Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dobrovodský vzdal boj s rómskymi susedmi: Kto mu mohol pomôcť?

28.09.2012 (40/2012) Stal sa symbolom odporu proti neprispôsobivým susedom na Družstevnej ulici v Malackách. Oskar Dobrovodský (42) nevydržal a plánuje odísť zo svojho domu.
Dobrovodský vzdal boj s rómskymi susedmi: Kto mu mohol pomôcť?
5 fotografií v galérii
Oskar Dobrovodský chce odísť zo svojho domu.
Autor fotografie: Ivan Pastor

Nevydržal smrad, potkany, nadávky, lietajúce kamene, hluk. Hnevá sa však nielen na susedov, ale aj na mestských úradníkov.

Dlho ste hovorili, že z domu nemienite odísť, lebo ste v ňom vyrástli. Čo sa stalo, že sa teraz chcete odsťahovať?

Už sa to nedá s neprispôsobivými susedmi psychicky vydržať. Chcel som vydržať, ale postupne ma to lámalo a posledným zlomením bol návrat po dovolenke.

Čo sa stalo po dovolenke?

Prišli sme po týždni domov, a keď ma zbadali, začali vyrevovať: „Už sa vrátil, tá biela sviňa, kurva, gádžo.“ Hádzali kamene a to bol koniec. Dlhšie som cítil psychický tlak a toto ma naozaj zlomilo.

Aký psychický tlak ste cítili?

Nemôžem spávať, štyri roky beriem antidepresíva, som na dne. Psychiater mi už pred štyrmi rokmi povedal, aby som sa odsťahoval, lebo ak ostanem v tom prostredí žiť, zle sa to odzrkadlí na zdraví. Ten dennodenný teror by nevydržal nik. Sú to najagresívnejší Rómovia na Záhorí.

Chceli by ste od mesta sociálny byt. Na základe čoho by vám ho mali prideliť, keď máte kde bývať?

Štyri roky ma denne terorizujú, týrajú agresívni kriminálnici. Takmer každý dospelý z nich už sedel vo väzení. A nikto mi nepomôže. Policajti hovoria, že nemôžu zakročiť. Mne nejde o sociálny byt, skôr mestský nájomný. Mesto nájomné byty má a akurát teraz mi jeden mestský poslanec zisťuje, či by som sa do nejakého mohol nasťahovať.

V Brezne bol podobný prípad ako váš, kde pani ušla zo svojho domu. Mesto jej nájomný byt pridelilo.

Ak nám nepridelia, bude to ťažké, ale odísť musím, hoci som tu vyrástol. Budem hľadať iné riešenie, pokúsim sa zohnať iný podnájom. Keď prichádzam domov, neteším sa. Kto by sa do takého pekla tešil. Ak som v nočnej, prídem ráno domov a oni sa to dozvedia, naschvál idú pred okno vyrevovať. Chcem sa vyspať, musím si dať do uší štople. Oni si neuvedomujú, že keď pracujem, tak platím dane a odvody, aby mal štát z čoho platiť ich sociálne dávky.

S priateľkou chcete svoj dom opustiť, ale váš osemdesiatročný otec odísť nechce. Ste ochotný ho tu nechať samého?

Je mi ľúto, ale keby som doma ostal, osemdesiatročný otec by ma asi musel chodiť navštevovať na psychiatriu do Pezinka. A on preč nepôjde. Povedal, že aj keby ho zabili, zo svojho vlastného domu neodíde. Že nie je zlodej, aby musel utekať. My sme tu doma. Oni sú na cudzích pozemkoch.

Rómski susedia vedľa vás vlastnia 47 štvorcových metrov, na ktorých je postavený malý domček. Okupujú viac pozemku?

V chatrči majú jednu izbičku, ale je tu 42 Rómov. Dnu by sa nezmestili ani postojačky, tak si na cudzích pozemkoch postavili ďalšie chatrče, ktoré mali do 2. júla na príkaz mestského úradu zbúrať. Je koniec septembra a nič. Teraz tu boli z mestského úradu a otec sa ich pýtal, prečo nie sú chatrče zbúrané. Úradníci pokrčili plecami, nevedia, čo majú robiť.

Zákony sú tak zle nastavené, že si nevedia poradiť?

Aj úradníci sa boja obvinení z rasizmu. Môj známy mal raz cez noc pred domom fúru štrku. Prišla obecná polícia a dostal pokutu, že štrk bol na chodníku. Títo Rómovia mali pol roka na chodníku kamene, tehly a nikto im nič nepovedal. Lebo sú vraj sociálne prípady. Bývalý vysokopostavený policajt sa ma pýtal, prečo neurobím to, čo strelec Harman v Devínskej Novej Vsi. Že prečo som taký zbabelec. Pýtal som sa, ako si to predstavuje? Že urobím masaker a pôjdem do basy? On hovorí – nebojte sa, uhráme to ako nešťastnú náhodu.

To vám naozaj povedal?

Vážne. Bolo to na smiech.

Stále sa v súvislosti s Rómami na Družstevnej v Malackách hovorí iba o vás, ale čo napríklad susedovci z druhej strany Rómov?

Sú to dôchodcovia a pani je psychicky na dne. Zúfalá. S médiami však debatovať nechce, bojí sa. Bola tu nedávno aj jedna redaktorka, ktorá jej sľubovala, že jej zmenia hlas, nebudú ju menovať a zastrú jej tvár. Pani sa bála aj tak. Teraz sa odvážila iná dôchodkyňa povedať niečo na kameru, lebo k nej chodia cigánske decká, rozbili jej okno, ukradli odkvapovú rúru. Malí Cigáni jej začali nadávať, že je stará fľandra. Ona hneď s plačom, že čo má robiť. Ešte pred štyrmi rokmi to bola pokojná ulica, kde bývajú aj starší ľudia. Do médií ísť nechcú. Ale ja sa na našu situáciu už pozerať nemôžem.

Hneváte sa aj na úradníkov, že vám nepomôžu. Ale čo by podľa vás mali urobiť? Majú vôbec nejakú šancu riešiť takýto problém?

Majú trvať na dodržiavaní zákonov. Keby biely zakopal do zeme na cudzích pozemkoch plasty a sklo, dostane pokutu. Keď neporiadok zakopú Rómovia zo susedstva, nestane sa nič. Keby som zobral fekálne auto a začal primátorovi liať na jeho pozemok močovku, myslíte si, že by sa nič nestalo? Jasné, že stalo, a draho by som za to zaplatil. Ale keď Rómovia lejú močovku na naše pozemky alebo pália namorené drevo, pneumatiky, nedeje sa nič. Okresný súd im zakázal liať nám močovku do záhrady, ale všetko porušujú. Úradníci ani policajti si podľa mňa nekonajú svoje povinnosti, všetci od problému bočia, lebo sa boja obvinení z rasizmu.

Čo by mal policajt urobiť?

Sem príde mestská policajtka, hovorí im, aby nehádzali kamene, a oni začnú: No poď sem, moja, vyfajči mi ho, poď sem. A ona sa len pozerá do zeme. Keď sa jej pýtam, či má pelendrek, aby zakročila, ona povie, že nechce zasiahnuť. Má dve deti a bojí sa, aby ju pri obvinení z rasizmu neprepustili. Stalo sa, že Róm vytiahol na policajta palicu. Policajt sadol do auta a išiel preč. Keď mi Rómovia rozbili bránu, vylomili zámok, poškodili auto a vyhrážali sa nám zabitím, bolo všetko nahraté na kamere. Sudkyňa rozhodla, že nejde o trestný čin, a dala prípad na priestupkové konanie. Prokurátor sa okamžite odvolal, že to nie je možné. Pripadá mi, akoby ich všetci chránili ako národný poklad. Mojej sesternici dali pokutu 30 eur, že sa jej pes vyšpinil na trávnik. Rómovia sa vypotrebujú všelikde na ulici, aj pod oknami. A to neprekáža, lebo oni majú takú mentalitu, mám si zvyknúť.

Podali ste podnety na medzinárodné súdy?

Zatiaľ nie, lebo najskôr musím prejsť všetkými stupňami na Slovensku, a ak nerozhodnú v môj prospech, potom sa môžem obrátiť na medzinárodné inštitúcie. Najskôr sa obrátim na Ústavný súd, kde zažalujem štát a mesto Malacky. Ak neuspejem, pôjdem na medzinárodné súdy.

Nechceli ste sa nejako s rómskymi susedmi aj dohodnúť, dohovoriť im?

Ale jasné, že áno! Sami prišli v apríli za mnou, že sú ochotní vymeniť si s nami pozemok. Dali by nám ich 47 štvorcových metrov a my by sme im dali 250 štvorcových metrov inde. Išlo o pozemok, ktorý by nám dala moja krstná mama. Rómovia najskôr chceli, súhlasili. Môj otec ich k pozemku aj zaviezol. Dohodli sme sa na výmene, hoci by dostali päťkrát väčší pozemok než my. Zaplatil som aj geodetický plán a nakoniec Rómovia povedali, že si výmenu rozmysleli. Potom sme skúšali ďalší pozemok. Ľudia z úradu splnomocnenca pre rómske komunity nám pomáhali aj pri zmluve na výmenu pozemkov. Ale na rómskych susedov sa spoľahnúť nedá, oklamali nás. Skúšali sme všetko možné, nevyšlo nám nič.

Zviditeľnili ste sa aj tým, že ste kandidovali v parlamentných voľbách za Belousovovej stranu Národ a spravodlivosť. Prečo?

Chcel som, aby sa začali riešiť problémy občanov. Žil som v štyroch krajinách, desať rokov som pracoval v zahraničí. V Nemecku je kopa rôznych ľudí, od Turkov až po Rómov, ale tam sa zákony dodržujú.

Chceli ste robiť poriadok práve cez Belousovovej stranu?

Nemáme na všetko rovnaké názory, ale pochopte, že som v zúfalej situácii a ona mi bola ochotná pomôcť. Politiku som ani nesledoval. Ešte pred voľbami sem prišla ako predsedníčka parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Keď odo mňa odchádzala, Rómovia na ňu vykrikovali – ty fľandra, ty p... Ona zastala, vystúpila z auta, išla k nim a hovorí: Ktorý to bol? Každý z nich hovoril – ja som nič nepovedal, my nič. Nebála sa, išla osobne do ohniska.

Čo hovoríte na extrémistu Kotlebu?

Nie som s ním v kontakte, nemám s ním žiadne plány. Ale vlani tu bol, zorganizoval nejaký protest a štát na nás vyslal policajtov. Že tu boli extrémisti, fašisti. Ale tu boli mladé ženy, starí ľudia, ktorí protestovali. Mňa nazvali, že som satanista.

Rozhodli ste sa odísť zo svojho domu. Ale čo bude ďalej? Ostanete navždy v podnájme?

Neviem. Isté je, že neprispôsobiví vyhrali a slušných ľudí sa im podarilo vyhnať z vlastného domu.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×