Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Unikátna lesnícka osada: Osadníci z Kysliniek žijú v kráteri!

23.10.2012 (43/2012) Pred miliónmi rokov chrlila lávu a popol, aby dnes dávala domov. Unikátna lesnícka osada Kyslinky v srdci spiaceho vulkánu Poľana sa zachovala dodnes.
Unikátna lesnícka osada: Osadníci z Kysliniek žijú v kráteri!
10 fotografií v galérii
Kyslinky – obec priamo v kráteri sopky
Autor fotografie: Jozef Sliacky, Život

Cestou naprieč Hrochotskou dolinou míňame obrovské balvany, s ktorými sa rozzúrená Poľana v mladších treťohorách pohrávala ako s guľôčkami hrachu. Jej gigantickú podobu a silu si ako-tak uvedomíte až pri údaji o obvode prstenca, ktorý meria osemnásť kilometrov. Z najvyššieho sopečného pohoria na slovenskom území vznikla jedinečná prírodná oáza a pýcha niekdajšieho Vígľašského panstva. Fridrich Habsburg, ktorý ho kúpil od predchádzajúceho majiteľa Mikuláša Kissa, začal v roku 1905 s výstavbou železnice na zvážanie dreva. Krátko nato vznikla priamo v kráteri sopky prvá horáreň na Kyslinkách ako základ neskoršej lesníckej osady. Dodnes tu nájdete sídlo lesnej správy, telefónnu búdku zo zrušenej železničnej trate a štyri rodiny stálych obyvateľov. Hoci objaviť signál na mobile je pre nich s trochou nadhľadu zložitejšie, než stretnúť pri dome šelmu, za mesto by už nemenili.

1433654:gallery:true:true:true

Vyše sto rokov ostali Kyslinky takmer nedotknuté časom, len osadníci sa menia.

Svetový rekordér

Nie náhodou je dnes oblasť spiaceho vulkánu rajom lesnej zveri, predovšetkým jeleňov. Dodnes sa traduje legendárny príbeh z konca druhej svetovej vojny, keď na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi. „Bol to partizánsky jeleň, v tom čase svetový rekordér. Išlo sa na výstavu do Florencie, ale keďže nebol známy strelec, ukážkového jedinca ofi ciálne neuznali. Na základe tohto úlovku však Poľanu vyhlásili za rezerváciu pre jeleniu zver. Odkedy v roku 1961 zastrelili aj 240-bodový kus, má tento jelení revír navyše aj punc chráneného,“ vysvetľuje dlhoročný poľovník Emil Rakyta. O svojich zážitkoch z lesa spísal už 38 poviedok, ústrednými postavami sú v nich okrem statných paroháčov aj vlky či medvede. „Pozrite sa napríklad na toto,“ ukazuje s úsmevom na neuveriteľnú snímku zavesenú na stene. Istý fotograf čakal na svoju „korisť“ tak dlho, až zaspal, a medveď sa zatiaľ spokojne špacíroval len niekoľko metrov od neho! Pohotový kamarát, našťastie, nezadriemal, a tak vznikla výnimočná momentka, na ktorej sa vedia poľovníci dodnes výborne zabaviť. Vypichnúť najkrajší zážitok z lesa sa podľa Emila Rakytu ani nedá, lebo každá výprava za zverou Poľany je svojím spôsobom jedinečná.

1433655:gallery:true:true:true

Prvá horáreň na Kyslinkách je krásne zrekonštruovaná. Keďže pred ňou zachytíte aj mobilný signál, ľudia sem chodia telefonovať.

Romantika? Ako pre koho...

Lesná železnica, ktorú zrušili v roku 1975, bola kedysi pre Kyslinky prakticky jediným spojením s okolitým svetom. Poľnú cestu zvládol maximálne konský povoz, a tak dennodenne putovali po 23-kilometrovej trase Vígľaš-Polianka aj s drevom. Dnes sa už po zrekonštruovanej asfaltke komfortne prepravíte autom, nádych dobrodružstva si však lesnícka osada stále drží. „Tú romantiku však každý vníma inak. Niekoho by to bavilo dva dni, pre nás je to na celý život. Dnes už si nevieme predstaviť, ako by sme fungovali v meste,“ hovorí poľovnícky špecialista Ján Nôžka. Na Kyslinkách to ťahá už od roku 1998, keď sa uvoľnilo miesto na lesnej správe. O dva roky neskôr sa presťahoval do neďalekej horárne Polianky, s priateľkou Dankou tu vychováva päťročnú dcérku Danielku. Malá dochádza do škôlky v Hrochoti, žena za robotou do Banskej Bystrice. „Keďže som s rodičmi býval po horárňach už odmalička, je to pre mňa vlastne nič nové. Myslím, že aj baby si bez väčších problémov zvykli. Z času na čas spolu vyrazíme do mesta, aj keď najkrajšiu kultúru a divadlo zažívame za našimi oknami. Občas nám prejde cez záhradu vlk, dcérke musíme pre ručiace jelene zatvárať okná,“ opisuje čaro lesa s dôvetkom, že televízor sa väčšinou zapína iba na večerné správy. V minulosti sa na Kyslinkách zdržiavala až stovka cezpoľných zamestnancov, dnes tu ostali natrvalo bývať iba štyri rodiny. „Kedysi sme tu organizovali spoločné Silvestre, teraz ponúkame chaty aj budovu Lesnej správy na prenájom. Keď príde na oslavy Nového roka dobrá partia, pridáme sa,“ hovorí Ján Nôžka. Veľkú tradíciu má dodnes spoločné opekanie slaninky pri večernom ťahu slúk, čím ofi ciálne štartuje nová sezóna. Vtedy sa stretnú celé rodiny, víta sa jar. Hoci osadníkov na Kyslinkách výrazne ubudlo, je presvedčený, že sa stane domovom aj pre ďalšie generácie.

1433656:gallery:true:true:true

Poľana je rajom jelenej zveri, takéto stretnutia nie sú žiadnou výnimkou.

S danielom v záhrade

„Keď sme v škole písali na lístočky svoje vysnívané povolanie, už vtedy u mňa jednoznačne bodoval horár. Spolužiaci sa mi smiali, ale ako vidíte, splnilo sa mi to,“ privítal nás ďalší zo stálych obyvateľov Kysliniek Pavel Komora. Panelákový byt v Lučenci vymenil za horáreň s veľkou záhradou, troma psami, husami, so sliepkami, s ovcami a dokonca aj mladým danielom Mišom, na ktorého môže vo výbehu dohliadať priamo z okna obývačky. „Priniesli mi ho známi od Poltára, či by som sa oň vedel postarať. Na ľudí si zvykol natoľko, že do voľnej prírody sa už zrejme nevráti,“ škrabkal za uchom svojho kamaráta. V Mišovi sa zrejme prebudil pud žiarlivosti. Neustále do nás strkal hlavou, a keby mal väčšie parohy, zrejme by sme z ohrady nestačili utekať.

 1433659:gallery:true:true:true

„Toto bol vždy môj sen,“ hovorí Pavel Komora. V horárni mu okrem manželky robí spoločnosť početná zver.

O niekoľko mesiacov bude u Komorovcov ešte veselšie, pribudne totiž najmladší člen osady. „Dieťatka sa už s manželkou nevieme dočkať. Keď to zvládli iní, zvládneme aj my. Tiež dochádza za robotou do Banskej Bystrice, takže si načas ušetrí cestu. Na Kyslinkách si zvykla rýchlo, lebo pochádza z lesníckej rodiny,“ nemá obavy z budúcnosti hlava rodiny. Keď sa opýtame, či je v srdci Hrochotskej doliny pripravený aj zostarnúť, znie Pavlova odpoveď celkom jednoznačne. Podobne je na tom aj Ján Nôžka. Najbližšie plánuje natočiť s kameramanom Zdenom Vlachom fi lm o Poľane, ktorý by navždy zdokumentoval jej krásu a jedinečnosť. „Zdeno už pochodil kus sveta a vždy mi hovorí – Janko, ty ani nevieš, aký poklad tu máme. Poľana je unikát, lebo na malom území sú zastúpené takmer všetky živočíšne druhy. Jedným z dôvodov je, samozrejme, pomerne malý tlak ľudí. Tým odpovedám na otázku rozvoja masovej turistiky spojenej s opätovným oživením železničky. Návštevám sa však určite nevyhýbame, radi privítame najmä rodičov s deťmi. Budeme sa im snažiť vysvetliť, že poľovníci nie sú len vrahmi zvierat. Všetko, čo sa tu zachovalo, je aj naša zásluha,“ hovorí s hrdosťou.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×