Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Hádzaná v Martine: Nórski medici neprišli iba študovať!

15.10.2011 Pred 10 rokmi prišli do Martina prví dvaja, dnes ich je takmer 400. Nórski študenti tvoria na lekárskej fakulte vlastnú, ale zďaleka nie uzavretú komunitu.
Hádzaná v Martine: Nórski medici neprišli iba študovať!
6 fotografií v galérii
Nórski prváci v Martine. Na Slovensku sa im páči, jediným problémom je pre nich jazyková...
Autor fotografie: Viktor Petráš

Jesseniova lekárska fakulta funguje v Martine ako samostatná časť Univerzity Komenského už od roku 1969. Od semestra 1991/1992 si postupne budovala medzinárodné renomé vďaka zavedeniu študijného odboru všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku pre záujemcov zo zahraničia. V prvopočiatku ho využívali najmä arabskí študenti, neskôr sa začal menoslov krajín výrazne rozširovať. Momentálne je ich trinásť vrátane Nemecka, Švédska, Veľkej Británie či Taiwanu, suverénne najväčšiu skupinu tvoria Nóri.

Za desať rokov vzrástol ich počet z dvoch na takmer štyristo a naďalej stúpa. Na tamojších lekárskych fakultách je totiž o štúdium enormný záujem, preto odchádzajú lekárski adepti skúšať šťastie ďaleko za hranice. Martinská fakulta patrí medzi obľúbené destinácie. Hoci o Slovensku mnohí takmer nič nevedeli, zvykajú si veľmi rýchlo. Keďže milujú šport, chlapci naháňajú futbalovú loptu v okolitých kluboch okresných súťaží a dievčatá sa podpísali pod vznik originálneho nórsko-slovenského hádzanárskeho družstva.

1044255:gallery:true:true:true

Sympaťáci

Dostať sa k jednoduchému rozhovoru s kompetentnou osobou z fakulty ohľadom nórskych študentov sa ukázalo ako nadľudský výkon. Zodpovedná prodekanka bola mimo republiky, e-mailmi, telefonátmi a osobnou návštevou sme neuspeli ani u profesorov, ani na dekanáte. Podobne to dopadlo aj s naším plánom krátkej prehliadky učební. Škandinávskych medikov sme nakoniec „lovili“ pred školou, našťastie boli oveľa prístupnejší. Mayliss Delgadová študuje v Martine prvý rok všeobecné lekárstvo, rýchlo si zvyká na nové prostredie a ľutuje len to, že neovláda slovenčinu.

1044258:gallery:true:true:true

„Bez nej si tu zrejme poradím len veľmi ťažko. Bola som napríklad na pošte, kde vedia po anglicky povedať len nerozumiem. Ale inak sa mi tu veľmi páči, ľudia sú príjemní,“ hovorí sympatická černoška, ktorá podobne ako väčšina jej nórskych spolužiakov býva v prenajatom byte. Lacné Slovensko je pre nich veľkým plusom, navyše môžu rátať s výhodnou pôžičkou od štátu. Keď Mayliss skončí na Jesseniovej fakulte šesťročné štúdium, rozmýšľa nad špecializáciou pediatria alebo traumatológia. „Verím, že v Martine získam základy na to, aby som sa neskôr doma uplatnila ako lekárka,“ dodáva Mayliss a zakrátko sa už ponáhľa do útrob budovy.

Bez zubu u zubára

V to isté dúfa aj jej spolužiak Nicolaj Gill. Podobne ako Mayliss si zatiaľ ohľadom svojej budúcnosti nemusí lámať hlavu. Jeho martinská študijná kapitola je ešte len na začiatku. S naším zdravotníctvom mal paradoxne tú česť už po troch dňoch pobytu na Slovensku. „Vybil som si zub a k tomu bol ešte sviatok. Moje kroky viedli na pohotovosť, kde však zubár nevedel po anglicky. U druhého už to bolo lepšie,“ zasmeje sa dvadsaťročný mladík, ktorý sa teší na novú životnú skúsenosť.

1044259:gallery:true:true:true

„V Nórsku je veľmi ťažké dostať sa na štúdium medicíny, o Jesseniovej fakulte som mal dobré referencie, a preto padla voľba práve na Martin. Je to malé mesto s príjemnými ľuďmi, už som sa pozrel aj do Žiliny a do Jasnej. Čo robím vo voľnom čase? Veľa ho teraz nemám. Väčšinou sa učím alebo si s partiou zahrám volejbal,“ hovorí Gill, ktorého rodina býva neďaleko Osla. Podobne ako tisícky ďalších nórskych medikov, rozosiatych po lekárskych fakultách po celej Európe, je s rodinou v kontakte len na diaľku. „Keď sa budeme všetci vracať domov, zrejme nebude jednoduché nájsť si miesto v nórskej nemocnici. Verím však, že to vyjde. O práci v inej krajine som ešte neuvažoval, neviem, aké sú tam možnosti,“ dodáva.

Hádzanárska kuriozita

Entuziazmus nórskych dievčat naštartoval v našich končinách doteraz nevídaný športový projekt. Klub HK Medik Martin, ktorý sa tento rok prihlásil do II. hádzanárskej ligy, totiž tvoria z dvoch tretín práve severanky. „Presne devätnásť z dvadsiatich deviatich hráčok,“ ukazuje nám súpisku hrajúca prezidentka klubu Lada Dangworthová. Ešte pod dievčenským menom Bouchnerová začínala s hádzanou vo Vrútkach, v roku 1999 odišla do Anglicka, kde získala občianstvo a zahrala si niekoľko zápasov v tamojšej reprezentácii. Po návrate domov je pre ňu práca v medzinárodnom klube veľkou výzvou a zároveň aj naplnením.

1044257:gallery:true:true:true

„Všetko sa začalo tým, že bývalý tréner mužov sa snažil cez fakultu zohnať hráčov pre svoj tím. Tí sa nakoniec nenašli, zato sa prihlásilo viacero dievčat. Skladali sme sa na tréningy po desať eur mesačne a spočiatku sa vôbec neriešilo, či pôjdeme do súťaže. Definitíva padla až začiatkom tohto roka,“ hovorí Lada Dungworthová. Historicky prvý zápas v najnižšej súťaži sa skončil pre Martinčanky víťazne, už dnes sa hovorí o postupe do I. ligy. Väčšina z nich už hrala hádzanú vo svojej domovine, kde má tento šport obrovskú tradíciu. „S dievčatami je radosť pracovať. Sú milé, ochotné pomôcť, majú veľký záujem o tréning,“ chváli svoje zverenky.

V prípade potreby prekladá trénerovi Dušanovi Barboríkovi a niektorým slovenským hráčkam s menšou zdatnosťou v angličtine. Aj vďaka hádzanej si ju môžu zlepšiť. Silné putá Ladine slová o motivácii začnete naplno chápať až vo chvíli, keď sa nadšené škandinávske medičky vyrútia na palubovku ako roj rozzúrených včiel. Počas tréningu vidieť, že šport doslova zbožňujú. Najlepšie to zrejme vystihol profesor z fakulty, ktorý má na starosti telesnú výchovu.

1044253:gallery:true:true:true

„Hovoril, že keď objedná halu pre Nórov, praská vo švíkoch, keď pre Slovákov, zídu sa tam dvaja. My však chceme žiť aj spoločensky. Po tréningu zájdeme na pivo, snažíme sa zorganizovať hádzanársky ples a ďalšie akcie,“ hovorí šéfka klubu, v ktorom aj funkciu hlavného usporiadateľa, zdravotníka, časomeračky a početného fanklubu zastávajú zástupcovia z krajiny fjordov. Po niekoľkých rokoch pri hádzanej vznikajú silné putá. Fröydis Nilsenovej je už teraz smutno pri pomyslení, že po skončení štúdií opustí priateľov v Martine.

„Bude mi to ľúto a nikdy na tých ľudí nezabudnem. Na Slovensku som nemala zlú skúsenosť ani ohľadom zdravotnej starostlivosti. Pred niekoľkými mesiacmi mi ošetrovali poranený členok, na vašich lekárov nemôžem povedať naozaj nič zlé,“ dodáva ich budúca kolegyňa. Aj ona je presvedčená, že vo svojej domovine nájde uplatnenie. Kým to bude možné, chce sa venovať hádzanej, podobne ako jej spoluhráčka Heidrun Roaldová. Tú dokonca Lada Dungworthová prehovára, aby ostala na Slovensku.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×