Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Gymnastka Mária Homolová: Po olympiáde začína od nuly

21.09.2012 Žinenka, mikrofón alebo niečo iné? Hlavou gymnastky a už aj vyštudovanej novinárky Márie Homolovej (24) sa po návrate z Londýna preháňajú otázniky.

Za takmer dvadsať rokov kariéry sa vraj ešte nestalo, aby si užívala také dlhé voľno. Od olympiády až do konca augusta gymnastiku úplne vypustila z hlavy. „Ak nerátam vynútené pauzy počas zranení, je to pre mňa úplná novinka. Rozhodne však nemôžem povedať, že by mi telocvičňa chýbala,“ zasmiala sa.

Po návrate z Londýna si užila dovolenku na skútroch v Čiernej Hore, ešte predtým úspešne zvládla štátnice na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Názov jej diplomovej práce znel na prvý pohľad záhadne – Mýtus krásy. „Témou bolo zobrazovanie krásy športovcov a športovkýň v reklamách. Zamerala som sa na fakt, že nie vždy sú v tomto biznise v popredí samotné výkony. Messi je napríklad najlepší futbalista sveta, ale na reklame zďaleka nezarába toľko, ako Ronaldo,“ ozrejmuje svoje úvahy.

1402854:fullwidth:true:true:true

V Londýne. S trénerom Martinom Zvalom si nemohla
nechať ujsť ani olympijský tenisový turnaj.

Ako gymnastka takéto starosti rozhodne nemá. „My sme finančne niekde celkom inde, životnosť pretekárok je navyše veľmi krátka. Je málo takých, čo sa udržia na vrchole povedzme od päť do osem rokov. Sú tam ťažké zranenia, človek nikdy nevie. Aj z tohto pohľadu je pre mňa najväčší úspech už len fakt, že som sa na olympiádu vôbec prebojovala,“ hovorí Mária, ktorá už pred začiatkom hier avizovala koniec kariéry.

Rozosmiala Hochšíkov

V tomto smere je rozhodujúca najmä otázka, či sa jej podarí zohnať robotu. „Na niečom práve pracujem, ale keďže to nechcem zakríknuť, radšej nebudem konkretizovať,“ prezradí len toľko, že sa potenciálne zamestnanie netýka žurnalistiky. Práve o nej pritom rozprávala ohľadom svojej budúcnosti najčastejšie. „Ani dnes ju samozrejme nezavrhujem, baví ma. Pred kamerou som si to vyskúšala už na olympiáde,“ vracia sa ku kurióznemu zážitku, ktorý spôsobila nevinná debata s redaktorom jednej športovej televízie.

1402850:fullwidth:true:true:true

Gymnastické náradie možno vymení za moderátorský mikrofón.
Jeden „ostrý“ rozhovor už má Mária za sebou.

„Mal robiť rozhovor s bratmi Hochschornerovcami, ale veľmi sa mu do toho nechcelo. Len tak zo srandy mu hovorím – daj mikrofón, a on to zobral vážne. Kládla som im všelijaké ‚zákerné‘ otázky, ktoré ani nesúviseli s ich výkonom v Londýne. Najzábavnejšia bola Paľova poznámka po skončení debaty, či to bolo naozaj, lebo si myslel, že ide o nejaký vtip. Po olympiáde prídem domov a zrazu to vidím v televízii! Potešilo ma to, lebo mi povedali, že ak to nebude dobré, rozhovor nezverejnia,“ pochválila sa nádejná reportérka.

Odsúdená na cvičenie

Výsledok v podobe 57. miesta v olympijskom viacboji ju však veľmi nepotešil, plánovala skončiť v prvej polovici štartového poľa. „Sklamali ma najmä náradia, kde som si najviac verila. Naopak tie, kde som to nepredpokladala, mi vyšli nad očakávanie. Chcela som skončiť vyššie a ukázať, na čo mám. Bohužiaľ to nevyšlo,“ povzdychla si Mária, ktorú trápilo zranenie nohy z rozhodujúcej fázy prípravy na Londýn.

1402853:fullwidth:true:true:true

Tvrdý chlebík. Hodiny v telocvični s trénerkou
Katarínou Krekáňovou by Mária len ťažko zrátala.

O zdravotných peripetiách by zvolenská rodáčka vedela rozprávať celé hodiny. Prvý šok prišiel pred desiatimi rokmi, keď jej pri doskoku „ruplo“ v chrbte. „Lekári zistili, že mám vyskočenú platničku a vážne problémy so stavcami. Pohrozili dokonca, že ak neskončím s gymnastikou, hrozí mi invalidný vozík. Jeden odborník v Prahe mal našťastie iný názor. Odobril mi ďalšie pretekanie s tým, že treba dostatočne posilňovať chrbtové svalstvo. Keď som si v roku 2008 roztrhla achilovku, bola som rozhodnutá s gymnastikou skončiť. Na liečení v Kováčovej som však stretla ochrnutého chalana na vozíčku po autonehode a zrazu som si uvedomila, že sa vlastne nemám na čo sťažovať,“ hovorí zverenka trénerky Kataríny Krekáňovej.

1402855:fullwidth:true:true:true

Potápanie v mori je ideálny spôsob, ako aspoň na chvíľu
vypustiť gymnastiku z hlavy.

Kvôli chronickým problémom s chrbtom je donútená na doživotné cvičenie. „Ak nechcem mať stále väčšie bolesti, nič iné mi nezostáva. Pre gymnastu je nesmierne dôležitá opatera fyzioterapeuta, ktorý dokáže včas podchytiť zranenie a predísť vážnejším problémom. To sa v mojom prípade bohužiaľ nestalo,“ musí sa zmieriť s daňou, ktorú zaplatila za vrcholový šport.

Sponzor nedvíhal

Päť až šesť hodín denne šesť dní v týždni – tak vyzerala Máriina príprava na olympiádu. „Aby človek aspoň trocha pochopil, o čom gymnastika je, musel by stráviť nejaký čas v telocvični. Zvyknúť sa však dá na všetko,“ nechce prirovnávať tréning k mučiarni.

V tejto súvislosti sa nemôžeme neopýtať na čínskych gymnastov, o ktorých tréningových metódach sa hovorí po celom svete. „Keby sa v našich podmienkach zaviedli podobné praktiky, zrejme by boli všetci tréneri pozatváraní. Čínski reprezentanti tvoria pevne uzavretú komunitu. Väčšina z nich nevie po anglicky, na pretekoch chodia všade spolu a neexistuje, aby sa s niekým rozprávali. Stále sú pod dohľadom svojich trénerov. Mimochodom, aj tých si vyberajú len z vlastnej krajiny. Ich výsledky sú pochopiteľne aj dielom výberu z obrovskej základne,“ snaží sa priblížiť veľkosť priepasti v porovnaní so slovenskou minivýpravou v Londýne. „Ohľadom podmienok sa už zďaleka nepribližujeme ani Čechom alebo Maďarom. Peniaze, ktoré Slovenská gymnastická federácia rozdeľuje medzi športovcov, nepokryjú takmer nič. V mojom materskom klube z Detvy sa tiež trápia a môžu byť radi, že im mesto hradí energie. Žiť len z členských príspevkov od rodičov detí je veľmi ťažké. Ak chce klub normálne fungovať a zaplatiť napríklad trénera, musia zháňať financie, kde sa dá. Na gymnastiku dnes u nás sponzora nenájdete. Mne sa svojho času jeden ozval, ale keď sme mali doťahovať podmienky zmluvy, nedvíhal telefón. Napríklad Samo Piasecký je na tom lepšie. Žije v Bratislave, kde je väčší ekonomický potenciál, má svojho sponzora. U nás vo Zvolene drvivá väčšina ľudí ani nevie, že je tu nejaká olympionička,“ trpko sa pousmeje najlepšia slovenská reprezentantka.

Nič neľutujem!

Je to už nejaký ten rok, keď sa v gymnastických kruhoch začalo hovoriť o talentovanom dievčatku menom Mária Homolová. Počet tridsaťkilometrových spiatočných ciest z Kováčovej do Detvy v autobuse dnes nemá šancu zrátať. Niekedy ich absolvovala aj dvakrát za deň. „Ráno aj večer, s prestupmi vo Zvolene. V lepšom prípade som dorazila do cieľa za hodinu, v horšom za dve. Nevadilo mi to, tú cestu som vnímala skôr ako relax. Denný kontakt s rodičmi bol pre mňa navyše oveľa lepším riešením, ako by som mala prespávať sama niekde na ubytovni v Detve,“ spomína.

1402848:fullwidth:true:true:true

Gymnastike sa venuje od šiestich rokov,
čoskoro sa začal prejavovať jej talent.

Tento monotónny kolotoč sa začal roztáčať už od Majkiných šiestich rokov, o olympiáde ale začala snívať až neskôr. „Rozhodujúci impulz prišiel práve po zranení chrbtice, keď ma lekári od gymnastiky odhovárali. Vtedy som sa zaprela, začala som na sebe makať a stanovila som si jasný cieľ.“ Po jeho splnení stojí dnes už sympatická mladá žena na pomyselnej životnej križovatke.

1402852:fullwidth:true:true:true

Nový život. Mária dnes stojí na pomyselnej životnej
križovatke, ale na budúcnosť sa teší.

„Máte pravdu v tom, že začínam znova a úplne od nuly. Gymnastika ma nikdy neživila, všetky úspechy boli len za dobrý pocit. Trénerka ma nedávno povzbudila, že by som mohla ísť trénovať za tristoeurový plat. Vážim si tú ponuku, ale vôbec si neviem predstaviť, ako by som z takýchto peňazí mohla samostatne fungovať.“ Hovoriť o obete pre milovaný šport je však nezmysel, každý ho predsa robí dobrovoľne. Mária s tým jednoznačne súhlasí. „Zadarmo robí len ten, kto má svoju prácu naozaj rád a dáva jej celé srdce. Keby to tak nebolo, dávno s gymnastikou seknem. Nič neľutujem. V Londýne sa na mňa boli pozrieť rodičia, fanklub s Detvy, ten zážitok ostane navždy vo mne. Väčšina ľudí na Slovensku nemala možnosť vidieť toľko krajín, ako ja. Teraz ma čaká úplne iný život a nové plány, do ktorých,samozrejme, zahŕňam aj založenie rodiny,“ teší sa na budúcnosť.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×