Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lucia Nicholsonová: Strašne sa kradne a Rómovia sú časovaná bomba

08.11.2011 (45/2011) Štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová (34) je z politikov veľmi sklamaná.
Lucia Nicholsonová: Strašne sa kradne a Rómovia sú časovaná bomba
4 fotografie v galérii
Každá vláda vždy vykrikovala, aká obrovská priorita sú Rómovia, ale veľmi málo urobila.
Autor fotografie: Miro Miklas

Keď ste nastúpili na ministerstvo, dali ste preverovať množstvo projektov financovaných z eurofondov. Z niektorých sa vykľuli škandály. Ako to pokračuje?

Boli to projekty zazmluvnené počas Ficovej vlády. Snažili sme sa poukázať, že peniaze z eurofondov často neboli použité na zmysluplné projekty. Je, samozrejme, aj množstvo dobrých vecí platených z eurofondov, ale aj veľa takých, ktoré nespĺňali ani základné požiadavky. A keď aj spĺňali, tak peniaze išli na nezmysly.

Vyzerá to, akoby sa peniaze točili stále okolo rovnakých organizácií a často za nimi boli kamaráti nejakých politikov...

Rozpliesť personálne prepojenia je veľmi ťažké. Aj pri korupčnej afére na našom ministerstve, kde bol jedným z obvinených môj bývalý poradca (Tomáš Richtarčík – pozn. red.), bola práca polície mravčia a trvala veľmi dlho. Aj tak si myslím, že sa nepodarilo odkryť všetko. Vrchol ľadovca áno, ale čo je pod tým, len tušíme. Spomínam si na slová policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka – v tejto krajine už veľmi nie je čo privatizovať, tak sa veľa skupín sústreďuje na štrukturálne fondy.

Znamená to, že za tým môže byť aj podsvetie?

Hm, netrúfam si to povedať, ale niečo pravdy možno na tom bude. Niektorí koneční prijímatelia, cez ktorých sa prelievalo veľké množstvo peňazí z eurofondov, boli len biele kone.

Biele kone koho? Podsvetia, politických strán?

Rôznych finančných aj organizovaných skupín. Myslím si, že sa vytvorila určitá skupina, ktorá na eurofondoch parazituje. Neplatí to len pre Slovensko, ale zrejme aj pre región nových krajín Európskej únie a krajín, v ktorých je vysoká miera korupcie. Aj medzi staršími členmi únie sú také, ktoré platili veľké pokuty a hrozilo aj pozastavenie štrukturálnych fondov.

Takže nie sme v tom výnimoční?

Nie. Ale naivne som si myslela, že keď na našom ministerstve začneme skúmať, kde končia peniaze z eurofondov, a vyburcujeme políciu, tak budú konať aj ostatné ministerstvá. Po roku a štvrť s hrôzou zisťujem, že ani jedno ministerstvo nemalo záujem pozrieť sa na to. Na Slovensko prišlo neuveriteľné množstvo peňazí a chcela by som vedieť, kde skončili, čo z nich bolo urobené a kto sú koneční prijímatelia. Len naše ministerstvo malo v európskom sociálnom fonde 1,38 miliardy eur (vyše 40 miliárd korún) a cez iné ministerstvá išlo ešte viac peňazí.

Keď ste nastupovali do funkcie, tušili ste, čo nájdete?

Áno. Ale netušila som, že až tak veľa peňazí išlo na nezmyselné projekty a na projekty, ktoré boli predražené. Zistili sme, že polovica peňazí išla často na analýzy.

910585:fullwidth:true:true:true

Štátna tajomníčka je sklamaná, že ostatné ministerstvá sa na zneužívanie peňazí z eurofondov pozrieť veľmi nechceli.

Aké analýzy?

Niekto predložil projekt a z eurofondov naň dostal napríklad 400-tisíc eur. Vyčíslil, že z toho 200-tisíc eur vynaložil na analýzy. Keď sme si začali porovnávať rôzne projekty, zistili sme, že analýzy sú identické aj pri ďalšom projekte, v ktorom sme ich zaplatili odznova. Odkopírované analýzy išli naprieč niekoľkými projektmi a vždy boli odznova platené z eurofondov.

Podozrenia sa týkali iba analýz?

Nie, zistili sme, že zopár firiem, ktoré robili projekty, bolo personálne prepojených. Pri verejných obstarávaniach v rámci projektov vždy jedna firma zvíťazila a tá podpísala subkontrakty s ďalšími dvoma. Prakticky to však boli stále tí istí ľudia, rovnaká skupina, cez ktorú sa prelievali obrovské peniaze.

Ako je možné, že na to nikto neprišiel skôr?

Lebo neprišlo k hodnoteniu. Prepojenia boli tak do očí bijúce, že ktokoľvek by sa za Ficovej vlády na projekty pozrel, musel by na chyby prísť a zachránil by veľa peňazí. Keď sme na to prišli my, už bolo pomerne neskoro a nepodarilo sa zachrániť tak veľa. Milióny eur sa vyplatili na bezcenné papiere – analýzy, ktoré končili v zásuvkách. Analýzy, ktoré hocikto, kto vie pracovať s internetovými vyhľadávačmi, napíše za dve hodiny.

Koľko peňazí išlo na analýzy?

Milióny eur, ale celkovo to vyčísliť nedokážeme, pretože projektov boli tisíce. Keby sme začali pátrať do úplných podrobností, tak znefunkčníme na niekoľko rokov celé oddelenie, lebo by sa hrabalo v minulosti. My sme začali spätne hodnotiť projekty tak, že sme niektoré náhodne povyberali, a zistili sme hrozné veci. Od mnohých sme potom odstupovali alebo sme si aj pýtali naspäť peniaze.

Problémom boli len analýzy a personálne prepojenia?

Nie, aj vzdelávacie projekty. Pri nich neboli limity a rôzne firmy vzdelávali rôznym spôsobom. Druhá vec je, že vzdelávanie bolo úplne zle nastavené a nebol z neho žiaden osoh. Napríklad firma vzdelávala chudobných Rómov z osady, ako si majú založiť firmu. Lektori boli niekoľkonásobne predražení, ale samotný lektor tie peniaze na výplatnej páske nikdy nevidel.

V ktorých rezortoch sa rozdeľuje najviac peňazí z eurofondov?

Okrem nášho je to školstvo, doprava, pôdohospodárstvo.

Pri projektoch z vášho rezortu sa poukazovalo napríklad na občianske združenie Futbalový klub ŠVS Bradlan Brezová pod Bradlom, ktoré malo robiť školenia pre Rómov a sociálne slabých...

Šéf fondu sociálneho rozvoja tam išiel na kontrolu v deň, keď malo byť školenie. Žiadne školenie sa nekonalo. Zaujímavé bolo, že poslanec Smeru Dušan Čaplovič v parlamente v tejto veci dvakrát alebo trikrát interpeloval ministra a považoval za nehorázne, čoho sme sa dopustili. Akého ohovárania futbalových klubov. Ale nerada by som išla do podrobností, lebo prípad rieši polícia, ktorá začala trestné stíhanie. Trestných oznámení súvisiacich s naším rezortom rieši polícia asi osem.

Vy máte ako štátna tajomníčka na starosti aj Rómov. Zdalo sa, že Radičovej vláda bude prvá, ktorá začne niečo naozaj riešiť, ale nič z toho nebolo. Zlyhali ste.

Každá vláda vždy vykrikovala, aká obrovská priorita sú Rómovia, ale veľmi málo urobila. Podľa mňa Rómovia ako celok nepredstavujú problém. Hovoriť o nich ako o problémových ľuďoch by nebolo férové voči tým 200-tisíc Rómom, ktorí sú normálne integrovaní v spoločnosti. Starosti robia Rómovia žijúci v separovaných rómskych osadách v chudobe. Je to časovaná bomba a je mi ľúto, že ani táto vláda nemala vôľu na riešenie.

Prečo?

Všetky rezorty sa tvária, že koncentrovaná chudoba je problémom len nášho ministerstva. To však nie je pravda, je to problém celej krajiny a všetkých ministerstiev. Neriešime príčiny, ale len dôsledky, a preto nám systém zlyháva. Napríklad vzdelanie – v osadách vyrastajú húfy budúcich nezamestnaných ľudí, ktorí sú od šestnástich rokov na dávkach v hmotnej núdzi a zaregistrovaní na úradoch práce. To je dôsledok. Príčina je, že u nás tieto deti končia na špeciálnych školách. Sú sociálne znevýhodnené a drvivá väčšina z nich do špeciálnych škôl nepatrí.

Sú tam nespravodlivo?

Áno, len majú obrovskú sociálnu bariéru, a keď ich testujú, je jasné, že testy nemôžu dopadnúť dobre. Štát potom dá Róma do špeciálnej školy, odkiaľ šestnásťročný vyjde zo šiestej triedy a nevie sa podpísať. A my od neho chceme, aby uspel na trhu práce. Nemá vzdelanie, nemá príklad hodný nasledovania, lebo rodičia sú chudobní, na dávkach, takže jeho prvé kroky vedú na úrad práce. Štát mu dávky poskytne len tak – tu máš dávky, buď v tej osade ticho a hlavne nech si čo najďalej, nech ťa nevidíme a necítime. Vzdelávanie v špeciálnych školách je navyše strašne drahé.

1067435:gallery:true:true:true

Košický Luník. Podľa Nicholsonovej začínajú problémy z neho pretekať do okolia a bude horšie.

Čo s tým?

Chceli sme urobiť zmeny v zákone o hmotnej núdzi, aby dávky dostával len ten, kto je aktívny. Chceli sme, aby aj dieťa mohlo byť nositeľom dávky, ak by malo dobré výsledky v škole a nemalo by neospravedlnené hodiny. Tiež sme chceli, aby deti začali chodiť aj do predškolského zariadenia. Ale ministerstvo školstva nechcelo podporiť predškolské zariadenie, lebo je to vraj drahé. Podľa mňa je pre štát omnoho drahšie, keď potom platí celý život ľudí cez úrady práce.

Cítiť nepochopenie toho, že Slovensko má naozaj vážny problém?

Áno, myslenie majority sa neposúva. Chyba je, že ľudia majú iba také informácie, aké im dáme my, a tie sú zlé. Dodnes nik nevyčíslil, koľko nás stojí sociálne vylúčenie, pri ktorom si povieme, že dvestotisíc ľudí je mimo, budú dostávať sociálne dávky, na ktoré sa im skladáme všetci. Ľudia si neuvedomujú, že Rómom platia oni zo svojich daní a bude to čoraz horšie. Keby sme teraz investovali viac do riešenia, ušetrili by sme v budúcnosti. Musíme sa začať na rómsku otázku pozerať ako na sociálno-ekonomický problém nás všetkých. Verila som, že sa to podarí tejto vláde. Že v nej naozaj sedia ľudia, ktorí pochopia, aký veľký máme problém, a prestanú sa hrať len na tom svojom piesočku. Nepodarilo sa.

Nie je problém aj v tom, že politické strany na riešení rómskej otázky nezískajú žiadne hlasy, skôr, naopak, môžu stratiť...

Je. Myslela som si, že strany vládnej koalície mali rovnaké nazeranie, ale keď prišlo na lámanie chleba, nik sa toho nechcel dotknúť. Nechcem strašiť, ale bojím sa, že dopadneme zle.

Čo sa stane?

Môžu byť napríklad občianske nepokoje. Máme kotol, z ktorého začína kypieť. Vidieť to na košickom Luníku, kde je sedemtisíc až osemtisíc ľudí, škola, ktorá nestíha. Vyrastajú tam deti ulice, ktoré sa začínajú zgrupovať a z Luníka pomaly pretekajú do okolia. Zatiaľ je to len drobnosť – raz niekoho prepadnú, inokedy prevrátia kontajner. Budú však naberať na sile. Chceli sme sprísniť vyplácanie dávok, aby ich nedostávali za nič, chceli sme aj zákon o sociálne vylúčených spoločnostiach...

Čo by zákon riešil?

Určil by priority, ktoré by sa riešili. Napríklad kam by išli peniaze. Lebo podporovať v súčasnom stave rómske časopisy alebo kultúru je nezmysel, keď v osadách sa chudoba prehlbuje. Za tie roky natiekli do osád na zbytočné veci stovky miliónov eur, ale v roku 2004 sme mali 620 osád a dnes ich je viac než 700. Namiesto toho, aby sa peniaze použili na zmysluplné riešenia, stratili sa v nenávratne.

Aj vo vašej SaS je človek, ktorého organizácia dostala peniaze od vlády. Martin Chren z Hayek Consulting síce nepracoval na rómskych projektoch, ale tiež dostal peniaze od štátu na akési analýzy. Tiež patrí do toho bludného kruhu, v ktorom sa strácajú peniaze štátu?

Ja riešim sociálny fond a projekty, ktoré s ním súvisia. Martin Chren, Hayek Consulting a ich analýzy sú úplne iná parketa, do ktorej sa neodvážim púšťať. Jeho kauza sa skončila tak, že Martin Chren odišiel z postu štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva.

Keď ste začali rozkrývať eurofondy a dávať trestné oznámenia, boli tlaky zo strany politikov, aby ste to nerobili?

Nie, ale boli rôzne pokusy. Prišli rôzni ľudia, niektorí aj telefonovali, keď chceli lobovať za nejaký projekt. Prichádzali aj ľudia z finančných skupín, ktorí sa snažili o kontrakt. Niektorých som otočila ešte vo dverách, niektorí sa v mojej kancelárii zdržali dve minúty a museli odísť. Prvé tri mesiace chodili a postupne som ich vykázala z miestnosti, až ma vraj začali volať ŠŠT – šialená štátna tajomníčka.

Znamená to, že najvyšší štátni predstavitelia ani nemusia špekulovať, kde ako zarobiť, čo ukradnúť, ale stačí im čakať, a kšeft si ich nájde?

Podhubie vytvorené je a príležitosti sú. Nehovorím, že politici sa 90 percent času venujú kšeftovaniu. Ale zažila som, s akou suverenitou do mojej kancelárie vstupovali niektorí ľudia, a bolo cítiť, že chcú biznis. Nikdy k ničomu vážnejšiemu nedošlo, vždy som ich zastavila hneď na začiatku. Keby to prešlo ďalej, podala by som trestné oznámenia. A keď som videla, s akou hrôzou v očiach odchádzali, cítila som, že sa s tým nevedia vyrovnať a že doteraz nič podobné nepoznali.

Funguje biznis aj na straníckej úrovni?

Viem si predstaviť, že strany, ktoré majú 15-tisícovú členskú základňu, fungujú presne takto. Na ministerstvách sa rozhoduje o projektoch. Niekto si povie – no, treba zavolať Ferovi na ministerstvo, on má pod sebou tie fondy. Keď je člen strany, peniaze dostane. Slovensko je veľmi bohatá krajina, ale ohromne sa tu kradne. Keby sa prestalo kradnúť a klesla by miera korupcie, mali by sme sa omnoho lepšie.

Je politika tak obludne prerastená organizovaným zločinom a finančnými skupinami, ako sa to hovorí?

Myslím si, že áno, a niektorí politici iba visia na nitkách, ktorými hýbu iní. To isté je však aj v okolitých krajinách. Organizované skupiny sa snažia prerastať do politiky. U nás je však problém, že keď sa na niečo príde, nič sa nestane.

S manželom Tomom Nicholsonom ste mediálne známi, ale podľa niektorých informácií sú medzi vami problémy. Ako je to?

Manželstvo pretrváva, ale sme separovaní. Nesprevádzali to žiadne veľké problémy ani škandály, jednoducho sme sa rozhodli, že sa nám bude lepšie dýchať bez seba než spolu.

Váš manžel pochádza z Kanady, kde bol novinárom. Vy ste sa tiež dlhodobo pohybovali v tejto oblasti ako reportérka. Ako ste sa dali dokopy?

Boli voľby, 26. septembra 1998. Padol mečiarizmus a SDK dosť výdatne oslavovala. Do centrály SDK sme boli obaja pozvaní ako novinári. Zoznámili sme sa tam a odvtedy sme boli spolu.

1019151:fullwidth:true:true:true

Minulosť. S manželom Tomom už netvoria pár. Žijú oddelene.

Čo sa medzi vami stalo?

Nejako to priniesol život a dôvodov rozchodu bolo niekoľko. Žijeme úplne oddelene.

Bývate v dome, v ktorom ste spolu žili?

Nie, v ňom ostal on.

Čo vaše dve deti?

Väčšinou sú so mnou, ale máme ich v striedavej starostlivosti.

Plánujete sa rozviesť?

Teraz nemáme žiadne plány. Dôležité je, že sme uchránili deti od zemetrasení a že sme sa ako dvaja triezvo uvažujúci ľudia rozhodli, že nám je lepšie bez seba.

Patríte medzi najvyšších štátnych predstaviteľov, ale nemáte vysokú školu. Ako to riešite?

Začala som študovať diplomaciu a medzinárodné vzťahy. Zaplatila som si jeden semester, ktorý bol aj posledný. Prednášky boli totiž v piatok od trinástej hodiny a každú sobotu od ôsmej ráno do večera. V piatok som nestíhala z práce, a ak som mala voľnú sobotu, chcela som byť s deťmi. Takže zatiaľ v štúdiu nepokračujem. Veľmi si vážim vzdelanie a chcem vysokoškolské vzdelanie, ale nie za cenu toho, že nebudem vôbec s deťmi. Tiež mi pripadá nefér sedieť v lavici za peniaze daňových poplatníkov.

Budete kandidovať do parlamentu v nadchádzajúcich voľbách?

Momentálne to zvažujem. Ešte nie som rozhodnutá, ale, úprimne, cítim zodpovednosť za všetko, čo som pred voľbami 2010 sľúbila, začala a, žiaľ, nedokončila.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×