Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Tom Nicholson: Tu žijem, tak sa zaujímam

11.01.2012 (3/2012) „Ľudia ‚načapaní‘ v Gorile sa boja medializácie, verejnosti, pre nich je to najhoršia trauma,“ hovorí novinár Tom Nicholson.
Tom Nicholson: Tu žijem, tak sa zaujímam
„Nie som slovenský WikiLeaks, ale novinár,\\\" hovorí Tom Nicholson.
Autor fotografie: Ivan Pastor

Kauza Gorila, čiže prepisy údajného odpočúvania z rokov 2005 a 2006, ktoré hovoria o korupcii pri privatizácii na najvyšších miestach, rozvírila hladinu slovenskej politiky, keď ju niekto zverejnil na internete. Tom Nicholson o nej napísal knihu, ktorá sa momentálne prekladá z angličtiny do slovenčiny.

Záznamy z Gorily ste mali v rukách od roku 2009, prečo ste s nimi už vtedy nevyšli na webe?

Pretože nie som slovenský WikiLeaks, ale novinár. A novinárska práca spočíva v tom, že overíš, opýtaš sa, dáš druhej strane šancu reagovať. Hodiť samotné záznamy na web sa mi zdalo nielen nefér, ale aj neetické a hlavne slabučké, ako keby mi chýbala odvaha. Sľúbil som Slavovi, že to neurobím, že ak, tak to napíšem ako novinár. Aj samotný siskár, čo robil ten spis, ma o to poprosil.

Viete, kto to zverejnil na webe?

Bolo mi to povedané, ale neviem, či je to tak, alebo nie. Má to byť človek zo súčasnej tajnej služby, z vedenia. Klasika, chce si zabezpečiť po voľbách miesto, že bol nápomocný... Má to logiku, lebo táto kauza zrejme najviac ublíži pravicovým stranám.

Záujem, aby sa Gorila objavila pred voľbami na webe, by mohla mať najmä SaS...

Súhlasím, SaS by mohla mať životný záujem, aby tieto veci vyšli najavo. Richard Sulík sa ma pýtal, kedy vyjde kniha, že by bolo fajn, keby to vyšlo čo najskôr, lebo sú pod tlakom. Ja som však nikomu neposkytol ani spis, ani knihu, preto som bol veľmi prekvapený, keď to vyšlo na internete.

Je možné, že vašu knihu napokon nevydajú?

Všetko je možné.

Vydavateľ je na Slovensku?

Áno.

Aký bude mať náklad?

Pôvodne to malo byť tritisíc, ale teraz to zrejme bude málo. Vydavateľ mi zatiaľ iba povedal – daj mi preklad, keď si ho prečítam, dám to právnikovi, a ak to ten odsúhlasí, môžeme sa baviť ďalej.

Ale vplyv na voľby to môže mať...

Pozrite, odovzdal som to polícii, dvakrát, a nikam to neviedlo. To, že teraz prídu voľby, je pre mňa veľké nešťastie, lebo ľudia majú rôzne konšpiračné teórie, kto to mohol dať na web, prečo práve ja a prečo práve teraz som písal knihu a podobne. Zároveň si však myslím, že je to úplne jedno, celý spis je už na internete. Ľudia, ktorí v tom fi gurujú, sa začínajú krútiť, takže paradoxne kniha by do toho mohla vniesť poriadok, kontext a poukázať na to, že ani najnovšie strany vrátane SaS nie sú liečba. Nemajú patent na spasenie Slovenska, sú súčasťou toho celého. Všimnite si, že je veľa podobného medzi SaS a stranou Nádej, ktorá je v tomto spise uvedená ako truc podnik Penty. Jozef Mihál bol v trojčlennom prípravnom výbore, bol tam aj Peter Jesenský, teraz šéf úradu na ministerstve hospodárstva za SaS. Takže dvaja z troch ľudí v Nádeji sú významní aj teraz v rámci SaS. A sú tam ďalšie prepojenia medzi SaS a Pentou, čo neznamená, že sú priamo fi nancovaní Pentou, ale že nie sú odpoveďou na celú situáciu, skôr súčasťou problému, ktorý na Slovensku máme. Nechcem SaS ani ublížiť, ani ich chrániť, ale...

Hovoríte, že „máme na Slovensku“. Vy máte okrem britského a kanadského občianstva aj slovenské?

Nemám. Strávil som na Slovensku 17 rokov, čo je vlastne celý môj dospelý život, cítim sa ako Slovák. Pán Kaliňák menil pravidlá uprostred hry, takže až tento rok budem môcť žiadať o slovenské občianstvo, a aj žiadam.

1164042:fullwidth:true:true:true

Premýšľali ste nad tým, že po tom, čo sa Gorila objavila na internete, urobíte ku knihe nejaké pokračovanie?

Urobím. Lebo aktualizačný moment pre mňa bolo nedávne stretnutie s bývalým vysokým funkcionárom kontrarozviedky za čias, keď tento spis vznikol, a ktorý mi potvrdil, že spis je pravdivý, že ho robili. Pre mňa to je ďalšia vysokopostavená osoba, ktorá napriek tomu, že je tam spomínaná, povedala, že je to vážna vec. Toto dám do knihy ako ďalší kúsok, ako mozaiku, obraz, ktorý poskytnem o Gorile.

Boli zriadené špecializované vyšetrovacie tímy, ktoré majú opätovne Gorilu prešetriť. Myslíte si, že je šanca?

Všetko stojí a padá na tom, či súčasné vedenie SIS, pán Mitrík, zbaví mlčanlivosti dvanástich siskárov, ktorí robili ten spis. Ak ich mlčanlivosti zbaví, sú plne ochotní vypovedať, a ideme ďalej. Lebo oni sú svedkovia. Ak to odmietnu Mitrík a pán prezident, tak sme v slepej ulici a je úplne jedno, aký vyšetrovací tím sa vytvorí.

Iveta Radičová je bezmocná?

Kto nominoval pána Mitríka do funkcie? To nebola pani premiérka, Dzurinda má reálnu moc v SDKÚ. Ja jej prajem, aby bola mocná, ale nemyslím si, že pani Radičová v tomto skutočne hrá nejakú úlohu.

Myslíte si, že o týchto informáciách nevedela?

Pani Radičová? Vedela. Počul som od vysokopostaveného politika, že si to prečítala a bola, samozrejme, zhrozená, a ja som ju o tom informoval, keď som bol hosťom na vianočnej kapustnici Úradu vlády v decembri 2010, hovoril som aj s pánom Lipšicom, ten mi sľúbil, že mi po Vianociach dá nejaké vyjadrenie, ale nikto nebol ochotný do toho ísť.

Akým spôsobom by sa v Kanade riešila takáto kauza?

Korupcia nie je len slovenský fenomén, nie že by Slováci boli geneticky iní a nevedeli spravovať svoju spoločnosť, to sa môže stať hocikde. Kanada má teraz možno menší problém s korupciou, ale nezabudnime, že keby sa v Kanade predali všetky štátne majetky v rámci pätnástich rokov, tak by nastala rovnaká, ak nie väčšia korupcia než na Slovensku. Slovensko prešlo špecifickým vývojom spojeným so zmenou komunizmu na kapitalizmus, privatizáciou, a nemôžeme sa čudovať, že sme tam, kde sme. Naša úloha je snažiť sa to posunúť dopredu a ja som rád, keď vidím hnev, ktorí prejavujú diskutéri na internete, že im je na vracanie z tejto krajiny, lebo hnev je začiatok, bez toho sa neposunieme nikam.

Hovoríte, že v Kanade by sa pri takej rýchlej privatizácii udialo niečo podobné. Ako by na to reagoval bežný Kanaďan?

Príklad. Volá sa to Adgate – po referende v roku 1995 bol Quebec veľmi blízko k tomu, aby sa odtrhol od Kanady, to priam šokovalo anglickú Kanadu, tak sa vymyslelo, že budeme Kanadu Quebecu „predávať“. Že dajú 250 miliónov dolárov na marketingovú kampaň, že byť Kanaďanom má zmysel... A čuduj sa svete, nie všetky peniaze išli priamo na kampaň, ale skôr do vrecka vládnej strane liberálov. Bol to veľký škandál, niektorí z týchto ľudí šli do basy. To je ten veľký rozdiel. Nielenže súdy a polícia fungujú a sú rešpektované, samotní policajti by v živote nezobrali peniaze, lebo sú dobre platení, načo by riskovali svoje miesta? Systém ako taký jednoducho funguje a druhá vec je, že ľudia by normálne otvorene žiadali, aby zodpovední šli do basy.

Aj u nás ľudia môžu žiadať, ale štátne orgány, systém nereagujú...

Niekedy mám pocit, že Slováci príliš rezignujú. Keď vás na prvý pokus nevypočujú, tak treba znova zakričať, a keď krik nepomôže, tak choďte do ulíc. Ja som tu bol prvýkrát v rokoch 1995 – 1997 a vtedy som sa zúčastňoval na manifestáciách proti Mečiarovi, keď bolo na ulici 30-tisíc ľudí. To bolo vzrušujúce a Slovensko bolo super miesto, lebo ľudia riešili veci verejné v krčmách, doma a naozaj k tej zmene došlo. Teraz ľudia hovoria, že sú už zúfalí, lebo všetci sú rovnakí, ale mne sa zdá, že príliš ľahko sme to pustili z rúk. Ľudia „načapaní“ v Gorile sa boja medializácie, verejnosti, pre nich je to najhoršia trauma. Tých ponúk, čo som mal, že nepíš to, ser na to, tu máš milióny, všetko nasvedčuje tomu, že pre nich je najhoršie, keď sa o tom dozvie verejnosť. Tá sama nevie, akú moc má v rukách.

Tvrdíte, že ste si stopercentne istý, že Gorila je pravdivá...

Áno, osobne som stopercentne presvedčený, že je to pravda.

Presvedčenie je len viera, to nestačí, to nie je dôkaz...

Gorila je komplexný dokument, obsahuje nielen vtedajšie dianie, že sa predá tento podnik, alebo dohodne sa tento privatizačný poradca, alebo že dáme týchto ľudí do Slovenských elektrární, ale aj plány, čo bude – že chcú predať teplárenské podniky aj rozvodné podniky ako VSE, ZSE, SSE, čo sa nakoniec nestalo, lebo sa zastavila privatizácia vo februári 2006. Niektoré plánované veci sa nestali, je však logické, že nie všetky plány, ktoré máme, musia vyjsť. Je to na webe, tak nech to ľudia skúsia, všetky veci sa dajú overiť z otvorených zdrojov – predalo sa letisko Bratislava Pente? Áno, predalo.

Bude súčasťou vašej knihy viac dôkazov, že je pravdivá?

Áno, snažil som sa overiť čo najviac faktov.

To je dôvod, pre ktorý sa tí, ktorých sa to týka, obávajú jej vydania?

Neviem, či sa obávajú, ale ja naozaj nebudem brať ohľad na to, či ľuďom, ktorí spáchali tie veci, vyhovuje, že ich menujem, bohužiaľ.

Otázka smerovala aj k siskárom, s ktorými ste sa o tých nahrávkach rozprávali...

Jeden z nich, tá hlavná osoba, šéf analytikov 5-ky, už bol spomínaný na webe, zatiaľ nedám jeho celé meno, ale ak s tým bude súhlasiť, tak áno. Lebo pre mňa je to hrdina, že urobil všetko možné, aby sa to vyšetrovalo, a počas štyroch rokov sa nevzdal, i keď ho vyhodili, i keď sa mu brutálnym spôsobom vyhrážali. Takíto ľudia ešte na Slovensku stále existujú a pracujú v polícii aj v tajnej službe, máme ľudí, ktorí majú záujem vyšetrovať, len tie špičky nie sú medzi nimi.

1164037:fullwidth:true:true:true

Jaroslav Haščák (v pozadí) na druhej svadbe Jirka Malchárka v roku 2008.

 

V Gorile sa hovorí o privatizácii teplární, s nástupom terajšej vlády sa ich doprivatizácia znovu otvorila...

Nech si každý z toho urobí obraz, aký chce, pre mňa to znamená, že premiérka nebola taká mocná, ako by mala byť. Myslím si, že musela o mnohých týchto veciach vedieť, lebo dostáva správy od tajnej služby. Samotný analytik Peter, ktorý robil ten spis, napísal premiérke list, napísal list aj ministrovi spravodlivosti, aj pánu Lipšicovi, mali to v rukách už v októbri 2010. Nikto razantne nekonal. Polícia chcela hovoriť s Petrom, on jediný môže priamo svedčiť, čo by on rád, ale Mitrík ho nezbavil mlčanlivosti, takže som sa ja dostal do pozície oznamovateľa, ktorý im odovzdal všetky informácie. Tri hodiny sme tam sedeli, všetko som povedal a polícia začala vyšetrovanie pre prečin zneužitia právomocí verejného činiteľa, čo je dosť málo. Keď som sa spýtal šéfa Úradu boja proti korupcii, že prečo prečin a prečo nie pokračujúca závažná organizovaná trestná činnosť, veď tu máme teplárne a znovu idú robiť to isté, on ani nevedel, že FNM ide znovu predávať nejaký majetok. Podľa mňa to hovorí za všetko. Ak to naozaj nevedel, čo tam potom robí? Ak to vedel a mne povedal toto, tak mi to napovedá, že polícia nechce vedieť o takýchto veciach, lebo jej to nevyhovuje. Preto vám hovorím, že o tom vedeli na najvyšších miestach a napriek tomu tam dali tých istých ľudí, čo svedčí o ich suverenite a drzosti, že sa vôbec neboja, že sa nehanbia.

Vy ste o Haščákovi hovorili ako o Slavovi, tykáte si?

Netykám. Mali sme spolu možno desať rozhovorov a až do roku 2009 som ho bral ako šikovného a pomerne vzácneho oponenta. Hoci som sa mu vždy snažil dokázať, že za Pentou je piaty element, buď generál Lorenc, alebo starší Lexa... Jeho prvotnou reakciou bolo podľa mňa asi sklamanie, že prečo sa tým teraz vôbec zaoberám, ale máme taký vzťah novinár – zdroj, nikdy som s ním nebol v súkromnom kontakte.

V Gorile sa hovorí o neuveriteľnom ovplyvňovaní politických rozhodnutí, obrovských províziách pri privatizovaní a obchodovaní so štátnym majetkom. Jednou z hlavných postáv mal byť údajne Jirko Malchárek, prečo?

Bol to osobný priateľ Slava Haščáka, ale čo mohol vedieť o riadení štátneho hospodárstva? Keď si prečítate WikiLeaks, kábelogramy amerického veľvyslanectva domov, hovorili o ňom s dešpektom, že nejaký „autopretekár“ bol nominovaný na ministra, nevedeli to pochopiť. Zo spisu Gorila vyplýva, že tam išiel plniť rozkazy a, samozrejme, aj z toho osobne profitovať, ale jeho úlohou bolo skôr to, že Penta zaplatila pokračovanie vlády, za to im bola uvoľnená funkcia ministra hospodárstva a oni tam dosadili Malchárka.

Viacerí mimoriadne úspešní podnikatelia z finančných skupín študovali na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, vidíte v tom nejaký súvis?

Ešte predtým, než sa dostali do moskovského MGIM, študovali v Banskej Štiavnici, kde bola špeciálna škola, cez ktorú ste museli ísť, ak ste chceli študovať v zahraničí. Ešte vtedy sa spoznali a boli vybraní do Moskvy. Bola tam vraj taká búdka, kde sedeli ľudia z KGB, ale Haščák mi povedal, že nikdy ich neverbovali. Okej, fajn, nech hovorí, čo chce. Keď sa pozrieme na niektorých finančných žralokov, vidíme, že začali ako malé brokerské firmy v rovnakom čase, mladí chlapci, ktorí nemali veľké osobné zdroje, a všetci išli do kupónovej privatizácie a využívali skoro rovnaké technológie. Premenili kupónové firmy na akciovky, tým sa dostali mimo dozoru ministerstva financií a mohli si robiť, čo chceli. A v tom prípade oklamali drobných akcionárov. Všetci mali rovnaký nápad, v rovnakom čase a bez vlastného kapitálu, mne sa zdá, že to bolo nejakým spôsobom koordinované.

Učíte na Paneurópskej vysokej škole investigatívu...

Učím aj na Ekonomickej univerzite. Čo ma šokuje, je, ako málo vedia mladí o nedávnej histórii na Slovensku. Ak im poviete meno Lexa, tak ledva, a určite nie Vladimír, niečo počuli o nejakom Ivanovi. Mečiar áno, ale Michal Hrbáček nula bodov. Práve preto chcem pokračovať v týchto knihách a oboznámiť bežného Slováka s históriou, čo sa tu dialo, kým sú stále nažive zdroje. Zoberte si napríklad malú privatizáciu. Ja som jediný, ktorý vôbec chcel ísť do archívu robiť rešerš, a v tom archíve to nemohli pochopiť, tvrdili, že nie je možné ísť do archívu. Musel som veľmi presviedčať riaditeľa, aby ma tam pustil. Neviem, prečo by som mal byť jediný, a ešte zahraničný, ktorý sa tomu venuje. Kde sú historici, kde sú ekonomickí novinári? Lebo tam sa objavujú mená prvých mafiánov alebo mená ľudí, ktorí najviac kupovali cez malú privatizáciu. Odkiaľ na to zobrali?

1164041:fullwidth:true:true:true

Infografika: Politická história niektorých významných postov

(obrázok sa po kliknutí otvorí v samostatnom okne)

Chcete teda mapovať históriu posledných dvadsiatich rokov?

Ja by som rád, ale zistil som, že je problém už pri písaní tejto knihy, všetko musím robiť popri robote, lebo sa nedá inak. Nedá sa od vydavateľstva získať nejaký preddavok, že dajte na knihu a potom uvidíme. Okej, ale život na Slovensku je taký, nemám zahraničný plat, ale slovenský, tak musím „makať“, robiť ako novinár, učiť a neviem čo ešte, aby som platil hypotéku. Bude to veľmi pomalý proces.

Napriek tomu nemáte chuť sa niekam odsťahovať?

Nie, lebo tu sa dejú veci. Navyše, v Kanade by som bol úplne ako ryba na suchu, nemám tam ani jeden zdroj, nechápem ich politiku, dvadsať rokov som tam nežil.

Vraví sa, že ste museli odísť z Kanady, pretože ste mali problém s drogami. Smerujeme k tomu, že môžete byť ten, kto produkuje konšpiračné hry, ale môžete byť aj vy sám ich obeťou...

Prosím vás, ja nič neprodukujem, ja sa iba snažím priniesť pravdu o spise, ktorý sa reálne vytvoril, ale ktorý zatiaľ nebol vyšetrovaný. Čo sa týka mňa, ja som nikdy nemal žiadny problém s drogami alebo s ničím iným v Kanade ani na Slovensku, ani nikde inde. Úplne pokojne nech sa v Kanade hrabú, lebo aby človek dostal trvalý pobyt na Slovensku, musíte odovzdať register trestov z Kanady, kde mám tak ako na Slovensku register trestov čistý.

Ste pripravený na to, že na vás môžu niečo vyfabrikovať?

Vaša predchádzajúca otázka je toho príkladom. Pýtate sa ma v rozhovore na niečo, o čom nemáte ani štipku dôkazu, len nejaké „hovorí sa“. Takto však dostávate tieto vymyslené a zlomyseľné klebety do verejného toku. Mňa to nezaujíma, ja platím dane, neberiem provízie za nič od nikoho, nemám žiadne dlžoby, žijem normálny život, tak ak chce niekto niečo vymyslieť, nech vymýšľa, s tým skôr počítam, ako nepočítam. Ja sa považujem za bežného človeka, ktorý robí svoju prácu, a to, že by ma niekto sledoval, mi príde absurdné, ja predsa za to nestojím. Ten, koho to má zaujímať, je človek, ktorý spácha nejaký trestný čin alebo je grázel, tomu sa zužuje priestor, lebo nemôže komunikovať so svojimi komplicmi cez telefón, ale musí sa schovať. Roky rokúce na mňa Jaroslav Spišiak čudne pozeral, a až keď bol v Slovnafte, sa mi priznal, že si vždy myslel, že pracujem pre CIA. Nevedel si predstaviť, prečo by nejaký kanadský občan žiadal takéto informácie. Vedenie VOS išlo k Magalovi a povedalo, že Nicholson je náš človek a píše tak, ako my hovoríme, tak my vám vieme garantovať, že tú Gorilu nenapíše, ale chceme za to peniaze. Aj takéto pokusy boli a teraz som počul, že premiérka verí, že som tajný agent, ale z Veľkej Británie. Viete, ľudia si stále vytvárajú svoje vlastné fikcie, vždy bolo pre nich nepochopiteľné, prečo by nejaký Kanaďan prišiel na Slovensko a začal rýpať do týchto vecí, a odpoveď je veľmi jednoduchá – tu žijem, tak sa zaujímam.

 


1164040:fullwidth:true:true:trueJozef Heriban (poslanec za ANO)

 

V Gorile sa píše: „Malchárek má pre neho 1 milión korún v aute, ktoré mu odovzdá hneď po tomto stretnutí. Heriban nie je problematický.“

Keď sme oslovili Jozefa Heribana, či sleduje kauzu Gorila, nič netušil. Najskôr si myslel, že sa bavíme o kníhkupectve Gorila.

„Naozaj o tom nič neviem.“

Čo hovorí na to, čo sa o ňom píše?

„Nič na to nehovorím, lebo o tom nič neviem, a čo ste mi povedali, počujem prvýkrát. O žiadnom milióne neviem, to je nejaké nedorozumenie.“


1164039:fullwidth:true:true:trueJozef Elsner (poslanec za HZDS, potom ANO)

V Gorile sa píše: „Pre Malchárka je problematický. Podľa Malchárka je to čistý „žolďák“, t. j. ide tam, kde mu dajú viacej.“

Sleduje kauzu Gorila?

„Niečo okolo mňa prešlo, viem, že sa niečo deje, ale nesledujem to.“

Čo hovorí na to, čo sa o ňom píše?

„Absolútne o ničom neviem, netuším, do čoho som bol vtiahnutý.“


1164038:fullwidth:true:true:trueJán Drgonec (poslanec za ANO, potom nezávislý)

Čo píše Gorila: „Podľa Malchárka je to duševne chorý človek. Malchárek vybavil na MH SR lukratívne miesto pre jeho manželku. Drgonec ďakoval Malchárkovi aj Dzurindovi. Drgonec dostane koncom januára od Malchárka ešte súhlas na peniaze na BN pozemky. Malchárek však nevie vylúčiť, že s ním o pár mesiacov nebudú opäť problémy.“

Ján Drgonec kauzu sleduje, ale netušil, že je tam aj jeho meno.

„Zaujali ste ma. Keď som videl v televízii nejaké papiere, skutočne som sa nenazdával, žeby som sa v nich mohol objaviť.“

Čo hovorí na to, čo sa o ňom píše?

„V jednej chvíli som opustil rady ANO a určite som sa pri vysvetľovaní odchodu nevyjadroval lichotivo o Malchárkovi: To môže byť akt pomsty. Nerozumiem, prečo sa tam objavilo moje meno, ak je gorilová udalosť založená na pravde, tak niekto z vydarených ľudí v politike okrádal tých, ktorí mu niečo dávali – zlodej okradol zlodeja. Moja manželka? Áno, niekoľko mesiacov pracovala ako Malchárkova poradkyňa, ale zadarmo! V otázkach ochrany spotrebiteľa. Aké pozemky mi vraj odsúhlasil, to sa dá overiť nahliadnutím do katastra nehnuteľností. Nenájde sa tam nič.“

 


Reakcie

Martin Danko, PR manažér Penty: „Voči pánovi Nicholsonovi pripravujeme právne kroky za celý rad jeho výrokov, ktorými bez ohľadu na prebiehajúce a aj v minulosti ukončené vyšetrovanie tejto kauzy zásadne poškodzuje našu spoločnosť. Svoje vlastné závery pritom formuluje ako nespochybniteľné pravdy. Trváme na tom, že uvedené materiály sú účelovou spravodajskou hrou, ktorá pravdepodobne vznikla s cieľom diskreditácie osôb, ktoré sú spomínané v týchto materiáloch, pričom za spôsobom ich zverejnenia vidíme snahu ovplyvniť predčasné parlamentné voľby na Slovensku. Za najvážnejší nezmysel, ktorý obsahujú tieto materiály, považujeme zmienky o údajnom korupčnom jednaní zo strany našich predstaviteľov, pričom kategoricky popierame, že by k takémuto jednaniu došlo.“ (Redakčne krátené)

Jirko Malchárek: „Pán Nicholson sa verejne a hanlivo vyjadruje o mojej osobe. Ako podklad mu slúži anonymný materiál, ktorý je zostavený ako zmes všeobecne známych skutočností s klamstvami tak, aby vytvárali dojem reality. Uvedený anonym má všetky známky spravodajskej hry a smeruje k diskreditácii aj mojej osoby. Zásadne odmietam akúkoľvek činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami SR a bola by v rozpore so zákonom. Doterajšie vyšetrovania tejto tzv. kauzy boli opakovane ukončené, keďže, čo môžem potvrdiť za svoju osobu, skutky, ktoré opisuje materiál Gorila a ktoré by vytvárali dojem protizákonnej činnosti, sa nestali. Samozrejme, že v prípade znovuotvorenia vyšetrovania poskytnem rovnako ako v minulosti maximálnu súčinnosť príslušným orgánom. Voči pánovi Nicholsonovi a iným pripravujem podanie trestného oznámenia za trestný čin ohovárania a zvažujem aj občianskoprávnu žalobu vo veci ochrany osobnosti.“

 


Ukážky z pripravovanej knihy Toma Nicholsona

Stalo sa to v jeden zimný podvečer, v roku 1998 v Bratislave, kde som pracoval ako reportér pre jeden anglický plátok. Na Slovensku vtedy nebola vojna ako na Balkáne, ani novinári pravidelne nemizli ako v Rusku, ale nad krajinou stále viala zástava divokého západu.

x x x

Schmatlo ma niekoľko párov rúk. Zviazali mi nohy a pripútali ich k zápästiam, špagátom, ktorý sa točil okolo môjho krku, takže som bol natiahnutý ako na škripci. Na chvíľu mi dali dole vreco a vopchali do úst jednu z mojich kravát. Potom ma preniesli na posteľ a pre istotu pripútali k jej rámu. Bradatý sa nahol ku mne: „Môžeš dýchať?“ Prikývol som, lebo som sa nevedel dočkať, kedy vypadnú. Strčil prst pod povraz na mojom krku. „Jeden z mojich ľudí bude vonku pred dverami. Keď počuje čo len najmenší zvuk, ide dovnútra. Takže ani muk, kým sa nevrátime.“ A potom sa postavil a zmizol z môjho života tak rýchlo, ako do neho vošiel. Posledný zvuk, ktorý som počul, bolo rachotenie kľúča, ktorým za sebou zamkli.

x x x

Prišla polícia, štyria detektívi a dvaja policajti vo svojich zelených uniformách. Hľadali odtlačky prstov, zatiaľčo ja som čakal v hale, kým povedia, čo robiť. Nechali ma ísť o siedmej ráno. Kým jeden z detektívov písal správu, spýtal som sa ho, čo sa podľa neho stalo. Potriasol hlavou. Spýtal som sa ho znova, povedal som mu, že nemám kam ísť, môžem sa len vrátiť do tej izby a tak nech mi radšej povie, čo vie. Vzdychol. „Asi to bola SISka,“ zamrmľal. „Zastrašovania.“

x x x

Celé ďalšie týždne som zo srdca nenávidel Slovensko a túto nenávisť som chránil kuchynským nožom, vo vrecku môjho saka, na hrudi. Bola to nedobrá emócia, zložená zo sebaľútosti – nezarábam dokopy nič a teraz sa ešte musím starať o takéto hovadiny! – a hanby. Keď vás niekto prebije a zviaže ako pankharta, to vie zničiť ego a vy sa budete nenávidieť a hľadať ľahkú obeť, na ktorú to môžete všetko hodiť.

x x x

Vrátil som sa k svojmu starému životu. Venoval som sa písaniu a po čase som prestal nosiť vo vrecku kuchynský nôž; všetky moje saká boli zničené. Priatelia a susedia na internáte sa už nepýtali, čo sa stalo. Dostal som list, v ktorom mi polícia oznamovala, že vyšetrovanie je uzavreté a nič sa nezistilo.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×