Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Olympijské blamáže I.: Vydával sa za ženu, aby získal zlato

25.07.2012 (30/2012) Podvody, odobraté medaily, sporné verdikty, dopingové aféry, vylúčení športovci, ale tiež rasizmus, zneužívanie hier politikmi či násilie.
Olympijské blamáže I.: Vydával sa za ženu, aby získal zlato
10 fotografií v galérii
Podvod ako hrom, ktorý ale nacistom nevyšiel. Na berlínskej olympiáde v roku 1936 Ratjen...
Autor fotografie: Profimedia.sk

O škandály a hanebné okamihy nebola na olympiádach núdza už od ich zrodu.

Keď na sklonku 19. storočia barón Pierre de Coubertin vzkriesil myšlienku antických športových zápolení a presadil vznik novodobých olympijských hier, hovoril zároveň o ideáloch, ktoré by pre ne mali byť charakteristické. Bol presvedčený, že „tieto mierové a ušľachtilé zápasy vytvoria najlepší internacionalizmus“, že olympiády sa stanú veľkými stretnutiami symbolizujúcimi solidaritu, toleranciu a mierovú existenciu a človek sa ich bude môcť zúčastniť bez akejkoľvek diskriminácie. Pre samotné súťaže budú typické čestný boj a dodržiavanie pravidiel, morálne správanie všetkých aktérov, ktorí si zachovajú dôstojnosť pri víťazstvách i prehrách, a navzájom sa budú rešpektovať. Inými slovami, s hrami sa zrodili aj ušľachtilé olympijské myšlienky, ktorým malo dať práve športové zápolenie skutočný obsah. „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa,“ znie známy výrok zakladateľa novodobých olympijských hier. Netrvalo to však dlho a ukázalo sa, že ideály sú jedna vec a realita druhá.

Maratón na štyroch kolesách

Prvú novodobú olympiádu slávnostne otvorili v Aténach 6. apríla 1896 a už o štyri dni sa objavil prvý pokus o podvod. Iróniou osudu k nemu došlo práve pri najväčšej udalosti hier, ktorou bol historicky prvý maratónsky beh. Na jeho štart nastúpil aj grécky bežec Spyridon Belokas, ku ktorému sa asi chýr o Coubertinovom hesle nedostal. Iba zúčastniť sa pretekov mu totiž nestačilo. Do cieľa dobehol ako tretí za svojimi krajanmi, víťazom Spyridonom Louisom a Charilaosom Vasilakosom, dlho sa však z tohto umiestnenia netešil. Gyula Kellner, ktorého klasifikovali ako štvrtého, totiž podal protest, lebo nezaregistroval, že by ho Belokas predbehol. Ukázalo sa, že mal pravdu. Grécky bežec absolvoval veľkú časť trate v jednom zo sprievodných kočov, a tak ho diskvalifikovali.

1347986:fullwidth:true:true:true

Nadopovaný Thomas Hicks sa stal v roku 1904 olympijským víťazom vďaka tomu, že jeho krajan, ktorý bol prvý v cieli, podvádzal.

Niečo podobné sa v maratónskom behu zopakovalo aj v roku 1904 na olympiáde v americkom St. Louis. Hriešnikom bol domáci pretekár Fred Lorz, ktorý dokonca dobehol do cieľa na prvom mieste! Ako šťastný víťaz na štadióne rozdával autogramy, poskytoval rozhovory, osobne mu blahoželal prezident Theodore Roosevelt, skrátka, užíval si slávu. No iba do chvíle, keď sa ukázalo, že ten istý Fred Lorz už na 15. kilometri preteky vzdal, pretože bol na smrť vyčerpaný. Ako teda mohol dobehnúť na prvom mieste? Jednoducho. Jeho manažér ho naložil do auta, zamieril na štadión, lenže čo čert nechcel, prešli necelých 18 kilometrov a vozidlo sa pokazilo. Odpočinutý Lorz neváhal, vystúpil a pokračoval v behu. „Bol to iba žart, určite by som sa nedal dekorovať ako víťaz,“ presviedčal všetkých, keď sa na podvod prišlo. Okamžite ho diskvalifikovali a za víťaza vyhlásili Thomasa Hicksa. Mimochodom, ani jeho beh nebol v poriadku. Tiež chcel preteky asi 10 km pred cieľom vzdať, tréner a lekár mu však podali malú dávku strychnínu, hrkol si k tomu ešte pohárik brandy a povzbudený pokračoval v behu. Lenže kto sa vtedy zaoberal nejakým dopingom...

„Vynálezca“

Keď hovoríme o olympionikoch, ktorí chceli zvíťaziť podvodom, nemožno nespomenúť sovietskeho reprezentanta v modernom päťboji Borisa Oniščenka. Ten sa do dejín zapísal svojím „vynálezom“ na OH 1976 v Montreale počas šermiarskej disciplíny v súťaži družstiev.

1347985:fullwidth:true:true:true

Na čo asi myslel sovietsky reprezentant Boris Oniščenko, keď mu na OH 1976 prišli na podvod v šermiarskej súťaži?

Briti, ktorí boli súpermi Sovietov, si všimli, že počas Oniščenkovho duelu s Jimom Foxom počítalo elektronické zariadenie sovietskemu pretekárovi zásahy aj vtedy, keď sa súpera evidentne nedotkol. Podali protest, rozhodcovia Oniščenkov kord dôkladne preskúmali a dospeli k šokujúcemu zisteniu. V rukoväti bolo tlačidlo, vďaka ktorému sa dal systém na počítanie zásahov oklamať. Stačilo ho len vo vhodnej chvíli stisnúť a šermiar získal bod bez toho, aby sa jeho kord vôbec súpera dotkol. Za tento podvod diskvalifikovali nielen Borisa Oniščenka, ale aj celý sovietsky tím.

Bol prvý, ale nevyhral

O maratóne už reč bola, k jednému sa však ešte vrátime. Na londýnskej olympiáde v roku 1908 sa totiž takisto neskončil s kostolným poriadkom. Nik z najlepších pretekárov síce nepodvádzal, Talian Dorando Pietri, ktorý prebehol trať najrýchlejšie, si však pocit víťazstva vychutnať nemohol.

1347988:fullwidth:true:true:true

OH 1908: Dorando Pietri vbieha s pomocou usporiadateľov do cieľa maratónu. Za to, že posledné metre nezvládol sám, mu odobrali zlatú medailu.

1347987:fullwidth:true:true:true

V análoch je ako víťaz londýnskeho olympijského maratónu spred 104 rokov zapísaný John Hayes, hoci dobehol druhý.

Na štadión, kde bol cieľ, vbehol ako prvý s obrovským náskokom, zamieril však opačným smerom, než mal. Usporiadatelia hneď zareagovali a nasmerovali ho späť na trať k cieľovej páske. Niekoľko metrov pred ňou však vyčerpaný Talian skolaboval. Pokúšal sa zdvihnúť zo zeme, no nevládal. Vtedy k nemu pribehli riaditeľ pretekov Jack Andrew a lekár Michael Bulger, zodvihli ho a doslova preniesli cez cieľovú čiaru. Až po chvíli dobehol do cieľa druhý Američan Johnny Hayes. Zdalo sa, že takéto bude aj poradie, lenže výprava USA podala protest proti pomoci Pietrimu, ktorý rozhodcovia uznali. Taliansky maratónec, hoci sa ničím neprevinil, tak prišiel o olympijské zlato, ktoré získal Hayes. Diváci mu však aplaudovali ako víťazovi a manželka britského kráľa mu ako satisfakciu za odobraté víťazstvo na druhý deň osobne odovzdala pozlátený pohár.

1347989:fullwidth:true:true:true

Satisfakcia pre Pietriho. Diváci mu aplaudovali ako skutočnému víťazovi a od manželky kráľa dostal pozlátený pohár.

 

Indián nesmel zvíťaziť?

Škvrna v podobe odobratia zlatých medailí víťazovi dopadla aj na štokholmskú olympiádu v roku 1912. Obeťou bol americký športovec Jim Thorpe, ktorý zvíťazil v desaťboji a päťboji. Z pôct a zo slávy sa však dlho netešil. V máji 1913, necelý rok po tom, ako na štokholmských hrách triumfoval, mu Medzinárodný olympijský výbor víťazstvá odobral. Dôvodom bolo obvinenie z profesionalizmu, v skutočnosti krivé, ktoré naňho podali niektorí oficiálni predstavitelia amerického športu. Nemohli stráviť, že športovec, ktorý svojimi výkonmi všetkých zatienil, nemal bielu pleť, ale bol Indián. Aspoň taký názor dodnes prevláda.

1347991:fullwidth:true:true:true

Jim Thorpe získal dve zlaté olympijské medaily, ktoré mu neskôr na základe krivého obvinenia zobrali. Ich navrátenia sa nedožil.

Oficiálne malo jeho previnenie spočívať v tom, že ako člen študentského bejzbalového tímu kedysi prijal peniaze. Išlo asi o 25 dolárov, nebola to však odmena za výkony, ale náhrady za oblečenie a cestovné výdavky. No na to, aby Thorpa označili za profesionála, to stačilo. A keďže na olympiáde smeli štartovať len amatérski športovci, MOV spätne anuloval všetky jeho výsledky. Zlaté medaily dodatočne prisúdili Švédovi Wieslanderovi (desaťboj) a Nórovi Biemu (päťboj), tí ich však odmietli prijať. „V pretekoch zvíťazil Thorpe, nie ja, a zlatá medaila patrí najlepšiemu,“ vyhlásil Wieslander. Šéfom svetového olympizmu trvalo napokon 70 rokov, kým verdikt zrušili a víťazstvo prinavrátili tomu, kto si ho vybojoval. Kópie zlatých medailí si však prevzali iba Thorpove deti, satisfakcia totiž prišla tri desaťročia po jeho smrti.

Olympijská travesty šou

O tom, že nie vždy posudzoval Medzinárodný olympijský výbor všetko rovnakým metrom, svedčia aj ďalšie dva bizarné prípady. V roku 1980 došlo v americkom Clevelande k ozbrojenej lúpeži obchodného centra, pri ktorej náhodne zabili aj okoloidúcu 69-ročnú ženu. Ukázalo sa, že išlo o bývalú špičkovú atlétku poľského pôvodu Stellu Walshovú, pôvodným menom Stanislawu Walasiewiczowú, držiteľku osemnástich svetových rekordov v šprinte, ktorá získala na olympiáde v roku 1932 zlato a o štyri roky neskôr striebro. Koroner, ktorému priviezli jej telo na súdnu pitvu, však zostal stáť v nemom úžase. Walshová mala totiž mužské genitálie! Výsledky pitvy potom ukázali, že mala ženské aj mužské chromozómy. Športová i laická verejnosť bola šokovaná a čakalo sa, čo urobí MOV. Odoberie jej so spätnou platnosťou medaily a rekordy, ktoré získala v ženských súťažiach? Znie to možno zvláštne, no neurobil to...

1347992:fullwidth:true:true:true

Najlepšie šprintérky na OH 1936 – strieborná Stanislawa Walasiewiczowá (vľavo) a zlatá Helen Stephensová. Nesedel “iba“ jeden detail...

Nejde však o jediný prípad, keď na olympiáde štartoval muž v ženskej kategórii. Doru Ratjenovú, majsterku Nemecka v skoku do výšky, zaradili do reprezentácie krátko pred berlínskou olympiádou v roku 1936. Nominovali ju na úkor Gretel Bergmannovej, ktorá síce dosahovala skvelé výkony a bola aj čerstvou držiteľkou nemeckého rekordu, mala však židovský pôvod. Oficiálne to povedať nemohli, už predtým totiž niektoré krajiny pohrozili bojkotom hier práve pre protižidovské opatrenia, ktoré v Nemecku platili. Dora Ratjenová mala na olympiáde vybojovať zlato a dokázať tak nadradenosť árijskej rasy.

1347983:fullwidth:true:true:true

Heinrich Ratjen ako Dora Ratjenová reprezentoval/a Nemecko v skoku do výšky.

Na podvod sa prišlo až oveľa neskôr, hoci viaceré atlétky Ratjenovú podozrievali, že nie je žena. Bolo im napríklad čudné, že sa spolu s nimi odmieta sprchovať a umýva sa vždy sama a navyše sa pritom zamyká. Pripisovali to však hanblivosti a skôr sa jej pre to smiali, čo neskôr potvrdila aj Bergmannová. Na to, že Dora Ratjenová je v skutočnosti Heinrich Ratjen, sa prišlo dva roky po olympiáde. Z viedenských majstrovstiev Európy, kde zvíťazila a vytvorila nový svetový rekord (jedno i druhé neskôr anulovali), cestovala Dora vlakom a nepozdávala sa sprievodcovi. Oznámil teda polícii, že videl podozrivého muža, ktorý bol prezlečený za ženu. Ratjenovú zatkli a policajný lekár pri vyšetrení odhalil, že je naozaj muž. Nemcom sa však vtedy celú záležitosť ešte podarilo pred svetom ututlať, oficiálne oznámili, že Ratjenovú vyradili z reprezentácie pre porušenie amatérskych pravidiel. Pravda vyplávala na povrch až po vojne. Neskôr sa na verejnosť dostali aj policajné záznamy z roku 1938, podľa ktorých Heinrich Ratjen pri výsluchu povedal, že „je rád, že sa podvod odhalil, pretože dvojaký život ho už nebavil“.

1347984:fullwidth:true:true:true

Policajná fotografia z roku 1938. Sprievodcovi vo vlaku sa nezdalo, že toto je naozaj žena.

Už len pre úplnosť, plán nacistov, podľa ktorého mal muž vydávajúci sa za ženu získať olympijské zlato, nevyšiel. Dora Ratjenová totiž v berlínskej súťaži skokaniek obsadila až štvrté miesto...

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×