most, ktorý spája Bahrajn so Saudskou Arábiou.
Autor fotografie: EMÍRE KHIDAYER, Život

Formula 1 spôsobila tento rok nejednu vrásku na čele vrcholným predstaviteľom Bahrajnu. Konečné rozhodnutie o jej konaní bolo tým správnym výsledkom, lebo život ide ďalej aj za pochodu demonštrácií, ktoré sprevádzajú toto zálivové kráľovstvo od februára 2011. Prestížne podujatie je jedným z mála momentov, ktoré celej planéte pripomenú, že Bahrajn má svoje miesto na mape sveta, a nie hocijaké.

Bahrajnčanom do nosa neprší

Nech sa na Bahrajne deje, čo sa deje, obe moje návštevy tejto ostrovnej krajiny mali rovnakého menovateľa. Priateľských a pohostinných ľudí. Žiadne nafukovanie ako v emirátoch sa nekoná, tam je väčšinou aj problém dostať sa do kontaktu s miestnym obyvateľom. Hoci na Bahrajne je 54 % obyvateľstva cudzincov, domácich vidno všade a hlavne – nepovyšujú sa. Iný prístup Arabov Perzského zálivu, alebo, ako ho po arabsky volajú, Arabského, zavládol hneď po prílete z Dubaja na Bahrajn. Taxikár, ktorý nás viezol z letiska v Muharraku do hotela v hlavnom meste Manáma, bol Bahrajnčan. To sa v emirátoch stať nemôže.

Taxikárov na Bahrajne sme vystriedali viacero a všetci boli ochotní podeliť sa o životné príbehy, aktuálnu politickú situáciu, ako aj o to, kde sa nachádzajú typické bahrajnské reštaurácie. Jeden nás odviezol zadarmo, iný nám ukázal, že kadidlom si môže spríjemniť atmosféru aj v aute, lebo má na to špeciálny adaptér s kadidelnicou na konci. Ten zasunie do zásuvky cigaretového zapaľovača a môže kadiť. A rovno aj začal. Iný nám zasa porozprával o chystanej svadbe svojho syna, ktorá ho vyjde na 10 000 dinárov (1 bahrajnský dinár = 2 eurá). Z toho 2 000 až 2 500 dinárov je suma určená na veno mahr, ktoré musí rodina budúceho ženícha odovzdať a s peniazmi si nevesta naloží podľa svojho. Môže si za to kúpiť potreby do domácnosti, mixéry do kuchyne, šaty alebo môže peniaze darovať svojej rodine. V sobášnej zmluve, ktorá je súčasťou každého sobáša – bez nej by sobáš nemohol existovať –, je zakotvená výška vena, ale aj to, kde budú mladomanželia bývať, či nevesta študuje a či doštuduje, či bude pracovať a či pracovať vôbec chce. Taxikár Muhammad sa len trocha posťažoval na to, že na svadbu musí vynaložiť veľa peňazí a že so svadbami detí ešte len začína, lebo okrem zasnúbeného syna má ďalších sedem detí

Ostrov perál

Píšem na Bahrajn, a nie do Bahrajnu kvôli tomu, že celé Bahrajnské kráľovstvo sú samé ostrovy – krásnych 33 ostrovov. Najväčší z nich je aj tak veľký ako „pľuvadlo“, lebo meria približne 50 x 18 km. Názov Bahrajn znamená dve moria. Aj keď mrňavý, politicky je mimoriadne významný, lebo tvorí nárazník medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Na pravej strane šíitizmus perzského suseda a na ľavej tvrdé sunnitsko-wahhábistické smerovanie rigidného kráľovstva vytvárajú tlaky na bahrajnské obyvateľstvo, kde vládnu sunniti väčšinovým šíitom, a tým, že v živote miestnych obyvateľov náboženstvo hrá veľkú rolu, dobrotu to nerobí. Faktom je, že v konzervatívnom prostredí zálivu sa okrem emirátov vyníma práve Bahrajn otvorenosťou spoločenského života, ktorú s potešením vyhľadávajú občania okolitých krajín a, samozrejme, aj cudzinci s pobytom. Hoci vzťahy medzi samotnými obyvateľmi – ako som počula z mnohých šíitskych a sunnitských úst – sú dobré, predsa len nespokojnosť istej časti populácie spustila na Bahrajne arabskú jar. Zavládla takou silou, že zborila aj pomník s najväčšou perlou na svete.

Perlové námestie v Manáme má svoje opodstatnenie. Pred tým, ako sa ropa začala využívať vo veľkom, žil Bahrajn z lovu perál. Vlastne všetkých šesť krajín zálivu, teda Kuvajt, Katar, Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Omán, mali svojich perlolovcov. Bahrajn bol z nich najznámejší aj vďaka kvalite drahocenného tovaru. Ako mi povedal pán Abdalláh Rášid, najlepšie perly boli a sú z Bahrajnu preto, lebo na ostrove a v jeho okolí je veľa minerálnych prameňov a mnohé vyvierajú dokonca aj v mori. Práve v blízkosti týchto podmorských prameňov, tam, kde sa zmiešava sladká voda so slanou, sa rodia najkrajšie perly. Toto miesto sa nazýva planéta, po arabsko-bahrajnsky čaučab.

Milenci, slzy a rybie oko

V roku 1964 sa konala posledná organizovaná perlová výprava na more. V polovici minulého storočia žilo na Bahrajne 15 000 perlolovcov a 5 000 ľudí pracovalo v obchode a priemysle s perlami. Lode až so šesťdesiatimi mužmi zvykli vyrážať na zber perlorodiek na štyri mesiace. Perlová sezóna trvala od júna do októbra a posádka trávila celý čas na mori s výnimkou dvoch návštev pevniny, keď sa zastavili po poživeň a odovzdať perly. Kým perlolovci živorili, obchodníci s perlami bohatli. Väčšina lovcov z pretlaku pod vodou ohluchla a oplešavela, pretože boli neustále vystavení slanej vode a silnému slnku. Aby zberači perál rýchlo klesli ku dnu, na nohy si priväzovali olovené závažia alebo kamene. Keď sa týchto mužov pýtali, ako perly vznikajú, nevinne odpovedali, že aby perla vznikla, do mušle sa musí dostať kvapka dažda. Teda znova kombinácia sladkej a slanej vody. Perlolovci mali k dispozícii jedno jedlo denne – datle, ryžu, kávu a, samozrejme, ryby. Vylovené ustrice a mušle nikdy nejedli. Typy perál rozoznávali a dávali im mená: milenci, slzy, rybie oko. Perlolovci už patria minulosti, od 70. rokov sa na Bahrajne perly začali pestovať na farmách.

Všade na vás číhajú

Symbolom Bahrajnu sú nielen perly, ale aj hrobky. Sú pozostatkami z dilmunskej civilizácie, ktorá existovala približne 3 500 rokov a jej zánik sa kladie do roku 330. Na celom území sa nachádza 85 000 hrobiek a zaberajú územie 30 km2, čo predstavuje asi 5 % plochy ostrova. Jedna teória hovorí, že obyvatelia, ktorí zomreli na území dnešnej Saudskej Arábie, chodievali pochovávať svojich zosnulých na východ. V tom čase bolo územie Bahrajnu spojené s pevninskou časťou Arabského polostrova, žiadne more medzi nimi nebolo. Bahrajnčania zasa spomínajú legendu, ktorá hovorí, že somálski králi loďami vozili pochovávať mŕtvych do Dilmunu, lebo si mysleli, že odtiaľ sa dostanú do raja. To, že táto oblasť je rajská alebo prinajmenšom spojená s najvyššími svetsko-božskými autoritami, dokazuje aj príbeh Gilgameša (z klinových tabuliek nájdených v Ure), ktorý sa vydal hľadať tajomnú vec práve do Dilmunu. Epos hovorí, že tam sa stretol so Ziusudrom, ktorý prežil Veľkú potopu, a pýtal si od neho to, čo mu zabezpečí večný život. Aby Gilgameš neodišiel naprázdno, Ziusudra (považovaný za posledného predpotopného sumerského kráľa) mu prezradil, že večný život mu zabezpečí rastlina rastúca na morskom dne. Gilgameš nelenil a na spôsob perlolovcov sa hodil do hlbín mora. Tajnú rastlinu dokonca našiel, ale morský had jej vôňu zaňuchal a ukradol mu ju. Človek preto musí hľadať svoju večnosť ďalej. Takto sa končí interpretácia Gilgamešovej misie v Dilmune. Posolstvo však pretrváva ďalej – radosť vo večnosti života chcú nájsť aj súčasní obyvatelia tohto kráľovstva.

Sár a Álí v premenách času

Na Bahrajne si stačí sadnúť hocikde na kameň, lebo určite patrí histórii, a nechať sa uniesť do čias dávno minulých. Hrobky v prehistorickej usadlosti Sár, ktoré vidno aj zo satelitov, človeka zasa privedú do súčasnosti. Dostať sa k samotným hrobkám potrvá nejakú chvíľu, napriek tomu, že dedina sa volá rovnomenne. Nielen v Sáre, ale aj hrobky v Álí koexistujú so súčasným životom. Veziete sa autom a zrazu na vás spoza rohu nejakého domu vykukne hrobka väčšia ako dom a potom za ďalším rohom zbadáte celé pole hrbatých hrobiek.

Starodávna klimatizácia

Architektúra obydlí je pozoruhodne vyriešená. Teploty bežne stúpajú k päťdesiatkám, čo dnes riešia klimatizačné jednotky, ale v minulosti museli umy miestnych obyvateľov zapracovať na plné obrátky aj s tou výbavou, ktorá bola k dispozícii. Miestni obyvatelia stavali domy so širokým štvorhranným „komínom“ v spoločenskej miestnosti. Táto prázdna veža sa končí vyše strechy a hore je otvorená. Jej funkciou je cirkulácia vzduchu. Navrchu je vodorovne umiestnená drevená konštrukcia s dvoma prekríženými latami, na ktoré sa vešajú do vody namočené dlhokánske plachty. Tým, že horúci vzduch na ne naráža, ochladzuje sa a zároveň vytvára vyššiu vlhkosť, ktorá sa dlhšie udrží práve pri nižšej teplote. Dômyselne vymyslené. Určite dobre padne každá teplota nižšia ako 48 stupňov v tieni, aké som zažívala začiatkom mája a ktoré Bahrajnčania majú niekoľko mesiacov do roka. Špeciálne klimatizačné jednotky barádžíl tak dotvárajú architektonickú krásu tradičných domov tejto ostrovnej krajiny.

Kozmopolitný duch a psychická oáza

Dnešný Bahrajn je krajinka s príjemnými ľuďmi zvyknutými na premieľanie národov. Presne ako v minulosti. Takým je aj pán Hajdar, ktorého sme zastihli v zastrčenej uličke Manámy neďaleko mestského symbolu Báb al-Bahrajn, teda Brány Bahrajnu. Ponúkol stoličky, podal fľašku vody, dal variť čaj. Silný sladký čierny čaj, ktorý v májovej poludňajšej horúčave odvráti únavu. Hajdar Abbás je otvorená duša. Predpoklady na to získaval odmalička, lebo vyrastal v rodine, ktorá mu dala kozmopolitný rozmer – popri rodnej arabčine hovorí po perzsky a v jazyku urdu. Jeho otec sa zvykol plaviť do Východnej Afriky, kde nakupoval všetko, čo nebolo dostať na Bahrajne, ako napríklad kávu, čaj, cukor, kukuricu, proso, cirok, pšenicu, sezam na olej a ovce a kozy na mäso. Dnes pán Hajdar predáva drevené uhlie a tabak, ktorý dováža z Ománu. 1 kilogram stojí 7 dinárov a kupujú ho hlavne ženy a potom ho doma fajčia vo vodných fajkách perzského pôvodu gadu, trocha iných, ako bežne používajú Arabi. To znamená, že nielen muži, ženy, ale všetci Bahrajnčania i návštevníci týchto ostrovov si môžu zafajčiť, a bez problémov aj na verejnosti. Dokonca môžu zájsť aj na pohárik, lebo tieto neresti, ktoré sú u západného suseda zakázané, Bahrajn povoľuje. Preto hlavne Saudskí Arabi v stredajší podvečer každého víkendu s obľubou vystávajú rady na hranici, aby sa dostali do kráľovstva dvoch morí. Pasová kontrola sídli netradične – v strede 25 kilometrov dlhého Mosta kráľa Fahda, ktorý spája toto zálivové mini- a maxikráľovstvo. Aj keď väčšinou prichádzajú za spomínaným uvoľňujúcim oddychom a niektorí za bezbrehými zábavami, atmosféru bahrajnskej otvorenosti dopĺňa aj možnosť praktizovania iných vierovyznaní, vrátane kresťanstva.

Na Arabskom polostrove je Bahrajn pre mnohých návštevníkov skutočnou perlou a psychickou oázou. Niektorí mieru slobody zvládnu, niektorí nie, podstatné je, že sa s ňou dostávajú do styku. Preto aj malý Bahrajn vtesnaný medzi konzervatívnych velikánov Saudskej Arábie a Iránu robí veľké divy.


EMÍRE KHIDAYER je autorkou kníh Arabský svet – Iná planéta? a Život po arabsky. S Ománom a Jemenom sa spájajú jej orientálne Príbehy zo Sumhuramu. www.khidayer.com.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×