Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dočkali sa! Potravinovú pomoc už dostali aj Bratislavčania

10.02.2012 (7/2012) Tak predsa sa aj ľudia v hlavnom meste dočkali potravinovej pomoci. V tomto roku o ňu požiadalo celkom 2 228 Bratislavčanov.
Dočkali sa! Potravinovú pomoc už dostali aj Bratislavčania
10 fotografií v galérii
Počas našej návštevy si po potraviny prišli najmä dôchodcovia.
Autor fotografie: Peter Korček

V minulom roku boli s potravinovou pomocou nemalé problémy údajne spôsobené tým, že sklady boli prevažne vo východnej časti Slovenska. Zdá sa, že v tomto roku sa situácia zlepšila a konečne bola pokrytá aj Bratislava, kam sa v minulom roku pomoc dostala iba do Petržalky k štyristo štyridsiatim deviatim prijímateľom. Zvyšok žiadateľov sa teda dočkal.

S kuframi či taškami

Prvú februárovú stredu ráno podupkávalo pred základnou školou na Železničnej ulici v bratislavskej Vrakuni zo tridsať ľudí. Ručička sa blížila k deviatej hodine a práve odvtedy mali občanom vydávať potravinovú pomoc. Nedočkaví čakatelia dokonca vyslali na neďaleký miestny úrad najmladšiu z nich, aby sa spýtala, či sa niečo nezmenilo. Nezmenilo.

1180805:gallery:true:true:true

„Netuším, kam tie potraviny dajú ľudia, ktorí bývajú v garsónkach v Pentagone,“ vraví starostka Ľudmila Lacková.

S úderom deviatej sa akcia rozbehla a zároveň prichádzali ďalší ľudia. Väčšina z nich boli dôchodcovia, ktorých dôchodky sú nižšie ako 305 eur, čo bola jedna z podmienok na to, aby mali nárok na potravinovú pomoc. Osoby v hmotnej núdzi na ňu mali nárok automaticky. „Príde pre nás syn autom, sami by sme to neodniesli. Je toho dosť, ale čo nespotrebujem, rozdám svojim deťom. S manželom žijeme z jeho dôchodku, môj – 278 eur – ide na poplatky,“ povedala nám jedna z dôchodkýň. Mnohí také šťastie nemali a riešili, ako sa dostanú domov spolu s dvadsiatimi kilami hladkej múky, desaťkilogramovým balením cestovín a desaťkilogramovým balením slovenskej ryže. Niektorí prišli na bicykloch s nosičmi, niektorí s kuframi alebo s klasickými taškami na kolieskach.

1180807:gallery:true:true:true

Mnohým potraviny odviezli domov deti.

Predať to nesmú

„Bývam v neďalekom Pentagone a nebyť týchto dobrých ľudí, neviem, ako by som to odniesla. Odvezú ma. A čo s tým budem robiť? Bolo by síce lepšie, keby sme dostali viacero druhov potravín a v menších množstvách. Ale nebojte sa, my si to medzi sebou vymeníme,“ usmiala sa stará pani, ktorá čakala pri svojej hromade. Ľudia odchádzali a prichádzali ďalší. „Nechcete niekto slovenskú ryžu, ja ju nemám rada. Vymením za cestoviny,“ pýtala sa ďalšia pani okolostojacich.

1180809:gallery:true:true:true

Všetci prijímatelia museli podpísať prevzatie a zároveň sa zaviazali, že múku a cestoviny nebudú predávať.

Mnohí z prijímateľov pomoci určite riešili doma druhý problém – kam tieto potraviny uskladniť. „Každý dostane po štyridsať kíl potravín, to si nevieme predstaviť, kam to napríklad v Pentagone v tých garsónkach a dvojgarsónkach dajú,“ zamýšľa sa starostka Vrakune Ľudmila Lacková. Všetci prijímatelia sa ich prevzatím zároveň zaviazali, že so získanými potravinami nebudú obchodovať. Môžu si ich medzi sebou vymieňať, darovať, ale predať ich nesmú.

Vedú dôchodcovia

Podobná atmosféra bola aj v ďalších bratislavských mestských častiach, ktorých je spolu sedemnásť. V hlavnom meste o poskytnutie potravinovej pomoci požiadalo 2 228 ľudí, z ktorých je 319 v hmotnej núdzi. Takže v 1 909 prípadoch boli žiadateľmi osoby poberajúce predčasný, starobný či invalidný dôchodok, ktorý neprevyšuje 305 eur.

1180810:gallery:true:true:true

Niekto mal tašku, iný kufor, ľudia si navzájom pomáhali

Prevažná väčšina mestských častí už potraviny rozdala. Podobne ako vo Vrakuni si teda aj inde ľudia lámali hlavu, ako štyridsať kilogramov potravín dopraviť domov. Zaujímavo to vyriešili na Miestnom úrade v Záhorskej Bystrici, kde svojim jedenástim žiadateľom porozvážali potraviny až domov. Tento nápad by však nebol realizovateľný v Ružinove, tam v tomto roku o pomoc požiadalo 455 ľudí, na druhom mieste je Nové Mesto – 285 ľudí a bronz získava Staré Mesto s počtom žiadateľov 215, kde si však pomoc nevyzdvihlo 23 ľudí. Ako nám povedal hovorca Tomáš Halán, nevyzdvihnuté potraviny vrátili Slovenskej katolíckej charite. Ak by sme však brali do úvahy minulý rok, vedie Petržalka, kam nedávno priviezli pomoc pre zvyšných 186 ľudí. Najmenej žiadateľov mali v mestskej časti Čunovo – iba dvoch. Vo Vrakuni, kde sme sa na vydávanie pomoci boli pozrieť, o ňu požiadalo 197 obyvateľov.

1180811:gallery:true:true:true

Starosti s odvozom však riešili skoro všetci.

Stalo sa, že do niektorých mestských častí priviezli o niečo menej potravín, ako bolo objednaných, ale aj to sa má čoskoro napraviť. „Do mestských častí bolo dovezené množstvo, ktoré sme mali posledne nahlásené. Niekde vznikli rozdiely v dôsledku toho, že o potravinovú pomoc prejavili záujem ďalší občania mestskej časti, ktorí sa nahlásili po termíne. Tam, kde k tejto situácii došlo, bude dodatočné množstvo navezené v priebehu mesiaca február,“ vysvetľuje Jozef Kákoš, projektový manažér Slovenskej katolíckej charity, ktorá má rozvoz pomoci na starosti.

1180808:gallery:true:true:true

Potraviny do Vrakune priviezla 31. januára Slovenská katolícka charita.


 

Potravinová pomoc sa bude opakovať

Na otázky odpovedá Ingrid Ludviková, tlačová tajomníčka zastúpenia Európskej komisie na Slovensku:

1180812:gallery:true:true:true

Aká je história potravinovej pomoci?

Program pomoci v núdzi začal v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Prvýkrát bol spustený počas mimoriadne studenej zimy v roku 1986/87, keď boli nadbytočné zásoby poľnohospodárskych plodín, t. j. pôvodne išlo o spôsob presunutia týchto zásob na ľudí v núdzi. V priebehu rokov program zaznamenal obrovský úspech a v súčasnosti pomáha viac ako 18 miliónom ľudí v celej EÚ (vo viac ako dvadsiatich členských štátoch). V spolupráci s charitami a neziskovými organizáciami poskytuje táto schéma potravinovú pomoc tej vrstve spoločnosti, ktorá to najviac potrebuje.

Na Slovensku ide o jednorazovú akciu, alebo sa bude konať pravidelne?

Slovensko prvýkrát čerpalo z Programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v roku 2011. Už je prijatý aj predbežný záväzok na rok 2012, o finálnej čiastke sa však ešte rozhoduje.

1180813:gallery:true:true:true

Každý štát si sám stanoví druh potravín a podmienky na ich získanie. Na Slovensku je to 20 kg hladkej múky a 20 kg cestovín.

Odkiaľ pochádzajú peniaze na potravinovú pomoc?

Pomoc je v podstate súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V predchádzajúcom návrhu Európska komisia uvažovala o zavedení povinného spolufinancovania, ale tento návrh bol koncom minulého roka zamietnutý. Mnohé členské krajiny však využívajú európske prostriedky ako doplnok k financiám poskytovaným na podobné účely neziskovým sektorom alebo charitám. Neexistuje teda povinná fi nančná spoluúčasť zo strany členských štátov, ale de facto to tak niekedy funguje vďaka spolupráci so spomínanými inštitúciami.

Ľudia dostávajú 20 kg múky a 20 kg cestovín, prečo nie viacero druhov potravín (napr. cukor, soľ...) a v menších množstvách?

O tom, ktoré potraviny, a takisto kto je oprávnený túto pomoc získať, rozhodujú členské štáty na vlastnej pôde. V praxi to znamená, že tieto veci sa rozhodujú na základe konzultácie s miestnymi neziskovkami a charitami.

Odkiaľ sú múka a cestoviny? Nejde o štátne rezervy, ktoré sa musia raz za čas vymeniť?

Podľa pravidiel platných v roku 2011 boli jednotlivé položky prepojené s verejnými zásobami. Distribuované potraviny musia patriť do tej istej kategórie ako intervenčné (nadbytočné) produkty. V najbližších týždňoch sa budú tieto pravidlá meniť a tie nové by mali členským štátom poskytnúť vyššiu flexibilitu pri výbere potravín, ktoré budú rozdávať, zohľadňovať by sa mala aj nutričná hodnota týchto potravín.

Ako je to v iných štátoch?

Každý členský štát má vytvorený vlastný systém distribúcie zásob podľa miestnych podmienok. V prípade distribúcie potravinovej pomoci existujú dve riešenia. V menších krajinách, ako je napríklad Maďarsko, existuje medzi štátnymi orgánmi a distribuujúcimi organizáciami – charitami, neziskovkami – priamy kontakt. Druhý spôsob je viacstupňový systém v spolupráci s veľkými charitami, ako napríklad Červený kríž, ktoré sú na vyššej úrovni distribúcie a pod nimi sú menšie miestne charity. Tento spôsob využívajú väčšie členské štáty, ako je Taliansko. Napríklad v Belgicku uplatňujú celkom výnimočný spôsob: do distribúcie je zapojené priamo zodpovedné ministerstvo. Program sa zameriava na zraniteľné časti spoločnosti: nezamestnaných, veľké rodiny, postihnutých, seniorov, utečencov či siroty, ktoré sa nachádzajú pod hranicou chudoby v danej členskej krajine.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×