Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Od šialenstva k psychózam: Čo sa odohráva v mozgu chorých ľudí

18.10.2011 (27/2011) Každý z nás sa vraj môže z času na čas zblázniť, dobre je však len dovtedy, kým sa dokážeme sami Vrátiť do reality.
Od šialenstva k psychózam: Čo sa odohráva v mozgu chorých ľudí
4 fotografie v galérii
Takáto predstava o psychiatrických pacientoch je väčšinou mylná.
Autor fotografie: Shutterstock

O psychózach to neplatí – patria medzi najťažšie psychiatrické diagnózy.

 

O tom, čo sa odohráva v hlave, presnejšie v mozgu chorých ľudí, vieme dnes vo všeobecnosti veľa. Keď sa však sústredíme na „jednu hlavu“ a položíme si otázku, aké neurobiologické procesy spôsobili chorobu konkrétneho jednotlivca, čo je príčinou jeho psychózy, máme problém. Nie je človek ako človek a každý prípad je špecifický. Jedno však majú psychózy spoločné – patria medzi najzávažnejšie psychiatrické poruchy a pacient nevyhnutne potrebuje odbornú psychiatrickú pomoc. Pod týmto pojmom sa totiž ukrývajú aj také choroby ako schizofrénia či paranoja. Označuje výrazný odklon od spôsobu vnímania „normálneho človeka“, stratu kontaktu s realitou, prežívanie dezorientovanosti vo vzťahoch, bludov, až halucinácií, zmeny osobnosti a správania bez toho, aby si to človek uvedomoval. Zvykne sa tomu hovoriť šialenstvo. Téma na rozhovor so psychiatrom MUDr. Jánom Ballxom.

História psychóz je najdôležitejšou etapou celej psychiatrie, ktorá sa začala rozvíjať asi pred dvesto rokmi. Ak bol dovtedy niekto príliš smutný, príliš veselý alebo akokoľvek podivný, označili ho jednoducho za šialeného. Trvalo dlho, kým sa psychiatrické diagnózy vycibrili, špecifikovali tak, ako ich rozlišujeme v súčasnosti. Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia boli psychiatrické ochorenia v jednotlivých krajinách hodnotené veľmi rôzne, nejestvovala jednotnosť pri ich definovaní. Veľký rozdiel panoval napríklad medzi tým, ako ponímali schizofréniu Američania a Európania. V USA prevládala tendencia širšieho ponímania a zahŕňali tam aj viaceré poruchy osobnosti, u nás sa historicky uplatňoval skôr nemecký model, veľmi precízny, ktorý rozlišoval psychózy a nehodnotil každú ako schizofréniu.

Osemdesiate roky minulého storočia, aj keď to opticky pôsobí ako čosi dávno minulé, máme ešte v živej pamäti. Zmenilo sa niečo za tých tridsať rokov?

O dva roky, v máji 2013, by mala byť na svete nová americká klasifikácia duševných chorôb, ktorá zohľadní čo najviac presných parametrov určujúcich odchýlku od normy.

Čím presnejšie parametre, tým viac odchýlok. Znamená to, že zrazu budeme mať obrovské množstvo duševne chorých ľudí?

Pravda je, že diagnóz, ktoré sa zaraďujú medzi psychózy, pribúda, ale nielen preto, že by boli „tvrdšie normy“. Dnes v medicíne platí všeobecná tendencia, že sa treba sústrediť na prevenciu, že choroby treba podchytiť na ich začiatku, keď sa dajú účinnejšie liečiť, a platí to aj o tých duševných – objaviť ich, skôr než sa prejavia naplno. Keďže veľké percento psychóz je podmienených najmä biologicky a tiež dedične, už to, že by človek mohol ochorieť, treba brať vážne. Žiaľ, v praxi to prináša riziko, že by sme za psy-chicky chorých mohli pokladať aj ľudí, ktorí v klasickom ponímaní psychiatrie žiadnou poruchou netrpia. Za posledných dvadsať rokov je to u nás práve psychiatria, na ktorej sa šetrí hádam najviac. Skracujú sa dni pobytu pacienta v nemocnici, väčšmi rôznymi manažérskymi rozhodnutiami než na základe medicínskej odôvodnenosti sa obmedzujú náklady na chorého, pričom práve psychiatrickí pacienti sú najzraniteľnejší. Telesne postihnutý pacient môže komunikovať s úradmi, vybaviť si napríklad invalidný dôchodok, no pre psychotika, ktorý sa práve pre svoju diagnózu nedokáže v systéme orientovať, je to prakticky nemožné. Takže nakoniec prepadne cez sito a neraz skončí na ulici. U nás sa dnes odohráva to, čo sa kedysi dialo v Spojených štátoch v časoch „antipsychiatrie“, ale s tým rozdielom, že oni ešte nevedeli, aké môžu byť následky, my to vieme, ale chyby opakujeme.

1032278:gallery:true:true:true

Ako dostať chorého k lekárovi? Povedali sme predsa, že pacient si svoj stav neuvedomuje...

Hoci psychóza je dôvod na liečbu, kým chorý neohrozuje seba alebo iných, nemožno ho prinútiť, aby vyhľadal psychiatrickú pomoc. A tak veľa psychotikov „behá po svete“, kým sa nenájde niekto, kto ich k lekárovi dostane. Často to bývajú kolegovia lekári z tých najneočakávanejších odborov. Napríklad z ušného k nám poslali muža tvrdiaceho, že má v uchu rádio. Inokedy je to okolie. Liečili sme ženu, ktorá poburovala veriacich v kostole – vykrikovala, bola agresívna, tvrdila, že je v kontakte s Pannou Máriou. Najčastejšie to však bývajú rodinní príslušníci, ktorí vidia, že čosi nie je v poriadku. Manželka môže na muža naliehať dovtedy, kým nezájde k lekárovi alebo jej nedá povedzme zaucho, čo už je otvorená agresivita. Inak veľa ciest, ako dostať chorého k lekárovi, nie je. Aj z obavy, aby sa nezneužívali.

Čo sa odohráva v hlave chorého? Trpí?

Nemusí len trpieť, môže mať rovnako aj pocit blaženosti alebo extázy. Často ho však vystriedajú strach, úzkostné stavy, depresia... Najmä pri schizofréniách máva na začiatku tušenie, že čosi nie je v poriadku. To prerastá do podozrenia – prečo si ma všímajú? Prečo šli po ulici za sebou dve autá s istým číslom? Začína tomu prikladať význam a napokon usúdi čosi ako – idú po mne! Alebo ak mu nechutí voda, určite bude otrávená! Postupne stráca súvislosť aj jeho prejav, v reči sa môže objaviť zmätok, „slovný šalát“, má halucinácie, počuje vnútorné hlasy, s ktorými sa môže hádať alebo sa pokúša zbaviť sa ich...

Ako sme na tom, pokiaľ ide o psychózy, na Slovensku? Vraví sa, že aj pod tlakom okolia, ktorý sa pre krízu ešte zvýšil, sa dá zblázniť...

Tlak okolia môže vyvolať neurózy, depresie či dokonca psychogénne podmienenú psychózu, ale hlavné spúšťače ochorenia sú iné. Najrizikovejším faktorom je istá predispozícia, ktorú podstatne podmieňuje genetika. A ak je v hre dedičnosť, potom je na tom logicky rovnako celý svet a ani Slováci nie sú výnimka. Týka sa to tak mužov, ako aj žien. Deti však môžu mať vo vývine psychiky aj niektoré psychotické príznaky bez toho, aby išlo o nejaké ochorenie – fiktívny priateľ, rôzne poruchy vnímania, ktoré súvisia s detskou fantáziou.

Nielen deti, každý z nás sa z času na čas správa ako blázon. A niektorí sú vraj geniálni len preto, že sú blázni. Môžeme teda tvrdiť, že aspoň ktosi je normálny?

Každý z nás sa na chvíľu môže vychýliť od svojho zvyčajného prežívania a správania. Či už to spôsobia drogy, iná choroba alebo výrazný stres, ale keď pominie prvotná príčina, dokáže sa sám vrátiť do reality. Do stavu, ktorý by sme mohli opísať ako vytrženie, sa ľahko dostávajú umelci, ale aj iní ľudia, a to zámerne, a predsa to nemôžeme hodnotiť ako chorobu. Je to forma prežívania, ktorú dokážu sami kontrolovať. Unavený človek môže mať tiež až psychotické príznaky – halucinácie, namýšľa si, že čosi počul alebo videl. Sám o sebe neraz povie, že už zrejme začína byť paranoidný alebo depresívny. To sú tie odborné pojmy, ktoré si ľudia vypožičali od psychiatrov. Nuž a my im v rovnakom humorne ladenom duchu môžeme odpovedať, že nie je otázka, či ste paranoidný, ale otázka, či tak akurát.

252823:fullwidth:true:true:true

Hovorí sa, že aj narkomani sa môžu z drog zblázniť. Je to pravda?

Pod vplyvom drog sa stav človeka môže zmeniť na akútnu psychotickú poruchu a hrozí nebezpečenstvo, že mu zostanú následky, ktoré vyústia do inej psychickej poruchy. V minulosti viacerí psychiatri experimentovali s drogami aj na sebe s hypotézou, že sa im lepšie podarí porozumieť psychóze. Takéto experimenty priniesli zaujímavé výsledky, formulovali sa pri nich aj niektoré teórie o príčinách psychózy. Dnes sa experimentuje už len so zvieratami.

Hovorili sme síce o novej klasifikácii duševných chorôb, predsa však je pojem psychóza menej zaužívaný ako napríklad schizofrénia, jedna z psychóz. Prečo?

Pri vyšetrení pacienta by sa mala v chorobopise zjaviť širšie stanovená diagnóza – psychóza a potom by ju mal odborník bližšie špecifi kovať, čo však môže trvať veľmi dlho. V súčasnosti teda lekár často uprednostní diagnózu schizofrénia hneď, pretože modernú liečbu psychóz poisťovne lepšie preplácajú pri schizofrénii. Týmto spôsobom systém zdravotnej starostlivosti vlastne neakceptuje realitu a jej doterajšie vedecké poznanie. Takže by sme o ňom mohli pokojne povedať, že je psychotický. A doplácajú na to predovšetkým pacienti.


Rodina a choroba

Psychóza je veľká záťaž aj pre príbuzných. Môžu mať pocit viny, hnevu, bezmocnosti, strachu – o ne sa s chorým nemôžu podeliť, ale nie je správne sa uzatvárať, je dobré zdôveriť sa odborníkovi alebo sa podeliť o skúsenosti a pocity s príbuznými iných chorých. (Pomôžu vám napríklad vo všetkých slovenských pobočkách organizácie Otvorme dvere, otvorme srdcia – ODOS.)


Psychóza sa môže opakovať

788367:gallery:true:true:trueAko sa správať k chorému v čase vypuknutia choroby

Pre príbuzných je dobré vedieť, že ak sa im chorý zdôveruje so svojimi chorými predstavami, netreba mu ich vyvracať. Môžu mu dať najavo, že s ním cítia a je im ľúto, že niečo také prežíva a trápi sa. V prípade, ak si chorý čiastočne uvedomuje svoju chorobu, je vhodné mu poradiť, aby sa správal tak, akoby napríklad jeho bludné presvedčenie nebola pravda, že sa tak vyhne nepríjemnostiam.

Ako sa správať k chorému po liečbe

Pre chorého sú po liečbe dôležité spoľahlivé a jednoznačné medziľudské vzťahy, ktoré dodávajú istotu. Nedôvera a strach zo strany blízkych, stráženie a úzkostné pozorovanie môžu podkopávať jeho sebadôveru a môžu byť jednou z príčin návratu ochorenia. Chorý by mal mať pevný program dňa, ktorý mu dodá pocit istoty.

Ako zabrániť návratu

Schizofrénia a iné psychózy sú ochorenia s veľkým rizikom návratu, tzv. relapsu, ale udržiavacia liečba toto riziko výrazne znižuje. Najúčinnejší spôsob je správne a pravidelné užívanie liekov, dodržiavanie určitých zásad životosprávy a schopnosť včas rozpoznať blížiaci sa návrat ochorenia.

Predzvesťou návratu ochorenia sú určité varovné príznaky, napríklad:

* napätie, nervozita, nepokoj

* nespavosť, nechuť do jedla

* znížený záujem, uzatváranie sa

* vzťahovačnosť

Nezabúdajme však, že príznaky sú často individuálne.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×