Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Žena z Brlohu: Kultový obchodík začínal s regálmi z dražby

11.10.2011 (41/2011) Hráči počítačových hier a čitatelia sci-fi by si bez kultového Brlohu už nevedeli predstaviť svoj život. Stojí za ním bývalá šprintérka Henrieta Galgóciová (40).
Žena z Brlohu: Kultový obchodík začínal s regálmi z dražby
5 fotografií v galérii
Každá postava z fantasy knižiek má nejaký brloh. To je aj pôvod názvu obchodov.
Autor fotografie: Peter Korček

Obchodík Brloh začínal na dvadsiatich štvorcových metroch ako bezmenná predajňa sci-fi a fantasy literatúry v centre Bratislavy. Pôvodne to bolo miesto, ktoré poznali iba ľudia z malej komunity, Henrieta Galgóciová v ňom pracovala sama. Dnes majú Brlohy vyše 50 zamestnancov a sú v každom krajskom meste.

Z požičaných peňazí

Na začiatku deväťdesiatych rokov študovala atlétka Henrieta Galgóciová na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Popri tom brigádovala ako predavačka v stánku s knihami. Jej vtedajší partner čítal sci-fi . „Hovorila som si, že by bolo fajn predávať aj také knihy. Majiteľ stánku nejaké doniesol, vystavili sme ich a okamžite sa rozpredali. Keď ľudia zistili, že v našom stánku si môžu kúpiť sci-fi knižky, začali tam chodiť,“ spomína Henrieta Galgóciová.

1040430:fullwidth:true:true:true

Pôvodne predávala Henrieta Galgóciová sama, dnes majú Brlohy 50 zamestnancov.

Keď končila vysokú školu, rozmýšľala, čo robiť ďalej. „Vedela som, že nechcem pracovať v odbore, ktorý študujem, nechcela som byť trénerka ani telocvikárka. Rozhodla som sa otvoriť si svoje kníhkupectvo so sci-fi literatúrou. Ako športovkyňa som mala hlavne tenisky, tak som si kúpila slušné topánky a začala som prechádzať v centre Bratislavy ulicu za ulicou. Keď som videla voľný priestor, snažila som sa zistiť, komu patrí a či ho nechce prenajať.“

Podarilo sa jej získať dvadsať štvorcových metrov na Laurinskej ulici. „Lenže peniaze som nemala žiadne. Vopred bolo treba zaplatiť trojmesačné nájomné, zariadiť priestor, nakúpiť tovar. Mame som oznámila, že chcem obchod, pozerala sa na mňa, či mi šiblo. Strýko mi požičal peniaze, ale ešte stále mi dosť chýbalo. Do nášho stánku chodil dobrý zákazník, volal sa Berco. Bol chorý, invalid. Tiež som mu hovorila, že by som chcela svoj obchod, a on mi okamžite navrhol, že mi požičia. Po roku som mu ich vrátila. Onedlho zomrel.“

Hanbila sa

Prvý obchodík stál dohromady 80-tisíc. Regály kúpila v dražbe v Pezinku po zrušenej drogérii. Majiteľ stánku, v ktorom brigádovala, stánok rušil, tak od neho odkúpila knihy. „Otvárali sme 1. júna 1995 a ja som sa hanbila ísť predávať. Nevedela som si predstaviť, ako sa budem tváriť, keď príde prvý zákazník. Hlavou mi išlo, že čo ak budem koktať, čo ak zle vydám... Bola som taká nervózna, že prvý deň musel ísť predávať môj kolega zo stánku.“

1040431:fullwidth:true:true:true

Majiteľka s tímom najstaršieho Brlohu v centre Bratislavy.

Na druhý deň sa osmelila a odvtedy predávala sama. Okrem kníh aj Magic karty. Tovar vozila z Česka. Sadla do starej Škody 105, v Prahe ju naložila a viezla do obchodu.

„Zákazníkov som mala zozačiatku málo, ale z biedy ma vytrhli ,magikári‘, hráči s Magic kartami. Najťažšie bolo presvedčiť ľudí, aby boli obchodu verní,“ spomína Henrieta Galgóciová.

Keď sa nedarilo, vždy musela vymyslieť niečo nové – napríklad turnaj v kartových hrách. „Medzi hráčmi sa to rozchýrilo a môj obchod začali vnímať ako miesto, kde by sa mohli stretávať. Vtedy sa ešte nevolal Brloh, bol to jednoducho obchod so sci-fi a s fantasy.“

1040432:gallery:true:true:true

Knihami sci-fi a fantasy sa príbeh Brlohov začal.

Brlohom sa stal až potom, čo urobila anketu medzi klientmi. „Keď si niečo objednali poštou, poslala som im aj anketový lístok, ako by obchod nazvali. Niektoré nápady boli príšerné. Nakoniec prišiel návrh od výtvarníka Milana Dubnického, ktorý okrem názvu Brloh hneď aj navrhol logo. Brloh preto, že každá postava z fantasy knižiek má nejakú svoju jaskyňu či brloh, kde má svoje poklady a môže sa tam ukryť. Pre Dubnického bol brlohom môj obchodík.“

Prvý hráč? Jaro Filip

Dnes je však Brloh známy skôr medzi rozšírenejšou komunitou ľudí, ktorí hrajú počítačové hry, ako medzi knihomoľmi. Galgóciová sa k počítačovým hrám dostala trochu zvláštne a zozačiatku ich u nej nik nekupoval.

1040433:gallery:true:true:true

Hry, knihy, karty, figúrky. Základ každého Brlohu.

„Čítala som časopisy o počítačových hrách. V niektorom z nich bol prieskum, koľko čitateľov fantasy a sci-fi knižiek vlastní doma počítač. Hneď mi bolo jasné, že zákazníkom treba poskytnúť ďalší sortiment – počítačové hry. Vtedy som spoznala jedného predajcu, ktorý mal vo svojom obchode počítačové hry, ale nemal karty Magic. Tak sme si tovary vykšeftovali. Lenže veľa hier vtedy nebolo, mali sme ich možno dvadsať. Každý zákazník si ich len pozrel a nechal tak.“ Navyše budovu na Laurinskej chceli rekonštruovať a obchodníkov odtiaľ vyhodili. Našla si nové priestory na Heydukovej ulici a tam je dodnes jedna z jej prevádzok.

„Až neskôr sa objavovali v Česku a na Slovensku zástupcovia vydavateľov počítačových hier. Sortiment sa začal rozširovať. Prvý človek, ktorý si v Brlohu kúpil počítačovú hru, bol herec Jaro Filip. Podebatovali sme, išiel medzi hry a skoro som spadla na zadok, keď ju priniesol k pokladni. Bol to totiž strašný ležiak, hra, o ktorej som si myslela, že ju nikdy nikto nebude chcieť. A on ju kúpil ako prvú. Nespomeniem si na názov, ale bola drahá a mali sme ju v regáloch od začiatku. Dovtedy Brloh naozaj poznala iba komunita čitateľov sci-fi a fantasy. Navyše to bolo obdobie politicky rušné, pomaly každý bol politológ a kupovali si knihy primerané nálade v spoločnosti. Fantasy vnímali skôr ako brak.“

„Strieľačky“ a šport

Slovenským čitateľom prešliapavala chodník. Zorganizovala stretnutie fanúšikov sci-fi a vznikol tak festival Istrocon, ktorý organizuje dodnes. „Dnes už nie je hanba čítať Harryho Pottera alebo Pána prsteňov. Skôr naopak, pomaly to patrí k všeobecnému vzdelaniu.“

Z jedného obchodíka sa Brloh rozrástol na sieť, ktorá má zastúpenie v každom krajskom meste. V Bratislave sú Brlohy tri. „Keď sme ho otvárali v bratislavskom Auparku, myslela som si, že je to totálne riskantné. Udržali sme sa tam a dnes patríme medzi málo pôvodných obchodov Auparku. Tam som zistila, že mať predajňu s naším sortimentom v nákupnom centre bolo vtedy lepšie, než mať na každom bilborde v Bratislave reklamu. Na začiatku chodilo do Auparku toľko ľudí, že Brloh spoznali aj tí, čo o ňom dovtedy nič nepočuli.“ Tam sa obchod s hrami rozbehol naplno.

Slovenskí hráči podľa nej nevybočujú zo štandardu – najradšej majú „strieľačky“ a športové hry. „Keď vojde do obchodu mama so synom, synovi hneď zasvietia oči pri „strieľačke“ a mama by mu ju najradšej nekúpila. Ony majú radšej niečo nenásilné, s výukovým programom. Populárne sú i strategické hry a simulátory, ľudia sú schopní kúpiť si aj simulátor rybačky. Úplný hit je napríklad Traktor Zetor, simulátor jazdy na traktore. Pri prvej dodávke sme objednali len desať kusov, neverili sme, že by to šlo. Lenže všetkých desať sme predali za deň.“

Zakladateľka Brlohu už dnes nepredáva. Hovorí, že by ani nevedela obsluhovať registračnú pokladnicu. „A už som vo veku, keď to neberiem tak vážne. Doprajem si aj oddych.“

Pôvodne predávala Henrieta Galgóciová sama, dnes majú Brlohy 50 zamestnancov.
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×